Čo robiť, keď má 2,5-ročné dieťa amok?

Pekný deň Vám,

verím, že takéto situácie nie sú jednoduché, najmä ak sa u syna opakujú častejšie. V jeho veku sa ešte takéto prejavy považujú za bežné. Dieťa ešte nemá vyvinuté schopnosti regulovať silné emócie a keď sa pridá únava alebo preťaženie vnemami, môže to vyvolať výbuch emócií. Postupom času, ako bude rásť a získavať skúsenosti v oblasti emocionality, by sa tieto prejavy mali zmierňovať.

Aktuálne mu môžete pomôcť hlavne svojím pokojom a zabezpečením, aby si neublížil – mali by ste byť jeho „kotva“. Môžete mu následne pomenovať to, čo vidíte – jeho emócie či potreby. Napríklad: *„Vidím, že sa hneváš. Počujem, že kričíš. Asi je toho na teba už veľa…“* V tej chvíli nemá dostatok kapacity na vysvetľovanie, preto je vhodné byť stručný a jemný.

Následne skúšajte, čo na neho platí – ak nechce objať, možno zaberie jemný dotyk alebo len Vaša prítomnosť. Môžete mu ponúknuť predmet, ktorý môže stláčať a ventilovať tak energiu. Skúšajte postupne, čo mu pomáha. Nedovoľte, aby Vám fyzicky ubližoval. Jemne mu môžete chytiť ruku, dať pred neho predmet a nastaviť hranicu: *„Vidím, že si nervózny, ale ľudia nie sú na bitie. Nedovolím ti ma hrýzť.“*

Uisťujte ho, že ste pri ňom a že to zvládne. Pomôže mu to uvedomiť si, že emócie sú prechodné a nie trvalé, aj tie nepríjemné. Takto sa učí, ako ich zvládať.

Po záchvate, keď sa upokojí, je vhodné viesť stručný rozhovor. Jasne a láskavo mu pripomeňte, čo chcete výchovou docieliť. Napríklad: *„Je v poriadku sa hnevať, ale nie je dovolené ubližovať druhým. Keď sa hneváš, môžeš skúsiť počítať pršteky, odfúknuť svoj hnev alebo udrieť do vankúša.“*

Odporúčam robiť aj preventívne kroky. Ak viete, v ktorých situáciách sa tieto stavy objavujú, premýšľajte dopredu, ako im predísť – napríklad reguláciou času či prostredia. Ak spozorujete prvé signály únavy alebo frustrácie, prejdite na pokojnejšiu aktivitu skôr, než sa rozvinie amok.

Ak by sa situácia zhoršovala, neváhajte sa obrátiť na odborníka. Prajem veľa šťastných a spoločných dní.