Ako postupovať, keď 13-ročná nevlastná dcéra trpí depresiou?
ZodpovedanéDobrý deň,
mojej nevlastnej 13-ročnej dcére (priateľ, deti a aj ex manželka sú Nemci) diagnostikovali depresiu. Sama išla k doktorovi a ten ju poslal za špecialistom, kde už išla s jej mamou. Včera večer sa zdôverila aj môjmu priateľovi - jej otcovi.
My sme spolu skoro 7 rokov a máme 4-ročného syna. Rozvedení sú 11 rokov a majú aj staršiu 17-ročnú dcéru. Mama má partnera tiež dlhšie a majú 5-ročného syna. Takmer 5 rokov fungujeme tak, že cestujú ony k nám na Slovensko alebo my do Nemecka za nimi. Dcérka je šikovná, dobre sa učí, nemá problém s obezitou, je športovo založená, veľmi pekné dievča. Napriek tomu ako hovorí sa necíti pekná, dostatočne dobrá sama pre seba. Mala aj panické ataky. V škole mala vystúpiť s hrou na kalvír, no nemohla chytiť dych a odišla.
Od začiatku ako sme spolu, (priateľ aj predtým samozrejme) zaujímame sa o ne obe, či sú v poriadku, čo v škole, či ich niečo netrápi (pandémia). Každý deň pred spaním si povieme, že sa ľúbime. Ona sama včera poprosila môjho priateľa, aby mi povedal, čo sa deje.
Čo a ako jej mám povedať, že teda o tom viem?
Podľa mňa veľa zohrávajú v jej prípade sociálnej siete. Mobil má nonstop v ruke a to som aj povedala priateľovi. Vo štvrtok má ďalšie sedenie so špecialistom.
Ako k nej ďalej pristupovať?
Vidím aj nechuť s hocičím doma pomôcť, v izbe neporiadok.
Ďakujem
Dobrý deň,
dieťa je v citlivom veku, objavuje seba, zisťuje ako sa funguje vo svete a medzi rovesníkmi. Svoj záujem presúva z rodiny smerom von na vrstovníkov. Pre tento vek je tiež typické, že akékoľvek dohovárania, kritika, krik či zákazy majú úplne opačný efekt a aj tak si nájde cesty ako ich obísť.
Komunikujte s ňou s rešpektom, vyjadrujte jej lásku. Prihliadajte na to, čo ona potrebuje a cíti. Jej pocity by ste nemali ignorovať a ani zľahčovať.
Keď dieťa rešpektujete a beriete ho ako partnera, počúvate ho bez nejakého súdu, tak pravdepodobne bude aj dieťa pristupovať k vám s väčším rešpektom. Dieťa si musí byť isté, že vy alebo partner budete pre ňu vždy bezpečným prístavom nech sa deje čokoľvek.
Dávajte jej najavo, že ste tu kedykoľvek pre ňu ak by si potrebovala s niečím poradiť. Prípadne jej môžete dať kontakty, kde môže anonymne požiadať o pomoc v prípade ak by sa jej niečo nezdalo.
Vo výchove sa skôr snažte popísať problém. Podajte jasné informácie a úprimne vyjadrite to, čo cítite. Tak vám bude ľahšie nápomocná. Vidím, že v tejto izbe je veľa neporiadku, cítim sa z toho zle. Následne by ste sa mali spýtať ako túto situáciu vidí ona a až potom konať a pýtať sa.
Napríklad: Čo by sme s tým mohli urobiť? Môžete jej následne dať aj možnosti výberu, tak máte väčšiu šancu spolupráce. Upraceš si to teraz, alebo keď dopozeráš film?
Vyvarujte sa kritizovaniu jej osoby. Vety ako ty si taká zlá...majú deti v jej veku tendenciu vôbec nepočúvať, resp. klásť odpor. Keď chceme kritizovať, kritizujeme skôr správanie.
Oceňujte a povzbudzujte ju za veci, ktoré urobí dobre. Tak isto sa snažte o nejaké pozitívne spoločné aktivity. To predovšetkým znamená tráviť s ňou čas iba vy a ona na pravidelnej báze (aspoň raz do týždňa). Vykonávajte spolu to, čo si ona želá, čo má rada.
Hľadajte príležitosti k malým rozhovorom vždy, keď to bude možné. Napríklad, keď pozeráte film a je tam nejaká scéna, ktorú by ste chceli s dcérou prebrať.
Čo sa týka rozhovoru, čo jej a ako máte povedať nechala by som to skôr na ňu, nech verbalizuje čo aktuálne má na srdci, koľko ona uzná za vhodné, vy skôr aktívne počúvajte prípadne sa pýtajte otázky na doplnenie.
V prípade nutnosti odbornej pomoci ju neváhajte vyhľadať čím skôr tým lepšie.
Prajem veľa zdaru.
Mgr. Katarína Kaličiaková
psychologička