Ako riešiť zlé správanie 5 ročného dieťaťa?

Dobrý deň,

píšem to pomerne často. Správanie, ktoré je pre nás rušivé, je nežiadúce je niečo, čo u dieťaťa vidíme navonok. Je to len povrch, špička ľadovca.
Toto správanie je spustené nejakou emóciou, ktorú vyvoláva, spúšťa nejaká potreba, zväčša nenaplnená.

Predpokladám, že na tieto situácie nejako reagujete a z toho, čo píšete sa zdá, že to veľmi nefunguje. Hneváte sa naňho, ste frustrovaná, rezignovaná. Znamená to, že niečo s prístupe ku synovi, v komunikácii s ním treba zmeniť. Niečo ho trápi a jeho správanie je spôsob napĺňania jeho potreby, poprípade priblíženia sa k jej naplneniu. Možno volá po pozornosti, prijatí, bezpečí, istote, ťažko povedať čo sa deje.

Syn potrebuje najmä bezpečie a prijatie. Empatiu. Prácu s emóciami. Skúste zrkadiť jeho emócie, pomenovať ich, prijať ich. Zväčša máme tendenciu nežiadúce správanie zastaviť, zmeniť, opraviť, popr. ignorovať. Avšak aj keby sa nám to podarilo a potreba by zostala nenaplnená, vyrazilo by to niekde inde. Treba s tým pracovať viac do hĺbky.

Krik, vyhrážky, bagetelizovanie emócií, ich popieranie, zastavovanie, tresty narúšajú dôveru a veľmi naštrbujú vzťah. Navyše v dlhodobom horizonte nie sú vôbec účinné a pre dieťa prospešné. Fungujú na princípe strachu a dávajú deťom odkaz, že to čo cítia nie je dôležité, a že ani oni ako ľudia nie sú dôležití. Potom nadobúdajú pocit, že s nimi niečo nie je v poriaku, popr. že svet nie je bezpečné miesto. Dieťa by do života malo ísť s pocitom, že oni sú ok, a aj svet je ok. V inej kombinácii fungujú s ťažkosťami.

Správanie mnohokrát odráža vnútorné prežívanie dieťaťa.

Nastavujte synovi láskavo hranice. Oceňujte ho a prejavujte mu dôveru. Nechajte ho o niečom rozhodovať, pýtajte sa na jeho názor. Venujte mu čo najviac pozornosti a prejavujte mu lásku. Potrebuje to. Sledujte jeho signály a skúšajte napĺňať jeho potreby.

Píšete, že si neviete rady. Zdá sa, že obe strany sa trápite. Odporúčala by som vám poradiť sa s odborníkom.