Ako riešiť detský vzdor, úzkosť a strach trojročného dieťaťa?
ZodpovedanéDobrý deň,
chcela by som sa poradiť ohľadom môjho synčeka, ktorý bude mať o mesiac 3 roky. Už asi od roka sa u neho prejavujú návaly zlosti. Vždy, keď sa mu niečo nepodarí na prvýkrát, tak sa začne zlostiť. Plače od zlosti kričí až očervenie. Snažíme sa ho vždy upokojiť a ubezpečiť, že sa nič nedeje.
Vysvetlenia zatiaľ nepomáhajú. Zo začiatku nepomohlo ani silné objatie. Vo výchove sa mu snažíme dať hranice, takže už vie, čo smie a čo nesmie. Veľakrát skúša tie hranice obísť.
Je to len vývojová fáza, alebo či to treba riešiť s odborníkom?
Ďalej by ma zaujímala jeho úzkosť, resp.strach. Od 2,5 roka sme ho plánovali dať do škôlky, keďže ale ešte nebol odplienkovaný. Od septembra nastúpiť nemohol. Plienky sa zbavil v polke septembra a v októbri sme vyskúšali škôlku na pol dňa. Do škôlky chodil len 2 polovičné dni a na tretí deň mi volali zo škôlky, že si mám prísť pre neho. Veľmi plakal a nevedeli ho utíšiť.
V škôlke plakal každý deň a aj sa zlostil. Tak ako zvykne doma. V prvý deň v škôlke sa pýtal pekne na wc, druhý deň vôbec na wc nepotreboval ísť. Tretí deň sa na kompletku pocikal. V noci sa nám začal budiť s plačom s tým, že hľadá mamu, aj keď som pri ňom ležala.
Odvtedy mi viackrát za deň povie, že nechce ísť do škôlky. Keď aj ideme smerom, kde je škôlka, tak začne hneď plakať a povie, že nechce ísť do škôlky. Škôlku sme teda presunuli na ďalší rok a od októbra do škôlky už nechodí. Odvtedy prešli už dva mesiace a škôlku spomína stále, že do nej nechce ísť.
Nikdy sme ho so škôlkou nestrašili, práve naopak. Stále je ustráchaný a pred pár dňami k tomu pribudol aj strach z vysávača, mixéra a podobných domácich hlučných zariadení. Pred tým s týmto nemal žiadne problémy.
Najnovšie k tomu všetkému pribudol aj strach z auta. Boji sa sadnúť si do auta. Naposledy, keď sedel v autosedačke, tak sa jej pevne držal a celý sa od strachu chvel a zároveň opakoval "jaj mama". Jazdu sme samozrejme ukončili. Myslí si, že sa auto prevráti. V aute sa nám nikdy nič nestalo a jazdíme veľmi opatrne.
O aký problém môže ísť?
Za odpoveď ďakujem
Dobrý deň,
čo sa týka toho, že sa zlostí, je to u detí prirodzené. Emócia ich prevalcuje, nevedia čo to je za pocit, zasiahne to celého človeka. Zlostenie sa je spôsobom zvládania frustrácie. Pracujte s emóciami, synčekovi pomenujte čo sa deje, odzrkadlite mu to, emóciu prijmite. Pomenovaním emócií sa prepájajú hemisféry, dieťa sa učí spájať pocit s pomenovaním, upokojuje sa.
Cieľom nie je dosiahnuť, aby dieťa neplakalo, ale to, aby sa emóciu naučilo zvládnuť, pracovať s ňou.
Čo sa týka spomínaných strachov, ten zo škôlky môže skrátka znamenať, že nebol pripravený. Tiež však, že sa necítil isto, či už v škôlke, ale možno aj doma. Nemal istotu v tom, že poňho prídete. Môže to byť spojené s výchovou, ale aj so zrelosťou. Vzťahová väzba sa buduje do 3 rokov a upevňuje až do 5. Tiež sa mohlo stať, že tam za tých pár dní zažil niečo pre neho nepríjemné, nejakú skúsenosť, ktorá v ňom zanechala stopu.
Predpokladám, že teraz budete skúšať škôlku znova v septembri, skúste synčeka pripravovať, rozprávajte sa, čítajte si, popr. sa tam, alebo do inej škôlky choďte pozrieť, ak s tým bude súhlasiť.
Doma mu vytvárajte bezpečné a prijímajúce prostredie. Pracujte s emóciami, poskytujte empatickú reakciu. Nastavujte hranice jasne, ale láskavo. Reagujte na synove signály, adekvátne napĺňajte jeho potreby. Posilňujte jeho sebaúctu, poskytujte mu ocenenie, dávajte mu na výber a rešpektujte jeho rozhodnutia. Venujte mu pozornosť.
Ostatné strachy môžu byť len obdobím (zväčša prídu a odídu, vystriedajú ich iné), ale nemusia. Mnohé záleží od reakcie dieťaťa na podnet a jej intenzity, tiež od toho ako veľmi to ovplyvňuje synov život a ako dokáže situáciu zvládnuť. Dôležité je dieťaťu strach priznať, pre syna je strach reálny. Skúste spolu so synom hodnotiť aký veľký je strach, buď nech na tele ukáže ako veľmi sa bojí, popr. si skúste vytvoriť nejakú škálu, aby to vedel zhodnotiť do budúcna aj sám.
Hľadajte stratégie na zvládnutie a prekonanie strachu: dýchanie, počítanie, strach nakresliť a odhodiť, podupať, vyskákať ho, striasť.
Skrátka s ním pracujte, syna počúvajte, k situácii sa môžete vrátiť v kľude počas dňa, a pýtať sa syna čo by mu pomohlo.
Ak by sa vám zdali reakcie prehnané, že syna veľmi strach ovplyvňuje, že sa trápi, že začína mať popr. aj nejaké telesné prejavy, nespavosť, obráťte sa na odborníka.
Prajem vám pekné dni!
Martina Wäldl
email: mata.waldl@gmail.com