Súkromie vo vzťahu
Rada by som sa podelila o svoje pocity,ktoré si akosi neviem upratať. Som vo vzťahu s mužom cez tri roky,obaja máme pár rokov do päťdesiatky,nežijeme spolu,ale stretávame sa často,väčšinou denne,na pár hodín,ale akonáhle sa nevidíme pár dni,začínam mať pocit,že mi to ani nevadí lebo konečne mám čas sama na seba a byť sama so sebou.Partner má dom,radi spolu trávime čas,rypeme sa v zemi,zveladujeme záhradu,pestujeme kadečo,je nám spolu fajn,no ďalší problém je,ak mám ostať spať u partnera. Som zvyknutá roky spať sama a keď mám spať s ním,tak ma to neláka a už neviem,ako mu to mám taktne vysvetliť. Mne to spanie s ním vôbec nič nedáva,on chodí spať zavčasu,ja o polnoci,jemu to nevadí,je rád,že som tam s ním,no ja sa jednak nevyspim a jednak to spanie vedľa neho mi nič nedava. Vtedy zvyčajne nemáme ani sex ,ani nejaké objatia,ani nič,proste vedľa seba spíme.neviem už ako to mám riešiť a hlavne neviem sa zorientovať ani sama v sebe,či je to ok v tomto veku???mozno som sebecka,neviem...
@0silvia0 presne takto nejako aktuálne uvažujem,preto aj táto diskusia,nejako si to potrebujem proste upratať a možno vrchol bolo to,že on kľudne uvažuje nad sexom s inou,že aspoň teoreticky pripustil v rámci komunikácie tu možnosť,tak preto sa už nechcem viac "obetovať a ani svoj volny,vzácny čas"
Na rozdiel od väčšiny odpovedí, ja nezdieľam názor, že ak niekoho milujem, musím s ním chcieť stráviť každučkú voľnú chvíľku a musí ma napĺňať šťastím už len pozerať sa na spiaceho partnera. A chápem aj to, že sa nechceš sťahovať k nemu, do JEHO domu, keď máš svoj byt, kde máš svoje veci, svoje súkromie.
Ale na druhej strane, myslím si, že občas uňho prespať by nemal byť pre Teba problém. Ale Ty sa zrejme uňho stále cítiš, ako na návšteve. Skús sa uvoľniť a správať aj uňho, akoby si bola doma. Prečo by si mala ležať a pozerať do stropu? Zober si k nemu knihu, alebo neviem, čo rada po večeroch robíš a rob to, čo by si robila, keby si bola doma.
@h2 necítim sa tam dobre a to sa môže on snažiť o moju pohodu koľko chce,proste sa tam necítim dobre a neviem to ani vysvetliť...cítim sa ako návšteva a každý krok po dome ma znervózňuje,ja proste cítim,že on je tam pán domu a môžem len to,čo on povie alebo neviem,ako by som to vysvetlila,ako keby ma kontroloval,alebo pozeral na každý môj krok,čo kde položím,ako položím a pod.,z tohto dôvodu u neho nerobím absolútne nič,aby sme predišli nejakému prípadnému konfliktu alebo nedorozumeniu,proste buď sedím,pozerám telku alebo spím,nič iné. Ja dokonca mám problém vstať a ísť na wc, ak on ešte spí,lebo by sa zobudil na každý mikro podnet a vadí mi to
Čo by som ja za takého partnera dala 🙂♥️
@sunny8 never tomu,po prvotnom ošiali by si chcela byť tam,kde si teraz
presne tak, ty sa neobetuj, rob, ako to vyhovuje tebe, buď viac sebecká. Jasné, že ťa zaskočila jeho reakcia, že stále popri tebe rieši aj iné ženy, mňa by toto asi prebralo k prehodnocovaniu... Tráv voľný čas ako tebe príde príjemné, ak k nemu budeš chcieť ísť, pôjdeš, keď nie, tak nie. Ale v tomto prípade je dosť možné, že si dotyčný čoskoro nájde náhradu, ktorá bude pri ňom v noci rada spinkať, ale to už nerieš, dá sa to očakávať...
Inak to o tom spani mi nieco pripomina 🙂 mna....som zvyknuta spat sama roky svoje pohodlie svoje vecerne ritualy a pod.
S tým spaním možno problém je ja sa tiež najlepšie vyspím doma a hlavne sama na posteli kde sa môžem roztiahnuť 😅 ale inak to vyzerá vážne pohodovo 🙂 nevidím iný problém
@0silvia0 ako celkom ukončiť to nechcem,svojim spôsobom mi to vyhovuje,ale obetovať sa nemienim lebo akonáhle sa ocitnem v situácii že "aha pozor,už robíš priveľa,dievča,na svoje pomery" tak sa začnem cítiť zle a on to vidí a cíti tiež a už sa mi nechce ani púšťať do debaty s ním
okej precitala som si vsetky tvoje prispevky. no . existuje taky termin ze l.a.t. living apart together zit sami ale spolu. to cca praktizujete. zjavne tvoj domov je doma a jeho domov je unho doma a ty sa unho necitis prijemne. okrem zahrady. ono nic co obom partnerom vyhovije nie je problem... napr. my s muzom mame iny harmonogram. ja spim 23 00 az 8 00 cca on spi 3 00 az 11 00 niekedy sa v posteli nestretneme. je to mozno zvlastne ale tak obaja chaoeme preco to robime a travime spolu vas pred spankom ci po spanku. ja mam rada svoje osamele rana. on ma rad svoje osamele noci. tak co. skus si mozno precitat knihu 5jazykov lasky a urobit si onlone test. vztah podla mna je to ze stojite pri sebe v dobrom aj v zlom. mala si za tie tri roky uraz chorobu problem ktory ti aj za obetovanie svojho pohodlia pomahal riesit podporvst ci opacne? take nieco je kednym z hl. indikatorom vztahu. tiez zhodny nazor na peniaze poriadok humor sex travenie volneho casu a moralku. zhodnete sa v tomto? financie mate asi oddelene vsak? aka je tvoja hlavna motivacia byt s nim? ze nechces byt sama? sex? emocna blizkost? neviem zhosnot si sama v sebe ze co vlastne chces. drzim ti palce
@juliet86 našťastie som nebola v situácii ako choroba,alebo taký nejaký vyhrotený problém,ale pomoc od neho by som neočakávala,na to mám proste rodinu (rodičia, súrodenci) od ktorých viem,že by som pomoc dostala aj keby som o ňu nežiadala a zase ja jeho nemám potrebu zaťažovať,ani od neho niečo čakať,takže možno by mi pomohol,ale určite by som o tu pomoc nežiadala jeho...tak to cítim...a myslím,že on to má rovnako...ako pomôcť by som mu pomohla,ale aj teraz sa obracia na svoju rodinu a rieši veci s nimi,takže tak
chápem, nechaj to plynúť, do ničoho sa nesiľ, nerob viac ako treba, maj svoju komfortnú zónu, za ktorú jednoducho nepôjdeš len zato, že on chce... potom keď robíš to, čo nechceš, necítiš sa dobre. A prečo by si sa mala cítiť zle? A ono sa to samo vykryštalizuje...
Treba ho nechat tak a ako ti tu bolo uz napisane, ono sa to casom podla mna nejakosi vykresli a budes lepsie vidiet ako sa veci maju. Hlavne je aby si sa ty v tom celom citila dobre
no, rovno mu povedz ze sa uz neuvidite, ved tebe je vlastne lepsie samej doma
najlepšie je si proste vyložiť karty na stôl. ty musíš vedieť či ti je lepšie s ním alebo bez neho. aby si neubližovala sebe, no hlavne aj jemu
@kitycat to zas nie,ono problém je,že po nejakom čase,možno po týždni dvoch by mi chýbal,ale každý deň je na mňa moc
A nechyba ti viac ta zahrada ako on?
Ake vztahy si mala doteraz? Mas nejaku rodinu, deti, byvaleho? Co vlastne cakas od tohto vztahu? Chces sa niekam posunut? Co ti na tom chlapovi vlastne po par dnoch chyba? Sex? Rozpravanie? Spolocna praca v zahrade? A co on? Aky mal doteraz zivot, vztahy, rodinu?...same otazky ale nejako nerozumiem preco je on s tebou a ty s nim.
Nesúhlasím, že spoločné bývanie je pre vekovú kategóriu 20-30 rokov. Ja mám pomerne čerstvý vzťah, ja mám 42, on 47 a k tomu 2 deti - stredoškolákov, ktoré s ním žijú. A tiež keď spíme, nie sme na sebe nalepení. Ale aj keď sme pol metra od seba a každý otočený na inú stranu, tak som vnútorne spokojná a v podstate šťastná, že ho cítim a že som s ním. Neviem, ako by som nazvala to čo máte vy dvaja, ale vzťahom by som to nenazvala. Možno tak kamarátstvo s výhodami. Ale podstatné je, že ak to vyhovuje vám obom, tak potom je to okej. Najviac ma asi ale prekvapuje poznámka, že vieš, že by si hľadal inú, ak by ste boli spolu viac a neboli by ste si taký vzácny. Mne je partner vzácny aj keď sme spolu každý deň. Ak by nebol, tak nevidím s človek byť. Lebo vzácnosť a úcta nie je o frekvencii stretnutí a množstve spoločne stráveného času.
@ivkazba neviem,či by to tak bolo,ale myslím si,že áno,chlap je proste chlap a vždy bude chcieť časom čosi iné,zase nebuďme naivne a myslím,že nemá voči mne ani nijakú speci uctu,inak by som v Tom mala zrejme jasno. Tak mi prosím ťa povedz,čo teba presvedčilo,že si sa na toto celé v tomto veku ešte podujala? Normálne úprimne ma to zaujíma,kde by som mala rozpoznať tu hranicu medzi vzťahom s reálnym záujmom a kamaratstvom s výhodami? Lebo mala som aj čisto sexuálny vzťah,ale my sme sa okrem sexu s tým iným dotyčným vôbec nikdy inak nestretávali ani nijako inak o sebe nič nevedeli,takže ja fakt neviem,ako rozpoznať ten skutočný záujem od občasného trávenia spoločného času lebo on so mnou rád trávi čas a podľa možnosti by chcel aj viac,no nie je v tom až tak presvedčivý,že by som mu chcela veriť.
Čo mňa presvedčilo sa na toto podujať? Že ho milujem. A s tým súvisí množstvo iných vecí... že mi je s ním lepšie ako bez neho, že ma baví robiť nám raňajky, večer si sadnúť pred telku s pukancami a množstvo iných vecí, pri ktorých je jedno či máš 20 alebo 50. Ale ja neodsudzujem ani to, čo máš ty. Ak ti to vyhovuje, je to okej. Každý sme iný a každý teda potrebujeme niečo iné. Ale ak ti to nevyhovuje, odíď z toho. A časom získaj niekoho, s kým to bude také aké by si chcela.
@ivkazba a čo akože na ňom miluješ? Reap. Čo on pre teba robí také,že toto dokážeš povedať??? Ale to je asi na súkromnú správu,celkom by ma to zaujimalo v širšom kontexte,ale ak ti nevadí,kľudne napíš aj tu...ja rada pokecám. A hlavne kde berieš tu istotu,že časom nebude chcieť ísť inam? Lebo mňa asi blokuje najviac to...ja mužom proste neverím a preto už nič neriskujem
Asi nemas dobru skusenost s muzmi, ked im neveris a nevies, co to znamena milovat muza. Alebo si prilis pragmaticka...
V pohode napíšem aj tu, netreba IP, ale asi ťa neuspokojím mojou odpoveďou. Láska sa nedá pomenovať, ak niekoho skutočne miluješ, tak to nevieš pomenovať, že prečo. Proste to je pocit, ktorý nevieš ovplyvniť. A ten pozná iba človek, ktorý vie, aké je to milovať. A istota? Istotu nemám, nemá ju nikto. Ale kvôli zlej skúsenosti s iným chlapom nebudem tohto posudzovať rovnako. A ako sa hovorí, kto neriskuje, nič nemá. Takže ja budem radšej riskovať a budem teraz šťastná. Je to pre mňa lepšia alternatíva ako neriskovať a byť sama. Navyše, ja sa cítim dosť mladá, mám 42, ešte 25 rokov chcem naozaj aktívne žiť, to je dosť dlhá doba na to, aby som sa zavrela doma iba preto, že mi v minulosti niekto ublížil.
@ivkazba ja som skôr myslela,ako ste k tomu dospelí,že chcete byť spolu,kto to komu navrhol a tak čo tomu všetko predchádzalo a podobne...lebo napr. Ja neviem,čo tento pan, s ktorým rylujem záhradu a pijem kávu na terase ku mne citi,nikdy sa nevyjadril,tak ja vlastne ani neviem,prečo chce byť so mnou denne,či mu je smutno alebo nechce by sám alebo čo vlastne.toto ja fakt neviem,tak ma zaujíma či si to ľudia medzi sebou nejako povedia alebo len tak žijú prítomnosť a uvidí sa alebo ako
Nikto to nikomu nenavrhol, proste po prvom rande sme spolu chceli byť hneď ďalší deň, potom ďalší a znova a znova. Proste bez toho, aby sme to nejak slovne rozoberali sme spolu boli čoraz častejšie. A s tým prišli aj slová (milujem ťa, som šťastný/šťastná keď som s tebou, atď) a aj skutky, ktoré z tých slov robia realitu.
Apropo... "tento pán, s ktorým rylujem záhradu a pijem kávu"... toto neviem, či si napísala ako srandu alebo vážne. Ak vážne, tak si si tým sama odpovedala. A vôbec nie je podstatné, čo cíti či chce on, pretože pre teba on nie je ideálny partner, keď ho takto vnímaš. Ale ak ti chýba, že sa nikdy nevyjadril a nevieš, prečo vlastne chce s tebou byť, tak sa ho proste opýtaj. Základ je komunikácia, ak niečo neviem, pýtam sa. Chlapi niekedy komunikujú výrazne menej ako ženy, takže treba načať tú tému a zistiť, ako to vlastne s tebou vníma.
A nebola si vzdy vo vztahoch takato? Mam kamosku,ktora uz ani v 30tke nechce prebyvat u partnerov. Je zalezena u seba doma. Vsetky vztahy stroskotali aj na tom,ze chlap musel byvat u nej,lebo ona sa inde ako doma necitila dobre. Su ludia,ktori maju radi svoj klud,zazemie. Pravdupovediac neviem akoby som ja reagovala,ked si to predstavim,ze uz mam svoje zazemie a mam chodit prespavat k niekomu. Aj ja mam rada svoj klud. Riesila by som to kompromisom. Niekedy spi unho a niekedy doma,nech ste obaja spokojni. Takto je to sebecke a naozaj to vyzera,ze ho nemilujes. Asi ho mas rada skor ako kamarata,partaka.
A nazyvas ho tento pan,s kt.rylujem zahradu... to mi vyrazilo dych. Akoby na teba chlap zapiskal,ty si mu zrylovala zahradu a cudujes sa,co ten pan od teba chce. Cele divne.
@ivkazba u nás to bolo presne ako u teba,ale žiadne citové slová nikdy nepadli a keď sme sa o Tom rozprávali,tak sme prišli na to,že nám je spolu dobre,iné slová nikdy nepadli,len tieto....a ešte sa opýtam tak pragmaticky.isla by si do toho aj keby si vedela,že tvoje finančné výdavky sa týmto krokom spoluzitia celkom výrazne zvýšia? Iba uvediem príklad,že by si z dediny musela denne cestovať za prácou do mesta (autobus,vlak,benzín) alebo výdavky za elektrinu,byvanie a pod. Pričom by si vedela,že partner by za teba určite nič nezatiahol a tak povediac nič by ti nedal zadarmo? Hádam som sa dobre vyjadrila,proste,že by si finančné bola na tom horšie, ako keď si žila predtým sama (z rozličných dôvodov) ?
@marca12 áno,bola som vždy takáto a myslím,že s rastúcim vekom som na tom ešte horšie a asi ho mám rada ako parťáka lebo iný pocit mi on nedáva.ale to je asi vekom,predsa pred 50-tkou človek asi viac používa rozum ako srdce u oboch stran.A to rylovanie záhrady ja mám ako relax,to nie že on si pískne a ja bežím.
Tiež to nevidím ako vzťah, prepáč
ja sa aj celkom cudujem po tom, co si napisala, ze s takym chlapom si... pokukuje po inych, az tak super sa pri nom necitis... Kedze najlepsie sa citis doma, ja by som na tvojom mieste isla k nemu len vtedy, ak by som mala ja chut, vobec by som sa nerozpakovala mu povedat, ze nie, nebudem u teba spat atd. Ked racionalne, tak racionalne a narovinu, ziadne okolky... Aj tak sama citis, ze toto je docasny vztah.