Ako pracovať s úzkostlivým ustráchaným 5,5 ročným synom?
ZodpovedanéDobrý deň,
náš syn má momentálne 5,5 roka. Ide o to, že trpí rôznymi strachmi a obavami a býva často negativistický.
Od dvoch rokov mal veľký problém so zadržiavaním stolice. Vyriešilo sa to okolo štvrtého roka (kombinácia liekov, osobnostnej vyzretosti a pozitívne skúsenosti).
Doteraz sa absolútne bojí smrkať. Znie to až komicky, ale on sa naozaj celý trasie, piští, nechce. Na preliezkach je extrémne opatrný, celkovo šport moc nemusí.
Najviac ma však trápia jeho obavy z choroby, dokonca zo smrti. Stačí, že dostane virózu a pýta sa ma, že či zomrie. Alebo si vyprojektuje, že si nechce zlomiť ruku, chytí hysterický plač, ako to bude bolieť a ako to nechce.
K tomu negativizmu - cez deň niečo pekné zažije (karneval, hra s bratrancom u starkej, výlet), ale keď sa k tomu večer vrátime, vykreslí to úplne negatívne (deti nerobili čo chcem ja, toto sa mi nepáčilo). Pritom navonok pôsobí ako veselý spokojný chlapec, je veľmi ukecaný, nehanbí sa, je zvedavý.
Tiež vôbec nechce ísť do školy. Bojí sa, že to nezvládne, nenaučí sa písať, čítať, resp. že to ani vedieť nechce. Pritom v škôlke patrí medzi najšikovnejších. Vždy sa výrazne zameria iba na jednu vec a tej sa venuje. Iné ho nezaujíma. Tiež sa bojí neúspechu, každá chyba je úplná katastrofa (napr. pri vypĺňaní predškolských úloh).
Od začiatku sme sa synovi snažili venovať v duchu vzťahovej výchovy. S manželom máme dobrý vzťah, aj ako otec je prítomný. V troch rokoch sa nám narodila dcérka, majú pekný vzťah. Syn išiel do škôlky v štyroch rokoch a adaptoval sa v pohode. Len si dlhšie nevedel nájsť kamarátov.
Myslíte si, že to zvládneme s ním sami, alebo by nám pomohla nejaká terapia?
Ako máme pracovať s jeho strachom?
Jediné, čo sa snažím je nepopierať jeho pocity a ukazovať mu veci z pozitívnej stránky.
Za odpoveď ďakujem
Dobrý deň,
zdá sa, že synove strachy a obavy ovplyvňujú pomerne veľkú časť jeho života, že sa nimi zaoberá často a zaberajú veľkú časť jeho mysle. Sú časté a intenzívne, reakcie v niektorých situáciách možno až prehnané.
Odporúčam preto konzultáciu s odborníkom, aby sa niečo nezanedbalo.
Syn je zrejme citlivejší, ťažšie si zvyká na zmeny, chvíľu mu trvá kým spracuje nejaké podnety.
Strach synovi treba priznať, pomenovať ho. Pýtať sa ho možno na mieru strachu, aby sa ho naučil odstupňovať. Buď nech ukáže na tele ako sa bojí, popr. si nakreslite nejakú priamku a nech naznačí, skrátka nájdite niečo, čo aj jeho zaujme a bude sa mu páčiť.
Môžete si strach skúsiť nakresliť a potom ho zničiť, zahodiť do koša, roztrhať.
Môžete ho skúsiť vyskákať, vybehať, striasť, odfúknuť.
Niekomu funguje vyrobiť si "postrek" proti strachu. Niekomu zase dýchanie, rátanie, vizualizácia dobrého výsledku.
Skúšajte hľadať nejaký kreatívny spôsob vyrovnania sa so strachom, s jeho zvládnutím.
Keď je syn v emócii, treba sa zamerať najmä na ňu, prijať ju, pomenovať, snažiť sa syna upokojiť. Pýtajte sa čo by mu pomohlo, čo mu viete nejako pomôcť vy.
Toto je dobré robiť v kľude, napr. aj neskôr po situácii, si ju zreflektovať, pomenovať si čo sa stalo, pýtať sa ho ako sa cítil, kde to cítil v tele a čo by mu pomohlo. Skúste mu aj vy ponúknuť nejakú stratégiu.
V situáciách ako je smrkanie, teda v situáciách kedy sa od neho vyžaduje niečo čo by mal spraviť za každých okolností ho skúste upokojiť reflektovaním a následne mu vysvetliť, že to treba spraviť a dať mu na výber. Skúsiš to sám, alebo to spravím ja? (popr. iné možnosti, ktoré sa hodia).
Dôležité je nech sa cíti prijatý a v bezpečí.
Prajem vám pekné dni!
Martina Wäldl
email: mata.waldl@gmail.com