Ako rozoznám, či ide len o únavu po pôrode alebo už o problém s duševným zdravím?
ZodpovedanéDobrý deň,
po pôrode som mala pocit, že by som mala byť šťastná. Všetci okolo mi hovorili, aké je bábätko krásne a že teraz už bude všetko len lepšie. Lenže ja som sa cítila presne opačne. Bola som unavená, podráždená, často som mala chuť len plakať. Mala som výčitky, že nie som dosť dobrá mama, a zároveň som sa hanbila to vôbec niekomu povedať. Navonok som fungovala, starala sa o dieťa, ale vnútri som mala pocit prázdna a samoty. Partner si všimol, že nie som vo svojej koži, ale ani jeden z nás nevedel, kde je hranica medzi „len náročným obdobím po pôrode“ a niečím vážnejším.
Ako žena (alebo jej partner) môže rozpoznať, že už nejde len o únavu a hormóny po pôrode, ale o problém s duševným zdravím, ktorý si vyžaduje odbornú pomoc?
A ako o tom hovoriť bez strachu, hanby a pocitu zlyhania?
Ďakujem.
Dobrý deň,
ďakujeme za dôveru, s ktorou ku nám prichádzate.
Začnem asi od konca. Hovoriť o svojom duševnom prežívaní, nech je akékoľvek, nie je hanba. Človek nelyháva, ak zdieľa aj to, čo ho ťaží.
Oveľa ľahšie sa to však takto napíše, ako často v praxi žije. Rozumiem vám, že zdieľanie svojho prežívanie ešte v kontexte raného materstva, môže byť vystrašujúce. Môžete mať s tým celým pocity ohrozenia, hanby, konfrontujete sa s predstavou o zlyhaní. Veľa ľudí to má veľmi podobne.
Zároveň mnoho z týchto ľudí spätne považuje ten moment, kedy prehovorili o svojom naozajstnom prežívaní, za skutočne kľúčový.
Keď začneme so svetom zdieľať to, ako sa máme a volíme túto otvorenosť pri ľuďoch, pri ktorých sa cítime dobre, môže prísť úľava. Práve v kontexte materstva aj ženy často zažívajú také padnutie balvaniu z hrude, keď napr. v komunite iných matiek priznajú, ako sa cítia. Práve v takejto komunite naozaj nikdy neostanete sama. Prežívať náročné časy po pôrode je veľmi časté.
Náročné časy však automaticky hneď neznamenajú patológiu. Skvelé, že sa zamýšľate nad tým, čo je prirodzené ľudské prežívanie ako reakcia na zmenu a kedy je to už niečo, na čo by človek nemal ostať sám.
Uvediem aspoň niekoľko prejavov v správaní, kedy je dobré minimálne spozornieť:
Všetky tieto prejavy automaticky neznamenajú patológiu, ale môžu naznačovať, že sa so ženou niečo deje.
Veľakrát naozaj stačí aj len bezpečný priestor na rozhovor, vytvoriť si podpornú sieť, aby mala žena viac času načerpať energiu a spoznávať sa s bábätkom. Rozdistribuovať starostlivosť o domácnosť, dbať na výživu tela, mať priestor na regeneráciu...
Pocity šťastia, ktoré sú spájané s materstvom sú často len takým výňatkom toho, ako čerstvé mamy cítia. A verte mi, že je to naozaj veľmi rôzne.
Už len to, že sa zamýšate nad svojim prežívaním, hovoríte o téme s partnerom je veľkým znakom, že vám záleží na vzťahu s bábätkom a so všetkými blízkymi, no najmä s vami.
Ono skutočne platí, že keď sa postaráte o seba, máte oveľa väčšiu kapacitu na všetko, čo materstvo prináša.
Pozývam vás na náš web. Možno tam nájdete inšpiráciu do vašej cesty mamy.
Keby čokoľvek, ozvite sa.
Držím vám palce.
Mgr. Katarína Žilák
info@vydumamky.sk
www.vydumamky.sk