12 ročný syn sa chová ako dospelý človek. Ako zmením jeho myslenie?

Zodpovedané
22. apr 2022

Dobrý deň,

mám 12 ročného syna. Je bystrý, citlivý a chytrý. Avšak chová sa ako keby mi nebol synom, ale rovnocenným dospelým parťákom. Na všetko musí reagovať, ku všetkému má pripomienky, stará sa do veci, čo sa ho netýkajú a ako dieťa by ani nemuseli. Aj pri učení, keď mu niečo vysvetľujem, zakaždým to chce robiť podľa seba a nechce si dať poradiť. Každý kto sa s ním baví, nakoniec povie, že je to starý rozum. Mňa to trápi, pretože je dieťa a chcel by som, aby bol taký úmerne jeho veku - roztomilo detský.

Ako ho zmením?

Ako spravím z neho ešte dieťa?

Ďakujem

Dobrý deň,

Váš syn je už vo veku kedy k nemu treba pristupovať už viac ako k "partnerovi". Čas sa posunúť nedá a dieťa z neho už pravdepodobne nespravíte. To však neznamená, že teraz mu máte všetko povoľovať podľa toho čo chce on. Tam je dôležité správne nadstavenie hraníc a spoločné hľadanie riešení. Takto je pravdepodobnejšie, že sa k niečomu dopracujete.

Skúste syna prizvať k riešeniu vašich problémov, ktoré u neho aktuálne vidíte. Možné riešenia si môžete aj spísať na nejaký papier. Spoločne by ste si mali skúsiť urobiť nejakú dohodu. Kľudne to môže byť aj pomocou nejakej zmluvy, ktorú si spoločne spíšete. Ak je problém napr. so školou môže to vyzerať takto. Vyjadrite mu jeho pocity: Chápem, že škola pre teba asi nie je na prvom mieste. Mne však záleží na tom, aby si sa snažil bojím sa o tvoju budúcnosť. Môžeme spoločne nájsť nejaké riešenie? Ako by som ti mohla pomôcť? Verím, že si zodpovedný a rozhodneš sa správne.

Skúste to nechať na neho nech si vyberie, čomu sa chce ako prvé venovať a či sa chce pokúsiť dané úlohy urobiť sám. Následne si ich spolu prejdete vždy v nejakom čase, alebo nejakú inú prijateľnú alternatívu.

Ak vám to po čase tiež prestane fungovať, môžete opätovne spoločne hľadať nejaké riešenia. Napríklad: Som sklamaný, že nedodržujte to, na čom sme sa spoločne dohodli. Dáme tomu ešte šancu, alebo spoločne porozmýšľame nad nejakými novými nápadmi?

Nechajte ho samostatne sa rozhodovať, kde je to možné. Zapájajte ho do rôznych činností a dbajte na jeho názor. Tým budujete jeho sebahodnotu.

Ak je nutné zadávať nejaké hranice, tak tie by sme mali zadávať s prijatím dieťaťa. Teda kritizujeme správanie, nie samotné dieťa. Mali by sme hovoriť pokojným hlasom v prvej osobe, pozerať do očí. Následne prijmem aj to čo chce dieťa, pomenujem emóciu, zadám hranicu a dám nejaké možnosti výberu.
Napríklad: Asi sa ti teraz nechce upratovať, avšak v izbe je veľa neporiadku. Prosím uprac si svoju izbu. Chceš to urobiť teraz, alebo po skončení hry?

Ak už po niekoľkých pokusoch zdania hranice nevidíte efekt, môžete zvoliť nejaký logický dôsledok. Logické dôsledky by mali byť pre dieťa pochopiteľné, odvoditeľné a primerané veku. Čím väčšiu spojitosť má prehrešok s následným dôsledkom, tým lepšie.

Prajem veľa zdaru.


Mgr. Katarína Kaličiaková
psychologička