Čo robiť, keď 8-ročná vnučka kladie odpor?

Dobrý deň,

rozumiem vám, že v tejto situácii sa cítite niekedy bezmocná a vyčerpaná. Nakoľko nepoznám širší kontext vašej rodinnej situácie, neviem byť konkrétnejšia. Pokúsim sa však vysvetliť vám niektoré súvislosti.

Deti často reagujú krikom alebo hnevom, keď prežívajú vnútorné napätie, frustráciu či pocit, že nemajú kontrolu nad situáciou. Ak je vnučka v opatere u vás „už nejaký čas“, možno zažíva aj zmenu prostredia, odlúčenie od rodičov či neistotu – a hnev je často len „obalom“ týchto emócií.

Skúste, ak sa dá, v týchto chvíľach zachovať pokoj a nereagovať rovnako. Dieťa potrebuje cítiť, že dospelý jeho emócie unesie. Po výbuchu, keď sa dieťa upokojí, pomôže krátky rozhovor. Môže pomôcť, ak jej po výbuchu dáte najavo, že rozumiete, že je nahnevaná, ale že sa zároveň musíte rozprávať slušne: Vidím, že si veľmi nahnevaná, ale nebudem s tebou hovoriť, kým na mňa kričíš“.

Niekedy pomôže krátka pauza, ticho, odvrátenie pozornosti. Uznávajte jej emócie, aby mala pocit, že ju chápete, zároveň si stojte za vlastnými hranicami, ktoré by mali byť pre dieťa konzistentné a transparentné.

Dôležité je tiež, aby ste vedome budovali pozitívne momenty a vnímali pozitívne prejavy emócií u dieťaťa.

Zároveň je dôležité, aby ste mali podporu aj vy. Nie ste na to sama. Možno by pomohlo obrátiť sa na detského psychológa, ktorý by s vnučkou mohol pracovať na zvládaní emócií. Pre vás by mohla byť vhodná aj podporná konzultácia zameraná na nastavenie hraníc a podporu vzájomnej komunikácie.

Prajem veľa šťastných spoločných chvíľ.