Kedy sa dieťaťa pýta na jeho názor pri starostlivosti?

Dobrý deň,

chcela by som sa poradiť ohľadne dieťaťa v pubertálnom veku, ktoré si začalo vyberať, kde bude bývať. Súdom bolo pridelené matke a po dohode stretnutia s otcom. Stretnutiam som nebránila, boli časté počas týždňa, aj každý víkend. Všetko pekne fungovalo, dieťa zodpovedne vždy prišlo ku mne, či cez týždeň, tak aj po víkende.

Teraz sa stalo, že z mne nejasného dôvodu dieťa dlhodobo zostáva u otca už druhý mesiac, bez toho, aby sa u mňa ukázalo. Automaticky teda vraciam otcovi výživné. Výchova je u neho benevolentnejšia ako moja. Očakávala som od dieťaťa aj pomoc v domácnosti a dodržiavanie istých pravidiel, čo sa nezaobišlo bez frflania. Prihľadám skôr na školské výsledky dieťaťa, ktoré sú dosť biedne, a keď to bolo nutné, zvýšila som aj hlas. Celkovo je u mňa doma z pohľadu dieťaťa asi nuda. Asi aj preto si skôr vyberá tú druhú možnosť bývania. V lete zase bolo častejšie u mňa, lebo mal nezhody s otcom.

Uvedomujem si, že je v najhoršom veku, kedy sa formuje, a nechcem, aby ho vychovávala ulica. Jeho otec pracuje na smeny a často nie je v noci doma. Dieťa je vtedy s macochou, ktorá ale naše dieťa nerieši a nemá na neho dosah, podľa slov exa. Komunikujem to s otcom aj s dieťaťom po dobrom aj po zlom, aby prišlo aj ku mne. Nevie mi povedať, prečo nechce, jeho odpoveď bola dlho, že v otcovom bydlisku má kamarátov a tiež to, že kričím. Jeho otec tvrdí, že ho nezamyká u seba, ale vyhadzovať ho nebude.

Čo môžem v danej situácii robiť?

Uvažujem požiadať o striedavú starostlivosť, keďže bývame pár kilometrov od seba, ale dieťa si postavilo hlavu a tvrdí, že s tým nebude súhlasiť. Čo sa deje v takom prípade? Bude sudkyňa (kurátor) prihliadať na názor dieťaťa? Rada by som podotkla, že som sa zodpovedne starala a zabezpečovala všetky potreby dieťaťa. Ako riešiť situáciu, keď sa stretnutia so mnou aj tak nebudú dodržiavať?

Nechcem dieťa nútiť do niečoho, ale mám právo podieľať sa na jeho výchove, tráviť s ním čas a celkovo mi chýba.

Ďakujem.