Ako prekonať negatívne myšlienky a úzkosť skoro 2 roky po pôrode?

Dobrý deň,

ďakujem vám za dôveru, s ktorou ku nám prichádzate. Je to naozaj veľká vec, čo práve robíte, keď hľadáte odpovede na svoje otázky, ako by vám mohlo byť lepšie.

Vo svojom životnom príbehu ste zažili momenty, ktoré sú naozaj veľké a ich sila dokáže pretrvať aj do súčasnosti, ak tieto momenty nie sú spracované tak, aby vám nezasahovali do bežných dní.

Vnímam, že je pre vás dôležité prejsť tým ťaživým sama. Rozmýšľam nad tým, prečo je to pre vás takto dôležité. Napadá mi viacero potenciálnych možností, no nebudem rozoberať žiadnu z nich. Skúste nájsť odpoveď vy sama vo svojom vnútri. Možno sa môžete zamyslieť nad tým, aké je to pre vás práve teraz, keď ste nám napísali. Uľavilo sa vám, že už na to nie ste sama?

Zamestnať svoju myseľ je krátkodo naozaj veľmi funkčná stratégia. Dá vám priestor prejsť ťaživými momentami. Keď sa ťaživé momenty kumulujú, tak si to viete predstaviť ako takú sopku. Vy sama viete urobiť niečo, aby sopka nevybuchla. Prispôsobíte prostredie, zameráte svoju pozornosť niekam a odvrátite nekontrolovateľný výbuch. Zvonka nie je nič vidieť, no vo vnútri to buble a postupne buble až tak, že zrazu už nie je možné výbuch sopky zastaviť. Takýto výbuch si viete predstaviť nielen v emóciách hnevu, ale často aj práve v podobe myšlienok a prežívania, ktoré vás zúskostňuje.

Myšlienky, ktoré popisujete sú nosičom informácie, že sa vo vašom vnútri niečo deje. Keď vám napadnú myšlienky typu, čo ak, tieto myšlienky nie sú objektívnou realitou, tieto myšlienky vám niečo chcú ukázať, k niečomu vás nasmerovať.

Ak by ste chceli, pozývam vás prečítať si o zkosti aj viac v rozhovoroch na našom webe,  napríklad v tomto.

Rada by som ešte otvorila aj tému smútenia za nenarodeným bábätkom. Je to naozaj možné, že smútok za ním sa objavuje aj roky po tom, ako ste oň prišli. Je to strata a naozaj veľmi, veľmi krehká téma. Rozmýšľam nad tým, či ste mali priestor si odsmútiť túto stratu. Niekedy práve neodsmútenie si straty z akéhokoľvek dôvodu sa tak nenápadne hromadí a potom v jednom bode začne zasahovať do prítomnosti. Dávam vám do pozornosti náš spriatelený projekt Tanana, ktorý sa venuje práve sprevádzaniu rodičov po strate, nech sa tá strata udiala akokoľvek dávno.

Rada by som skončila moju odpoveď aj niečím, o čo sa viete oprieť práve teraz. Napadajú mi tieto body. Viete sa oprieť o seba v zmysle, že naozaj chcete, aby vám bolo lepšie, snažíte sa a hľadáte odpovede na otázky. Viete sa oprieť aj o niekoho z blízkych? Vedia o tom, čo posledné roky prežívate? Meditácia či praktizovanie všímavosti môže byť vhodné, no zároveň dodávam, že pokiaľ sa nachádzate v akútnom prežívaní úzkostnych myšlienok, nemusí to byť najvhodnejšia cesta. Možno vhodnejšia cesta je pracovať s dychom. Rovnako by som vám rada zdôraznila, že vaše myšlienky sú myšlienky, nie sú nevyhnutnou realitou. To je dobré si opakovať, ak vám je ťažko. Prípadne sa môžete zamyslieť aj nad spúšťačmi vašich myšlienok, resp. pozorovať, v ktorých situáciách sa vyskytuje opak - ste pokojná.

Hoci ste zdôraznili, že tým chcete prejsť sama, chcela by som aj tak priniesť tému nechať sa týmto náročným obodbím sprevádzať. Keď ľudia vyhľadajú pomoc odborníka, zvyčajne ľutujú len to, že tak neurobili skôr. Ak by ste si chceli pozrieť tieto možnosti, poďte na náš web.

Ak by ste mali chuť odpovedať, ozvite sa nám. Toto je naozaj komplexná téma.

Veľmi vám držím palce.