9 ročný syn ťažko nadväzuje kontakty a nevie zvládať stres. Čo nám odporúčate?
Zodpovedané19. máj 2020
Dobrý deň,
9 ročný synček bol vždy dokonalým dieťaťom. Bol pokojný a poslušný. Nikdy nebol kolektívny a ťažko nadväzuje kontakty. Ako keby ho deti nezaujímali.
V škole má ako keby len jedného top kámoša, ale on nemá rovnaký vzťah k nemu. Pri online hodinách vidím, že reaguje inak ako ostatné deti. Jeho spolužiaci sú promtnejší a živší. A pritom on má rovnako dobré výsledky.
Ak keby mu hlavu zamestnávalo niečo iné. Keď sa rozprávame, tak sústavne pochoduje. Keď občas rozmýšľa, tak pochoduje a potriasa rukami. Keď pozerá televízor, tak sa stále mrví.
Napäté situácie nezvláda a končia plačom. Ja som pedant a žiaľ, občas aj kričím a tlačím na neho, lebo nie je dôsledný.
Ako ho naučím zvládať stres?
Čo nám odporúčate?
Ďakujem
Dobrý deň,
z toho, čo píšete badám mierne neurotické prejavy syna. Ťažko povedať z čoho plynú, či majú nejakého jasného pôvodcu.
To, ako sa správa v škole, môže byť spôsobené jeho povahou, osobnosťou, ale tiež aj nižšou sebaúctou, tým, že si tak neverí. Naozaj sa to nedá takto povedať, na to by som potrebovala viac informácií, o jeho zázemí, živote a skúsenostiach doteraz, výchove, vašom vzťahu, histórii fungovania v školských kolektívoch atď.
Píšete, že naňho občas kričíte, tlačíte a on to nie úplne dobre zvláda. Nepíšete v akých situáciách. Treba sa skúsiť zamyslieť nad tým, či to, čo od neho žiadate je potreba jeho alebo potreba vaša. Či to nie je na jeho rozhodnutí a zodpovednosti. V tomto veku by mal zodpovednosť za určité veci prevziať sám a vy by ste ho mali k tomu viesť.
Krik, vyhrážky, tresty rozhodne nie sú v komunikácii s dieťaťom. Vyvolávajú neistotu, naštrbujú vzťah a dôveru. Pri kriku dieťa začne veľakrát brať vinu na seba, ak zažíva aj hodnotiace výroky, tak je pravdepodobné, že sa začne podľa nich správať, začne si ich brať za svoje a naštrbí sa sebaúcta.
Dieťa potrebuje bezpečie, prijatie, porozumenie, ocenenie, empatickú komunikáciu. Prijímajte a komunikujte mu jeho emócie. Dávajte mu najavo, že ste pri ňom, počúvate ho, snažíte sa mu rozumieť a zaujímate sa o neho.
Popisujte situácie, ktoré nastali, jeho emócie a pýtajte sa ho čo by vtedy potreboval, aby sa cítil lepšie, aby to zvládol inak. Či mu viete vy nejako pomôcť, alebo čo by mu pomohlo. Ponúknite možno stratégie, ktoré v podobných situáciách používate vy.
Dôležité je ocenenie a prejavenie dôvery. Všimnite si aj malé veci, ktoré sa mu podaria, aj keď sa bude snažiť a oceňte snahu, proces. Dávajte mu na výber a jeho rozhodnutie rešpektujte.
Skúste fungovať na dohodách, pravidlách, nastavte hranice.
Vždy prijímajte jeho osobu a prežívanie. Oceňujte to dobré, nesnažte sa upozorňovať na to zlé a meniť to. Skôr nastavte pravidlá, dohody.
Tento, rýchlo popísaný vnímavý prístup, pomáha dieťaťu budovať sebaúctu. Teraz je ešte čas kedy sa s tým dá relatívne dobre pracovať, keď nastúpi puberta, bude to ťažšie.
Ak sa vám niečo nezdá, máte pocit, že sa syn v škole a v bežnom živote trápi, ak neviete spolu výjsť bez kriku, poraďte sa s odborníkom.
Prajem vám pekné dni!
Martina Wäldl
email: mata.waldl@gmail.com