Muž je zásadne proti cukru. Ako riešiť tajnosti v stravovaní medzi matkou a dcérou?

Zodpovedané
13. jan 2022

Dobrý deň,

máme skoro trojročnú dcérku a začína sa nám črtať problém. Všade sa spomína ako je dôležité, aby rodičia držali spolu, lebo len tak budú dieťaťu pravidlá rodiny jasné.

Môj manžel je trochu "iný". Prejavuje sa to v mnohých smeroch a často dochádza k situáciám, keď máme odlišné názory. Momentálne sa to začína črtať i v stravovaní dcérky. Nie som žiadna biomatka. Je pravda, že som sa dieťaťu snažila variť všetko len zdravé. Dá sa povedať, že v 2,5 roku cukor v podobe sladkosti nepoznala. Ibaže potom prišla do veku, keď si "mňamky" začala pýtať a tak jej už sem tam spravím radosť. Nechcem byť pokrytec, že budem sama tajne jesť čokoládu a dcérke nedám ani kúsok.

Manžel je v tomto striktne zásadový. My máme byť zodpovední, máme mať rozum za dieťa a nedávať jej nič nezdravé. Môj názor je, že všetko s mierou, pričom preferujem zdravé stravovanie. Dcérka už postrehla, že manželovi vadí, keď je sladké. Takže si pred ním skrýva pusu, keď má niečo "nedovolené" v ústach.

Stavia ma do role sprisahanca. A na toto potrebujem reagovať - keď za mnou príde a chce takéto "tajomstvo" pred otcom zatajiť. Nechcem znižovať jeho autoritu, nechcem mu robiť nič poza chrbát. A hlavne nechcem u dcérky spustiť poruchy so stravovaním, pretože sa obávam, že presne tam to speje. Keď už občas dostane svoj kúsoček sladkosti, tak nech si ho užije bez pocitu, že robí niečo zle. Tiež sa snažím o to, aby jedla zdravo, ale na neho v tomto nemám a ani nechcem mať.

K detstvu podľa mňa občas patrí aj zmrzlina. Ak mi navrhnete, aby som to vyriešila dialógom s manželom, tak mi nepomôžete. Skúšala som to vysvetľovať, nájsť kompromis. Bez výsledku.

Ako mám reagovať, aby som mu nerobila niečo za chrbtom?

Dcérke chcem dať občas aj niečo, po čom túži. Snažím sa vždy o zdravé alternatívy sladkého. Sama pečiem zdravé koláče, ale muž je v tomto veľmi vyhranený - je to sladké, je to zle. Bodka. Komunikácia s ním nevedie nikam.

Ďakujem

Dobrý deň,

je mi ľúto, ale vo vašom probléme vám pravdepodobne v tejto poradni veľmi neporadím podľa vašich očakávaní.

Tu ide rozhodne o konflikt v názoroch na stravovanie u 2 dospelých, kde jeden striktne bez vývimky si presadzuje svoj názor.

V skutočnosti naozaj existujú v podstate 4 základné možnosti:

  • Prvá je tá najvhodnejšia - s partnerom sa dohodnúť a urobiť kompromis. Písali ste, že dialóg nefunguje, ale skúšala by som to ešte viackrát. Použila by som viacero argunentov a hlavne to, že spoločným cieľom je vaše dieťa. Skúste to v dobrej nálade, bez výčitiek, s vyjadrením pochopenia, že rozumiete prečo je to pre neho dôležité. Skúste sa ho aj opýtať, prečo je to pre neho také podstatné. Je možnosť do riešenia zapojiť aj širší okruh rodiny pokiaľ potrebujete u niekoho oporu, kto zastáva váš názor.

Dcéra príde do kontaktu s cukrom aj mimo vás a nezabránite. Je pravidlo, že čím viac niečo zakazujete po čom dieťa túži, tým je pravdepodobnejšie, že si aj tak nejakými spôsobmi k tomu cestu nájde a tým sa len od vás vzďaľuje.

  • Druhá možnosť je "obetovať sa". Teda nadstaviť sa na režim manžela, čo sama vidíte, že je asi proti vašej vôli. Snažíte sa dcére vyhovieť za jeho chrbtom, teda je to na vašom zvážení.
  • Tretia je ponúkať cukor bez toho, aby manžel niečo vedel. To určite viete, že pri deťoch ide ťažko a môže sa to dozvedieť s čím musíte rátať.
  • Štvrtá zastať si názor a potrebu dieťaťa a v normálnom množstve jej sladké ponúkať aj napriek zákazom manžela, ale upovedomiť ho o tom.


Chápem, že sa trápite. Ide vám ide o pozitívny vzťah aj s manželom a zároveň o dobro dcéry. Na tomto stavajte, komunikujte svoje obavy, ktoré máte ohľadne zdravia dcérky s manželom.

Bližšie povahové črty vášho manžela a ani jeho históriu/anamnézu nepoznám, preto vám môžem ponúknuť len základné možnosti a vy musíte zvážiť všetky pre a proti. Takáto situácia by si žiadala rozhodne viac sedení, nakoľko je tam dôležité poznať aj váš vzájomný spôsob komunikácie s manželom, povahové vlastnosti, celkové spolunažívanie a mnoho ďalších premenných.

Prajem v tomto prípade veľa síl.


Mgr. Katarína Kaličiaková
psychologička