3,5 ročný vyžaduje pozornosť na úkor 1,5 ročného. Čo mám zmeniť, aby ma rodičovstvo opäť napĺňalo?

Dobrý deň,

mám dvoch chlapcov vo veku 3,5 a 1,5 roka. Už neviem ako ďalej, teda hlavne so starším.

Myslím, že s manželom sa mu venujeme dostatočne. Manžel robí z domu, tak už v podstate od narodenia mladšieho syna sme stále doma spolu všetci.

Starší syn sa od narodenia mladšieho naviazal veľmi na tatina. Ja som bola aj istý čas mimo domu kvôli zdravotným problémom. Mám pocit, že som stratila to spojenie matka a syn pri staršom. Všetko stále len tata tata.

Je pravda, že ja som možno trošku tvrdšia vo veciach. Snažím sa viesť deň režimovo, čo manžel až tak nie. Ale aj ja sa snažím už trošku zvoľniť. Napr. sladkosť dovolím v malom ale až po obede, po večeri. Už aj rozprávku im dovolím, keď nechce ísť starší von. Ale často sa stávalo, že keď som niečom zakázala,tak starší s revom bežal za manželom a spustil scénu. Manžel sa potrebuje sústrediť na robotu, tak poväčšine zo začiatku ustúpil. Veľakrát som sa nahnevala a aj pred synom som vyjadrila svoj nesúhlas. Ale krpec napr. sladkosť aj tak dostal.

S manželom som sa neraz o tomto rozprávala. Po našich rozhovoroch vidím zmenu u manžela, že vždy začína, keď doletí starší za ním s niečim, "že čo povedala maminka? Poďme sa jej spolu spýtať".

Ale stále to je tak, že s každou jednou vecou beží za manželom. Mám pocit, že niečo nerobíme správne, lebo starší ako keby mi nedôveroval. To ma strašne mrzí. Napr. večer zaspáva len s tatom. Vraj ja mám ísť oddychovať, alebo uspávať mladšieho. A ja nechcem nič robiť nasilu.

Keď ich mám sama oboch, tak sa vie pekne papať sám a aj obliekať sám. Nemusím sa s ním toľko dohadovať. Ale akonáhle je tata pri nás, tak zrazu to musí robiť tatino za neho. Zrazu nevie jesť, nevie sa obliecť a všetko je problém.

Dosť ma hnevá, aj keď starší niečo vyvedie, tak to vždy hodí na mladšieho a neprizná sa. Celkovo nerozumiem prečo to hovorí, keď som pri nich a vidím ako sa to stalo. Úprimne, asi som už aj vyhoretá, lebo non-stop na mňa niektoré dieťa vreští.

Mladšiemu začalo obdobie vzdoru a áno, asi nie som non-stop usmiata a bývam aj dosť nervózna, lebo chcem mať doma vo veciach poriadok. Keď sa ma niektoré dieťa opýta, že kde čo má, aby som to vedela aj nájsť. Chcem, aby chodili chlapci v čistom, aby aj doma bolo čistota. Snažím sa na deti nekričať, lebo podľa skúseností to bolo viac na škodu ako splnilo účel. Ale sem-tam ten hlas zvýšiť musím, a to hlavne vtedy, keď demolujú našu domácnosť.

Steny dorité, žalúzie polámané, v záhrade mi rastliny trhajú, tak to už je moc. Vtedy väčšinou vybuchnem. Je pre mňa veľmi frustrujúce, keď viem, že kopu veci starší už vie, ale aj tak, keď upozorňujem mladšieho, aby niečo nerobil, tak starší to urobí dvojnásobne. A to len preto, aby mal tú svoju pozornosť na úkor mladšieho.

Čo mám zmeniť, aby ma rodičovstvo opäť napĺňalo a bola som spokojná maminka?

Ďakujem