Ako reagovať na 2,5 ročné dieťa, ktoré je po prekonaní Covidu-19 agresívne?
ZodpovedanéDobrý deň,
môj 2,5 ročný syn od prekonania Covidu-19 bojuje so svojimi emóciami a to veľmi agresívnym spôsobom. Dovtedy sme takéto stavy nemávali. Keď som hľadala spôsob ako ho upokojiť na internete, natrafila som na článok, kde to pripisujú post covidu.
Syn prekonal Covid-19 pred skoro 6 týždňami. S tým, že mal hnačky, horúčky do 40°C, ktoré neklesli pod 38,5°C 5 dní v kuse, zimnice, nedokrvovanie končatín, nechutenstvo (schudol 1,5 kg), sople, kašeľ, lieky.
Po prekonaní hneď dostal ďalší vírus s podobným priebehom. Proste úplne vyčerpané dieťa. Tak sme navštívili lekára a dostal 1x amok. Nie z lekára, ani z vyšetrenia, ale z toho, že sme odchádzali preč. Vtedy som to brala len akési boli sme u lekára tak bol chúďatko v strese.
Následne, ale tieto amoky začal mať každých pár dní, až to máme každý deň, alebo aj 2x za deň.
Prebieha to tak, že zo šťastného dieťaťa je v stotine sekundy hryzúce, vrieskajúce, sebe aj okoliu ubližujúce dieťa. Príčina je vždy iná a nedá sa predvídať. Vždy to spustí nejaký jeho "žiaľ" - za hračkou, okoloidúcim psom, odhodeným ohrýzkom jablka. A všetko to je ešte podporené obdobím "ja sám". Dcéru dnes pohrýzol do krvi. A mne vytrhali za 2 týždne už toľko vlasov, že som si našla za uchom plešinku a potrhal toľko oblečenia.
Odháňa má a chce len manžela, ale ani na neho vtedy nie je príjemný, len sa skôr upokojí, pri mne vobec, nedokáže to. Bojím sa o neho a aj o dcéru má 8 a vníma to aj keď jej vysvetľujem, že je malý a nevie svoju nespokojnosť krotiť a že ho to naučíme a bude dobre, vidím, že ju to trápi.
Som v koncoch a lekár je troška vlažný na túto tému. Možno fakt, len nezvládam novú situáciu, črtu dieťaťa. Zmena prišla veľmi náhle a v presnom čase, tak nechcem niečo podceniť.
Od septembra som syna chcela dať do škôlky.
Čo budem robiť, keď niekoho pohryzie tak ako dnes dcéru?
Čo ak učiteľke vytrhá vlasy, lebo mu niečo nedovolí?
Ďakujem
Dobrý deň,
rozumiem vám, že sa musíte cítiť bezradne. Osobne som sa nestretla s post covidovým syndrómom tohto typu, teda toto odporúčam konzultovať naďalej s lekármi.
V tomto prípade sa musíte obrniť veľkou dávkou trpezlivosti a lásky k synovi, aby ste mu pomohli regulovať svoje emócie iným spôsobom. Snažte sa pracovať na svojich vlastných emóciách, pretože situácia musí byť pre vás veľmi frustrujúca.
Jeho správanie nie je zlomyseľné. Nevie si predstaviť v mysli dopredu, že keď urobím toto, tak tým sa moji rodičia budú cítiť zle, urobím im naschvál. Nevie si predstaviť súvislosť medzi svojim skutkom a bolesťou niekoho dopredu.
Preventívne podporujte jeho samostatnosť všade kde sa dá. To je dôležité pre jeho sebadôveru a prejavovanie moci, ktorú teraz potrebuje. (napríklad chceš si najskôr obliecť pyžamo alebo umyť zuby? a pod.). V tomto prípade sa obrňte dostatkom času na nejaké aktivity. Snažte sa ho v situáciách, ktoré ho môžu preťažovať niečím zaujať aby sa sústredil na nejaký bod (napríklad pri nákupoch mu dajte nejakú činnosť, aby sa cítil dôležito a pod.).
Hranice zadávajte s prijatím dieťaťa. Teda kritizujeme správanie, nie samotné dieťa. Mali by sme hovoriť pokojným hlasom v prvej osobe, pozerať do očí (mali by ste byť synovi príkladom, ako sa konflikty riešia). Následne prijmem aj to čo chce dieťa, pomenujem emóciu, zadám hranicu a dám nejaké možnosti výberu.
V prvom rade samozrejme v prípade, že stihnete zareagovať, aby vôbec k útoku došlo je potrebné to urobiť. Môžete dieťa odniesť, dať pred neho vankúš, povedať STOP, chytiť ruku a pod. Urobte čokoľvek, len nereagujte spätnou agresivitou aj vy. Dôležité je tiež po útoku ho oddeliť od "obeti" a ísť skôr sa spýtať aj toho dieťaťa, ktoré pohrýzol či je v poriadku, až následne sa venovať hraniciam u syna. Týmto mu dávate najavo, že pozornosť svojím negatívnym správaním nezíska.
Napríklad: Vidím, že ocka hryzieš. Asi ťa niečo nahnevalo. Ľudia nie sú na hryzenie. Keď sa hneváš, tak tu máš vankúš. Môžeš udrieť do neho, alebo nám povedz, čo sa ti nepáči.
Negatívne emócie pravdepodobne budú, musí si ich odžiť i napriek tomu, že sú pre vás veľmi nepríjemné, musí sa naučiť sebakontrole. Vy musíte byť pre neho vhodným príkladom a oporou. Buďte pri ňom a dávajte mu najavo, že mu rozumiete a spoločne akoby pod dáždnikom prečkajte búrku, ktorá nastala. Vyskúšajte ho silnejšie objať, prípadne sa ho len dotýkať a hovoriť mu, že to zvládne pričom dbajte na bezpečie a odstráňte predmety, ktoré by mu mohli ublížiť či mohol by ich v afekte zničiť. Spýtajte sa ho, čo by mu pomohlo ak vás už vníma po troche odoznenia emócie.
Využívajte u syna povzbudenia a ocenenia za jeho pozitívne prejavy v správaní. Vyjadrujte ich v prvej osobe, takto idú viac do vnútra dieťaťa. Zameriavajte sa vždy skôr na nejaký pokrok či opis toho čo chcete pochváliť, ako na výsledok nejakej činnosti. Napríklad môžete povedať: Som na teba hrdá, ako pekne sa teraz spolu hráte. Hovore mu, že ste rada, že ho máte. Tak isto ho oceňte po zvládnutí emócií.
V prípade, že by ste u syna nevedeli nájsť správny prístup a negatívne správanie by sa stupňovalo, tak neváhajte kontaktovať odborníka pre dlhodobejšiu prácu.
Prajem veľa zdaru.
Mgr. Katarína Kaličiaková
psychologička online poradne Mojra.sk, Mojra.cz
Psychologické poradenstvo Katarína Kaličiaková