Ako zvládnuť záchvaty hnevu u dvojročného dieťaťa?

Dobrý deň,

veľmi si vážim, že o tom hovoríte takto otvorene. To, čo popisujete, je naozaj náročná situácia a ešte o to viac, že ste krátko pred pôrodom. Únava, fyzické nepohodlie aj emócie sa teraz prirodzene násobia.

Ako popôrodná dula vás chcem najprv uistiť v jednej dôležitej veci: Nie ste zlá mama a vaše dieťa nie je rozmaznané. To, čo sa deje, je veľmi typické pre vek okolo dvoch rokov.

Obdobie, ktorým si dcérka prechádza, sa často nazýva „obdobie vzdoru“, ale v skutočnosti ide o veľký vývinový skok.

Deti v tomto veku:

• majú silné emócie, ktoré ešte nevedia regulovať,
• veľmi túžia po samostatnosti („ja sama!“), ale zároveň potrebujú hranice,
• nevedia zvládnuť frustráciu, keď veci nejdú podľa ich predstáv.

A ten „záchvat“ (hodenie sa o zem, plač, krik) nie je manipulácia. Je to preťažený nervový systém, ktorý nevie inak „vypustiť paru“.

Čo môže pomôcť v tých chvíľach:

• Zachovať čo najviac pokoj (aj keď je to ťažké)
• Vaša regulácia je pre ňu kotva. Keď ju „požičiate“, pomáhate jej postupne sa ju naučiť.
• Pomenovať emóciu: „Vidím, že si veľmi nahnevaná, lebo som povedala nie.“
• Neznamená to súhlas, ale porozumenie.
• Držať hranicu, ale s empatiou. Napr. „Chápem, že to chceš, ale teraz to nejde.“
• Nemusíte ustupovať, ale môžete ju v tom sprevádzať.
• Byť nablízku, ale nenútiť.
• Niektoré deti chcú objatie, iné potrebujú priestor. Môžete povedať: „Som tu, keď budeš chcieť.“
• Po odznení sa k tomu krátko vrátiť.
• Nie poučovanie, skôr jednoduché pomenovanie: „To bolo ťažké, však?“

A veľmi dôležitá časť: VY
Ste v období, keď už teraz idete na hranicu svojich síl. Je úplne pochopiteľné, že vás to zaplavuje. Aj to, že sa vám občas „pretrhne niť“, neznamená, že zlyhávate. Znamená to, že potrebujete viac podpory.

Skúste si, kde sa dá, zjednodušiť dni (menej nárokov na seba aj na ňu). Ak je to možné, zapojiť niekoho ďalšieho (partner, starí rodičia, dula, kamarátka). V náročnej chvíli si pokojne dovoliť aj odísť na pár sekúnd vydýchať sa, ak je dcérka v bezpečí

A ešte k tomu, čo píšete o okolí , viem, že pohľady bolia. Ale správanie vášho dieťaťa nie je vizitka vašej „výchovy“. Je to obraz jej vývinu a aktuálnych potrieb.

To, že hľadáte cestu a nechcete veci riešiť silou, hovorí veľmi veľa o tom, aká mama ste.