Má môj trojročný syn psychickú poruchu?

Dobrý deň,

rada by som sa s Vami poradila vo veľmi chúlostivej oblasti. Môj syn tento rok nastúpil do škôlky, kde sa z môjho pohľadu pekne začlenil. Ráno odchádza bez plaču, nerobí scény a po obede mi vždy porozpráva čo jedol, ako sa hral, s kým sa hral a podobne. Minulý týždeň ma ale učiteľ zaskočil otázkou či sme riešili synove správanie minimálne s pediatričkou, čo ma dosť zaskočilo.

Dovolím si v odrážkach spomenúť sporné body, ktoré spomínali v škôlke ako problematické a s čím sa stretávame doma.

• Počas dňa v škôlke plače pri zmene činností, presunoch do jedálne a podobne, plač však trvá veľmi krátko a denné množstvo sa znižuje.
• Neposlúcha učiteľov ako by si predstavovali, neurobí vec na prvýkrát.
• Keď niekedy plače (väčšinou pri únave, či pred chorobou) nedá sa utíšiť, nikoho k sebe nepustí, je to až hysterický plač (v škôlke 2x z vyššie spomínaných príčin, doma sa s tým stretávame, nás však k sebe pustí a utíšiť ho teda vieme).
• Veľmi často zakopáva, dokonca aj na rovnej zemi, potkne sa aj na vlastnej nohe.
• Zámerne šušle, vymieňa v slovách písmená.
• Piští - väčšinou ako prejav radosti, prípadne na upútanie pozornosti.
• Je veľmi živý, často behá len tak hore-dole.
• Neprijíma nové veci na oblečenie, tričká, topánky, či bunda. To je hotový boj, je schopný vrieskať až do amoku.
• Nevie správne držať ceruzku alebo príbor.

Ešte by som pridala pár slov na záver. Syn je veľmi šikovný, má obdivuhodnú slovnú zásobu (mnohí teenedžeri takú nemajú) rozpráva v súvetiach, pozná všetky veľké písmená, nie len že ich prečíta, aj na každé z nich povie aj 5 či viac slov (obľúbená hra) rátať vie do 100. Niektoré slová hovorí v angličtine, zaspáva sám, oblieka sa, vyzlieka, naje sa sám (i keď sa rád nechá aj kŕmiť či pomôcť). Sám vyrieši aj toaletu (okrem utretia). Má veľmi rád deti, miluje knižky. Dokáže pri nich presedieť veľmi dlho, sám sa zahrá, najradšej s drobnými hračkami aj vyše hodiny.

Má 3 roky, doma máme aj pol ročné bábätko. Musím povedať, že mnoho spomenutého sa objavilo až po narodení súrodenca (vtedy sa aj mesiac pomočoval) no nie všetko, ako búchanie hlavou do matraca - to robil už ako malý. Vzťah majú dobrý, syn sa súrodencovi venuje, rád sa s ním zahrá, ale aj veľmi žiarli.

Nechcem pôsobiť hystericky, lebo na jednu stranu je to skutočne veľmi milý a šikovný chlapček, no na druhú si hovorím, že učitelia majú dlhoročnú prax, tak hádam nevynášajú podobné súdy len tak.

Myslíte, že je potrebné to riešiť?

O aké poruchy by sa mohlo jednať?

Slová učiteľa ma dosť vystrašili.

Ďakujem za odpoveď