Je potrebný psychológ pri problémoch s komunikáciou u detí?
ZodpovedanéDobrý deň,
náš deväťročný syn nerozpráva a neodpovedá cudzím ani málo známym osobám, ako napríklad širšej rodine. Povahou je introvert, bojazlivý typ, tichý. Doma rozpráva bez problémov, od starších bratov sa učí aj papuľovať, až na prípady, keď začne plakať alebo prejavovať inú emóciu. Nedokážem z neho dostať, čo sa stalo a čo je príčinou, prečo plače.
V škôlke komunikoval od troch rokov len gestami a odpoveďami áno, nie. Akonáhle sme zavreli dvere do triedy, v šatni hneď začal hovoriť. Keď niekto vošiel, zostal zrazu ticho. V predškolskej mal veľmi dobré učiteľky, ktoré sa snažili o komunikáciu, a začal s nimi rozprávať. Na logopédiu chodí, spolupracuje, ešte mu chýba vysloviť písmeno R.
V škole s učiteľkou komunikuje, keď treba; hlási sa a odpovedá. Pri nástupe na ZUŠ začal s učiteľmi rozprávať až po nejakom čase. Musí si zvyknúť na človeka a potrebuje svoj čas. So spolužiakmi a deťmi komunikuje, pri deťoch mu to ide ľahšie ako s dospelými, čo som si všimla. Tí, ktorí ho lepšie poznajú, ho akceptujú takého, aký je, a rešpektujú to.
Moja otázka je: Zlepší sa to vekom? Dá sa tomu nejako pomôcť, aby sa nebál komunikovať s ľuďmi a pred ľuďmi? Aby vedel komunikovať s nami, rodičmi, svoje emócie a pocity? Je prípadne potrebný psychológ?
Ďakujem.
Pekný deň,
ďakujem, že ste sa podelili o Vaše ťažkosti. Určite chcete ako rodičia pre syna to najlepšie, aby vedel fungovať aj v bežných sociálnych interakciách.
Deti s týmto typom ťažkostí sa zväčša dokážu naučiť aspoň čiastočne lepšie komunikovať aj s cudzími ľuďmi, ale väčšinou potrebujú postupnú, jemnú podporu a trpezlivosť.
Môžete mu pomôcť tým, že budete mať pre neho akoby otvorené dvere. Napríklad tak, že verbálne pomenujete jeho aktuálne emócie, potreby či správanie, ktoré vidíte: *Vidím, že ťa niečo rozrušilo, je to tak? Sme tu pre teba, keby si sa chcel porozprávať. Čo pre teba môžeme urobiť?*
Môžete používať aj kreslenie, karty s výrazmi tváre, aby sa naučil rozpoznávať a postupne aj slovne vyjadrovať emócie.
Nútenie hovoriť pred inými často problém len zhorší. Môžu sa pridružiť pocity zlyhania či viny a toto nie je vhodné. Lepšie je vytvárať situácie, kde dieťa môže hovoriť, ak sa na to cíti.
Snažte sa ho posilňovať a zapájať do rozhodovania v každodenných činnostiach. Dajte mu pocit zodpovednosti a tým posilňujte jeho sebavedomie a sebaistotu.
Psychológ by Vám vedel odporučiť konkrétne techniky, nacvičovať ich s dieťaťom a zároveň pracovať aj s Vami ako rodičmi. Spoločne by ste mohli hľadať vhodné možnosti zlepšenia situácie primerané Vašej domácnosti, režimu či iným aktivitám.
Prajem veľa šťastných a spoločných chvíľ.
Mgr. Katarína Kaličiaková
psychologička online poradne Mojra.sk, Mojra.cz
Psychologické poradenstvo Katarína Kaličiaková