Dvojročná dcéra ma po ukončení dojčenia začala odmietať. Ako mám reagovať?
ZodpovedanéDobrý deň,
chcela by som sa poradiť ohľadom môjho problému. Mám dvojročnú dcéru, ktorá spí so mnou v posteli. Asi pred týždňom som ju prestala kojiť. Dcéra pila materské mlieko pred obedným spánkom a večer predtým ako išla spať (prípadne ešte v noci, ak sa prebudila).
Dcéra spávala pomerne dobre, par -x sa zvykla budiť, väčšinou, keď jej idú zuby, momentálne sa jej prerezávajú 3 očné zuby. Postupne by som ju chcela presunúť do detskej izby k staršej dcére, preto som sa rozhodla, že prestanem kojiť, šlo to celkom dobre, dcéra trošku pomrnkala, ale vzala to celkom ľahko (ak by veľmi prostestovala, tak by som jej mlieko neodoprela).
Prvé 3 dni pýtala mlieko, ale vysvetlila som jej, že mlieko už bude piť len z pohára a prijala to. Čiže materské mlieko už vyše jedného týždňa vôbec nepila. Čo sa však u nás zmenilo je to, že dcéra ma pri obednom a večernom uspávaní od seba odstrkuje, cápe rukou, úplne sa odťahuje. Predtým bola zvyknutá zaspať pri kojení, alebo ležala tesne pri mne, hladkala ma a ja ju. Mojkáčik to bol.
To sa teraz zmenilo a správa sa úplne opačne. Kým bola kojená, zobúdzala sa vysmiata a šťastná (na 95%), teraz sa budí s plačom. Keď si ju chcem privinúť, nedovolí mi to, odťahuje sa. Keď pri nej len tak ležím a nedotýkam sa jej, tiež plače, keď odídem z miestnosti, plače tiež.
Ja ju neviem utíšiť a začínam si vyčítať, že som kojenie stopla a že som si tento stav spôsobila sama. Som z toho smutná.
Aký je Váš názor a čo mi odporúčate?
Mám sa vrátiť ku kojeniu vrátiť?
Je kojenie príčinou tohoto stavu?
Dcéra je dosť vyspelá na svoj vek, mnohým veciam chápe. Dá sa s ňou dohodnúť, je šikovná.
Za odpoveď ďakujem
Dobrý deň,
odstavenie od prsníka je pre dieťa veľká zmena, hoci sa to navonok spočiatku nemusí takto javiť. Prsník pre dieťa predstavuje bezpečie, istotu, blízkosť.
Pokiaľ už je takto dlho bez prsníka, a v zásade nejaví oň záujem, len sa prejavuje iným správaním, návrat k prsníku neodporúčam.
Správanie samozrejme odstavením spôsobené môže byť, a zrejme aj s tým súvisieť bude, ale aj nemusí.
Mnohokrát deti zažívajú protichodné pocity. Dcérka by aj chcela byť s vami, aj sa možno vnútorne hnevá. Mnoho detí bije rodičov aj keď chcú ich väčšiu pozornosť a blízkosť, ale inak to nevedia dať najavo. Keď to však robí, treba jej nastaviť hranicu.
Dcérka potrebuje bezpečie a prijatie.
Valcujú ju emócie a snaží sa ich učiť zvládať. Na to, aby sa jej to podarilo, potrebuje vás ako svojho sprievodcu. S emóciami treba pracovať. Treba si uvedomiť, že žiadna emócia nie je zlá, teda ani hnev. Je to emócia ako každá iná, dieťa má na ňu nárok, je v poriadku, že sa takto cíti.
V prvom rade dcérine emócie príjmite, pomenujte ich, zrkadlite. Hneváš sa. Zdá sa, že ma tu nechceš. Alebo: zdá sa, že nevieš čo chceš, aj ma tu chceš, aj nie. Pomenujte co vidíte a emóciu, ktorú za tým hádate. Aj keď vás odsúva, ponúknite sa, že ste pri nej. Nemusíte vyžadovať kontakt, len jej verbálne dajte najavo, že ste pri nej, počúvate ju, snažíte sa jej rozumieť a zaujímate sa o ňu. Tým jej dávate istotu a aj priestor na to, aby sa sama rozhodla ako ďalej.
Tento prístup dieťa upokojuje, prepájajú sa mu pritom hemisféry, učí sa spojiť si telesný pocit s emóciou a jej pomenovaní, buduje si slovnú zásobu a emocionálnu inteligenciu.
Zároveň sa dieťa cíti prijaté, v bezpečí, dostáva odkaz, že na jeho pocitoch záleží, že je dôležité. Že ho rodič počúva a snaží sa mu rozumieť.
Ak v hneve, alebo aj inak, koná nežiadúco, treba jej nastaviť hranicu.
Hranice nastavujte v troch krokoch.
1. Popísanie situácie, pomenovanie emócie. Niečo ťa nahnevalo. Zrejme sa na mňa hneváš a preto ma búchaš.
2. Nastavenie hranice, limitu. Ľudia ale nie sú na ubližovanie/ búchanie.
3. Poskytnite alternatívu. Môžeš udierať do vankúša.
Tiež jej nastavujte fyzickú hranicu. Keď niekoho ohrozuje, aj seba, použite kľudné slovko Stop! Nie! a až následne komunikujte hranicu tak ako spomínam vyššie. Chyťte jej rúčky napr.
Venujte dcérke pozornosť, prejavujte lásku. Sledujte jej signály a napĺňajte jej potreby.
Potrebuje pozornosť, cítiť sa bezpečne, milovaná. Prejavujte jej veľa lásky, potrebuje znovu nadobudnúť istotu. Môžete jej aj pomenovať, že možno má strach, že už ju nemáte radi.
Potrebuje cítiť, že ju ako osobu, aj s jej emóciami prijímate. Buďte jej sprievodcom, práve v tých náročných chvíľach vás najviac potrebuje. Využite ich na to, aby ste sa s dcékou opäť zblížili, aby ste sa vzájomne niečo naučili.
Dávajte jej ocenenie, na výber, nechajte ju občas rozhodovať a jej rozhodnutia rešpektujte.
Komunikujte empaticky.
Dcéra dáva najavo svoje potreby, komunikuje ich, niečo prežíva. Takto to skrátka má, inak to teraz nevie.
Prajem vám pekné dni!
Martina Wäldl
email: mata.waldl@gmail.com