Prečo ste sa rozviedli?
18. apr 2012
Riesim dilemu, ci sa rozviest, alebo nie. V podstate som na 80% rozhodnuta, ze s mojim manzelom nechcem byt, ale jediny dovod preco stale este vaham je nasa 7mes dcerka...
Preco ste sa rozviedli vy? uprednostnila by som internu postu ak sa tu najdu mamicky s podobnym problemom, resp take, ktore to uz maju za sebou....
Velmi by mi to pomohlo... je to moje tajomstvo, ktore dusim v sebe a nemam sa s kym o to podelit ☹ ☹ ☹
@zana0077 smutny pribeh, akosi v jeho strede som dufala v "happyend" ale ten sa nekona ☹ dufam ze aj ty raz zacnes opat "zit", takto prezivat nie je nic moc ale ano, mas deticky ktore ta potrebuju a urcite ta nabijaju laskou a energiou i ked my zeny potrebujeme aj tu partnersku lasku.
boze, babenky...:o( je mi velmi smutno po precitani takychto prispevkov...podobne zalezitosti ja riesim-neriesim zhruba 3 roky. vydata som uz dhyyyych 13 rokov. samozrejme od zaciatku bolo vsetko idealne, pokial sa nam do zivota nezacala montovat svokra, neskor manzelovi surodenci, k tomu manzel zacal pracovat v zahranici..turnusy 4-5 tyzdnove/3-6 dni doma... ked sa nam narodil druhy syn, odisla som prezit dalsiu kalvariu cca5 rocnu za nim do zahranicia, kalvariu kvoli tomu, ze nakolko sme byvali u jeho sestry....:o(ale co zena nespravi pre manzela...
po piatich rokoch som ale rezignovala, nakolko negativny vplyv mojej svagrinej sa rovnal svokrinej...a manzel zacal navyse pit...vratila som sa na slovensko, do nasho domu som si prisla uz len pre veci, odstahovala som sa od manzela s tym, ze ak sa veci zmenia, ma u nas dvere otvorene, ale naspat do toho pekla sa uz nevratim....
to som ale presne netusila co znamena "z dazda pod odkvap..."
skratim to....do roka bol manzel v byte a ja spokojna, ze ako sa stara a ako sa mi to dobre podarilo....dokonca som sa vratila do nasho domu, ktory medzicasom obyvala svokra, kedze nevesta bola z kola von....po pol roku na to, som na nadhernej dovolenke otehotnela, manzela som asi v zivote nevidela tak sa tesit, ako ked som mu to oznamila...aby mohol byt viac s nami zalozil v nemecku sro aby sa aj spolocnik staral a aby ziskany cas venoval svojej rozrastajucej sa rodinke...ze idylka..:o) aj ja som si myslela...:o(
kratko pred porodom som sa dozvedela, ze muzicek uz vyse roka "uspesne" gamblil po kadejakych herniach ...
skratim to obdobie....kriza...porod...navrat do pekelneho kolotoca...psychicke dno...dokonca sa mi mesiac pred planovanou sterilizaciou podarilo znova otehotniet...
dnes mam styri deturky, chalani su uz velki, pomahaju s dievkami aj vseobecne...a muz? nie je zly...ved ma nebije a nepije (ako vravi svokra), pekne zarobi,uz negambli, uspesne sa uz zhruba rok lieci, navonok vsetko funguje ako ma...
len ja uz nezijem....nic nehladam...som tu, ale len pre to, ze mam deti a kto by sa o ne postaral...neverim uz v spokojne manzelstvo, len v take ako mam...dufam, ze sa to niekedy zlepsi, ale zivot som si poriadne posrala. ...keby som tusila na zaciatku to, co dnes uz viem...:o)