Nervózny manžel a odraz jeho správania na deťoch. Ako postupovať?
ZodpovedanéDobrý deň,
chcela by som sa poradiť ohľadom môjho problému. S manželom máme problém v komunikácií. On odcestoval za prácou do zahraničia, ja som s deťmi žila u mojich rodičov pol roka. Potom sme išli za ním.
Problém je a aj bol v tom, že manžel nedokáže spracovať emócie. Aj pred deťmi vybuchne, keď nie je všetko podla jeho gusta a používa vyrazy, ktoré nemajú miesto pred deťmi.
Syn má 4 roky a je veľmi vnímavý a šikovný. Vidí, čo sa deje. Je prítomný pri hádkach. Aj keď sme sa už niekoľkokrát dohodli, že pred deťmi sa nebudeme hádať. Syn si začal chytať uši ako by si ich lámal. Keď mu vravím, nech si ich nechytá, tak si hlavu začne nakláňať na plece, aby ucho zlomil oň. Alebo o gauč, vankúš. Nevyzerá to, že by mal bolesť a ani sa na to nesťažuje.
Skôr si myslím, že je to odraz niečoho. Tiež chcem povedať, že pokým sme bývali sami, tak sme sa mu venovali pravidelne. Chodil do škôlky, kde vždy vo všetkom vynikal a doma sme sa mu obaja venovali a rozvíjali ho. Len ako sme sa presťahovali k rodičom, všetko sa zmenilo. Moja mama veľmi zasahovala do výchovy a podrívala moju autoritu u malého, čo sa odrazilo aj na jeho správaní. Nerešpektuje moje zákazy a príkazy. Často mu musím veci opakovať.
A od manžela nemám v tomto oporu, keďže je to moja vina, lebo som to zanedbla/dopustila.
Ako by som mohla napraviť našu komunikáciu s manželom a odstrániť jeho výbuchy pred deťmi?
Kedysi sme si dávali jedno slovo, ktoré sme povedali, keď už to bolo nevhodné, alebo sme začali s ukážkami a krikom a proste sme skončili rozhovor. Teraz sa bohužiaľ hneď urážame.
Čo môže byť dôvodom, prečo si ,,láme,, uška?
A ako ho to odnaučiť?
Môže to byť tým, že sa nudí?
Ako prispieť k tomu, aby ma viac rešpektoval a nemuselo dôjsť k tomu, že nakoniec kričím, aby ma vôbec začal registrovať?
Ďakujem za odpoveď
Dobrý deň,
vnímam tu viacero rovín, ťažkostí, ktoré by ste rada vyriešili.
Vzťah s manželom a jeho výbuchy. Bolo by to síce najjednoduchšie riešenie, ale bohužiaľ, vy jeho výbuchy odstrániť nedokážete. Odporúčam komunikovať mu ako vnímate situáciu, ako sa v nej cítite, opíšte svoje emócie, aj že máte strach o deti, a vyjadrite svoje potreby, čo by vám pomohlo.
Samozrejme, môžete si dať nejaký signál, určite to vo vyhrotených situáciách býva užitočné a nápomocné, ale to v zásade znamená, že už to zašlo tam, kam to nemalo. Ten, kto sa háda, by si mal sám vedieť povedať stop. Poznať sám seba, svoje limity, kedy prichádza výbuch a v správnej chvíli ho zastaviť. Platí to v partnerskom vzťahu, aj vo vzťahu k deťom.
Teda, tu som sa dotkla aj témy komunikácie so synom. Krik je v zásade pre dieťa trest a je preňho ohrozujúci. Vtedy deti nepočujú a nerozumejú ničomu. Spravia, čo sa od nich žiada len zo strachu.
Neviem, čo myslíte tým, že by ste si priali, aby vás syn viac rešpektoval. Treba mu nastaviť jasné hranice. To, že sa nahneváte znamená, že prekročil nejakú hranicu, avšak je zodpovednosťou rodiča tú hranicu nastaviť tak, aby bola pre syna bezpečná a zrozumiteľná.
Pomenujte mu emócie, nastavte limit a ponúknite alternatívu. To je všeobecná schéma, avšak neviem o akú konkrétnu situáciu ide.
Vo všeobecnosti vo vzťahu s dieťaťom platí, aby ste ho prijímali také aké je. Prijímajte jeho emócie, pomenujte mu ich a zrkadlite. Komunikujte empaticky. Nastavujte hranice. Vytvárajte dieťaťu bezpečné a prijímajúce prostredie. Dávajte mu veľa pozornosti a prejavujte náklonnosť. Adekvátne reagujte na jeho potreby.
Prečo si láme ušká, neviem. Môže byť viacero možností. Kvôli hádkam, nechcel ich počuť. Poprípade nejaký neurotický prejav. Myslím si však, že ide o nejaký prejav, ktorý vyjadruje jeho duševnú nepohodu.
Vzhľadom na vašu históriu a viaceré veci, ktoré riešite by som vám odporúčala pracovať so psychológom.
Prajem vám pekné dni!
Martina Wäldl
email: mata.waldl@gmail.com