Prečo nemôžem spať a mám pocit dusenia?

Dobrý deň,

každé náročnejšie ochorenie prináša stres, ktorý sa negatívne odrzkadľuje na našom spánku. Stres (obavy, úzkosť, vyhliadky dobudúcnosti, možná strata práce, partnerstva, financie, liečba atd) zapína v našom mozgu tie "tlačítka", ktoré uvádzajú organizmus do aktivizácie - mozog si myslí, že nám hrozí nebezpečie.

SYMPATIKUS = AKTIVÁCIA = NESPANIE

Stresovou reakciou prepne mozog vnútorné biologické prostredie z relaxovaného stavu na stav, v ktorom sme pripravený podať svoj maximálny výkon (parasympatikus => sympatikus, stav boj - útek). V tomto stave sa spať nedá, alebo nedá dobre, pri nadmernej aktivácii sympatiku sa spánok narušuje: prejavuje sa dlhým zaspávaním, častým budením, krátkym neosviežujúcim spánkom - to čo zažívate.

SPÁNKOVÝ TLAK | PARADOXNÁ INSOMNIA

Môže sa stať, že nezaspíme vôbec, ak je stres a úzkosť vysoká. Uspí nás však spánkový tlak, ktorý sa kumuluje a nestráca z neprespatých nocí. V takomto stave spíme, aj keď si myslíme, že nespíme - to je tzv. paradoxná insomnia. Nie sme schopní zavnímať, že sme niečo pospali, máme pocit kontinuálneho bdenia, čo nás do ďalších nocí ešte viac zúskostňuje a odďaľuje normálny spánok. To, že neviete zaspať je výsledok vysokého tlaku ku bdeniu, ktorý nevie zvíťaziť nad spánkovým tlakom. Potrebujete vedieť:

• naše telo si odspí vždy to čo potrebuje na prežitie
• ak cíti veľký stres / úzkosť / ohrozenie - bude spať len toľko aby pokrylo základné biologické potreby na prežitie
• zažívate stav sympatiku a tzv. hyperarousalu (nadmerného nebudenia nervového systému), vtedy aj niečo pospíme ale nevieme si to zavnímať - zobudíme sa akoby do idúcej myšlienky veľmi rýchlo a spoja sa nám bdelé okná (vnímame to že kontinuálne bdieme)
• kým je mozog a telo v stave ohrozenia, bude spať iba málo a zle

CITLIVÁ NERVOVÁ SÚSTAVA

Stresový človek - zrejme máte na mysli citlivú nervovú sústavu - reaguje intenzívne a zaplavujúco na podnety. To je ďalší "bod" pre častú aktiváciu sympatiku. Spánok sa kazí práve takýmto ľuďom, potrebujete pracovať na svojej rezilienci - odolnosti voči stresu, lepšej starostlivosti o svoju citlivú nervovú sústavu (uvoľňovanie, mentálne ticho, relaxácie, somatické cvičenia na aktiváciu parasympatiku a vagus nervu a pod.)

NOVÝ POHĽAD NA AUTOIMUNITNÉ OCHORENIA

Dnes je pohľad na Crohnovu chorobu už iný ako bol tradične, odporúčam Vám publikáciu Dr. Sary Szal Gottfried : Autoimmune Cure, viete ju kúpiť aj na SK. Týka sa autoimunitných ochorení, pretože dodnes sme vedeli čo sa deje (imunita sa otočí proti nám samotným), ale nevedeli sme presný spúšťač - hovorí sa o "kombinácii faktorov". Genetika hrá rolu ale nie je jediná. Vedci identifikovali viac ako 200 génov (napríklad NOD2), ktoré súvisia s tým, ako imunitný systém rozpoznáva baktérie v čreve. imunitný systém „zošalie“. Namiesto toho, aby útočil len na škodlivé vírusy alebo baktérie, začne napádať vlastné bunky tráviaceho traktu alebo neškodné baktérie črevnej mikroflóry.

Autoimunitný prvok: Telo nedokáže vypnúť zápalovú reakciu.

Vagus a imunita: Tu prichádza polyvagálna teória (autor Dr. Steven Porges)- doporučujem Vám samej alebo s odborníkom napr. spánkovým poradcom vyhľadať informácie o tzv. polyvagálnej teórii - o vagus nerve a fungovaní nervového systému, ktorý v kaskáde procesov má dopad na Vaše ochorenie. Blúdivý nerv má tzv. cholínergnú protizápalovú dráhu. Ak je vagus slabý (nízky vagálny tón), telo stráca schopnosť prirodzene tlmiť zápaly v črevách. Keď ste v stave „bojuj alebo uteč“ (sympatikus), krv sa presúva z tráviaceho traktu do svalov. To čo sa Vám deje je všetko prepojené, ak pohnete s 1 faktorom, ovplyvní to pozitívne ďalšie (symptómy ochorenia,, spánok, stres)

AUTOIMUNITA + VAGUS NERV

Dlhodobý nedostatok aktivity ventrálneho vagusu znamená, že črevo nie je dostatočne regenerované a prekrvené, čo uľahčuje vznik vredov a zápalov, čo symptómy zhoršuje. Pochopenie, že za Crohnom stojí aj nervový systém, otvára dvere k doplnkovým terapiám. Okrem liekov od gastroenterológa môže výrazne pomôcť práve práca s blúdivým nervom, ktorá pomáha telu prepnúť sa z režimu „útoku“ do režimu „hojenia“.

Potrebujete sa s pomocou farmakoterapie (napr. vhodne zvolených antidepresív) dostať zo stavu hyperarousalu a nadmerne aktivovaného sympatiku. Lieky to neurobia samé, potrebujeme zapojiť vlastné sily - informovanosť, somatické cvičenia - aktivácia vagusu, dychovo- relaxačné techniky, meditácia, muzikoterapia, aromaterapia atd. Toto všetko pomáha dostať organizmus do stavu pocitu bezpečia. To je predpokladom na to, aby v tele zavládla "biochémia" v ktorej sa dá spať a spať dobre. Rozhodne neodporúčam ísť cestou liekov na spanie (hypnotík) a liekov na uvoľnenie (anxiolytík) - tlmia iba následky, neriešia príšinu, zakladajú na vzniku závislosti.

Doporučujem kombináciu pomoci: spánkový poradca, psychiater, nové poznatky o príčine a liečbe autoimunitných ochorení.