Ako pomôcť 11-ročnej dcérke, ktorá je veľmi úzkostlivá?
ZodpovedanéDobrý deň,
chcem pomôcť 11-ročnej dcérke. Keď sa niekam chystáme (do školy, na výlet) a je pod miernym tlakom, čiže musí robiť viac vecí naraz a má na to časový limit, tak začne v priebehu chystania plakať. Nevie to zastaviť a ani ovládať. Vie dopredu, že pôjdeme a má dosť času nachystať si veci.
Keď nerozumie školskému učivu, začne byť úzkostlivá a tečú jej slzy. Nohavice jej musia dobre sedieť. Neznesie opasok, na topánky je tiež precitlivelá. Ak cíti nejakú nepohodu, tak tie topánky aj nohavice odmieta nosiť a plače.
Má dlhé vlasy, ale cop odmieta nosiť, pretože stále nie je spokojná ako ho má (nakrivo, kopčeky na hlave) a potom zase plače. Je z toho nešťastná, pretože samej sa jej to nepáči a chcela by, aby sa jej to nestávalo.
Je dosť na mňa naviazaná, dlhý čas mala aj separačnú úzkosť. Niekedy je prehnané sebakritická. Snažím sa ju veľa chváliť a povzbudzovať.
Sme usporiadaná rodina, má súrodencov, učí sa dobre, chodí na krúžky, má najlepšiu kamarátku.
Rada sa túli a objíma. Snažím sa jej urobiť radosť, keď po niečom túži. Má aj domáce zvieratko, ktoré veľmi chcela. Má tichšiu povahu, inak je veselá, žartuje. Je šťastná, správanie má dobré a poslúcha. Je šikovná, samostatná, občas výbušná, dosť často sa prieči s mladšou sestrou.
Ako jej môžeme pomôcť?
Ďakujem za odpoveď
Dobrý deň,
dieťa musí mať v tomto prípade istotu, že kedykoľvek sa môže na rodiča obrátiť. Rodič ho bude vnímať a počúvať. A rozhodne nič nebagatelizovať.
Využívajte rešpektujúcu komunikáciu, teda prihliadajte na jej potreby a emócie a nalaďte sa na ne a zrkadlite ich. Napr. "Vidím, že máš strach, musí to byť pre teba ťažké." Pýtajte sa jej, čo by jej pomohlo, aby sa cítila lepšie. Otvorene s ňou o tom komunikujte.
Môžete sa naučiť pocit úzkosti hodnotiť na stupnici (napr. od 1 do 10), tak aby si to dokázala uvedomovať, pokiaľ je toho dcéra schopná a následne s tým pracovať.
Dôležité je dieťaťu veriť a podporovať ho, že to zvládne. Môžete sa spolu naučiť rôzne pozitívne formulky, ktoré si budete opakovať a oceňovať to, keď sa to dcérke podarí, (napr. dnes budem OK, dnes to zvládnem...).
V prípade, že naozaj zadávate hranicu, ktorú musí dcéra akceptovať, tak ľahšie ju príjme vtedy, keď ukážete to, že sa viete do jej pocitov vcítiť a dáte jej možnosti výberu. Prípadné výbery konzultujete s ňou: "Asi by si bola veľmi rada, keby si teraz môžeš robiť čo chceš, ale to ti nemôžem dovoliť, pretože som za teba zodpovedná a bojím sa o teba. Aké riešenie by sme spolu mohli nájsť, aby sme obidve boli spokojné?"
Možné riešenia si môžete aj spísať na nejaký papier.
Oceňujte a povzbudzujte ju za veci, ktoré urobí dobre. Tak isto sa snažte o nejaké pozitívne spoločné aktivity. To predovšetkým znamená tráviť s ňou čas iba vy a ona na pravidelnej báze, aspoň raz do týždňa. Vykonávajte spolu to, čo si ona želá, čo má rada. Teda skúste sa jej opýtať, aký program by zvolila ona sama a ako jej program vybrať.
Pomôcť môže dostatok relaxu a oddychu, zdravá strava a vyhýbanie sa stresu. Výborná pre takéto staršie deti je aj publikácia v češtine "Jak přežít, když se často bojím (Průvodce pro děti k překonání úzkosti)."
Prajem veľa zdaru.
Mgr. Katarína Kaličiaková
psychologička online poradne Mojra.sk, Mojra.cz
Psychologické poradenstvo Katarína Kaličiaková