Je správanie môjho ročného dieťaťa normálne?
ZodpovedanéDobrý deň,
som úplne psychicky vyčerpaná, a to najmä vtedy, keď vidím iné mamičky s pokojnými deťmi. Som mamou ročného chlapčeka, ktorý je podľa všetkého zdravý. Problém je v tom, že je totálne nezvládnuteľný. Od narodenia bol náročné bábätko s kolikami, refluxom a prejavmi neurotizmu. Zlepšilo sa to medzi 7. - 8. mesiacom, keď bol síce nervózny, ale všetko bolo fajn. Posledné tri mesiace sa však situácia zhoršila. Je nervózny a nespokojný, aj v jedálenskej stoličke vyskakuje a dokonca vyliezol z chodítka. Keď mu nedovolím strkať prsty do elektriky a desaťkrát mu poviem "nie", hodí sa dozadu v sede. Vyšetrovala som rôzne metódy, ako ho zaujať, ale po dvoch minútach je znova pri elektrike. Búcha tyčou od vysávača.
Nevie sa sústrediť, nič ho nezaujme. Vynaložila som desiatky hodín na prípravu aktivít a motiváciu k hraniu, ale bez úspechu. Ešte nechodí, ale štvornožkuje a chodí okolo nábytku. Chce ísť za ruku, ale sám nie.
Vie povedať slová ako baba, tata, gaga, dada a prejavovať základné gestá. Nič ho nezaujíma a stále niečo vymýšľa, všade sa driape, nesedí ani 30 sekúnd. Čítať knihy alebo ukazovať si už vôbec nehrozí. V kočíku vydrží cca 30 minút bez plaču alebo mrnčania. Von chodíme každý deň minimálne na hodinu. Na rukách byť nechce, chápe, že chce objavovať, ale je nonstop v pohybe. Vôbec sa nechce hrať s hračkami, iba vymýšľa nebezpečné veci. Som na neho sama s partnerom. Žijem za hranicami, takže rodinu mám k dispozícii obmedzene, aj keď sa snažia chodiť častejšie.
Je to normálne, alebo by som mala vyhľadať odbornú pomoc?
Ďakujem.
Dobrý deň,
z vášho popisu mi je zrejmé, že musíte byť naozaj vyčerpaná. Váš syn je mimoriadne aktívny, ťažko udrží pozornosť, potrebuje neustále podnety a vašu prítomnosť. To je pre rodiča veľmi náročné, najmä ak ste často sama.
To, čo opisujete, je často v rámci normy. Niektoré deti sú jednoducho temperamentnejšie, živšie a majú zvýšenú potrebu pohybu. Ich nervový systém je akoby stále v strehu. Chcú sa hýbať, skúmať a všetko ovládať.
Dôležité je regulovať mu prostredie. Deti s takýmto temperamentom musia skúmať, preto je lepšie pripraviť im „ihrisko“ doma, kde môže liezť, búchať, skúmať, ale nič si neurobí. Zakryť zásuvky bezpečnostnými krytkami, dať preč krehké veci, poskytnúť mäkké paličky na búchanie... Takto nebudete musieť stále hovoriť „nie“.
Robte s dieťaťom krátke mikrohry, aj keď len minútové – schovávanie hračky, búchanie lyžičkami, hádzanie loptičky... Postupne sa snažte motivovať ho k predlžovaniu času.
Pohyb pomáha vybiť energiu a zlepšiť spánok, preto porozmýšľajte, akým spôsobom mu ho môžete každý deň dopriať.
Keď niečo nechcete, aby dieťa robilo (je to nebezpečné), skúste rýchlo ponúknuť inú možnosť:
„Zásuvka nie. Pozri, táto loptička!“ Alebo ho odniesť k inej činnosti.
Namiesto neustáleho „Nie, nie, nie...“
Tieto deti totiž na zákaz reagujú výbuchom, lebo ich mozog ešte nevie spracovať frustráciu.
Hľadajte aj spôsoby, ako upokojiť a zregulovať samú seba, nakoľko to máte veľmi náročné. Vaším pokojom prispievate k tomu, aby sa dieťa učilo spomaliť.
Ak by sa správanie vôbec nezlepšovalo alebo by ste mali pocit, že sa zhoršuje, určite sa obráťte na pediatra alebo detského psychológa.
Mgr. Katarína Kaličiaková
psychologička online poradne Mojra.sk, Mojra.cz
Psychologické poradenstvo Katarína Kaličiaková