Chodievame pravidelne do jednych maličkých potravín. Vždy, keď tam prídeme s dcérou, sa predavačky smejú, že idú počúvať jej perly, vraj sa vždy pobavia. Keď dcéra niečo chce, čo nechcem dovoliť, poviem jej, že danú vec si môže popozerať a potom vrátiť - okrem potravín tam majú aj kadejaké blbiny. S touto taktikou som ešte nezažila plač, krik, hádzanie sa o zem, prosíkanie ani vyjednávanie. Ak danú vec nechce vrátiť, poviem jej, nech sa rozhodne, či ju vrátim ja alebo ona lebo určite ju nebudeme kupovať. Dnes sa nám stala taká pre mňa divná situácia. V obchode je nová predavačka asi mesiac. Prišla som tam s dcérou a klasika - páči sa jej postavička psíka. Vzala si ho, popozerala a vrátila naspäť. Naložila mi do košíka všetko, čo sme chceli kúpiť a keď som už zaplatila a balila nákup, vzala od pokladne zlacnenú zabalenú buchtu, že ju chce. Vravím, že to nekupujeme, je to sladké a ako ju poznám, ani to nezje. Nech si to pozrie a vráti. Nechcela ju vrátiť, tak jej vravím, nech sa rozhodne, či to vrátim ja alebo ona, že kupovať ju naozaj nebudeme. Na to jej ju predavačka chcela sama vziať. Chytila bez slova tú buchtu za jeden koniec, dcéra ju držala za druhý a začali sa naťahovať ako dve malé deti. Jedna ju ťahala k sebe a aj druhá ju ťahala k sebe. Tak ma to prekvapilo, že som sa na tie dve s "úžasom" pozerala, či sa to fakt deje. 😨 Strašne som mala chuť opýtať sa predavačky, či to myslí vážne, že sa ide znížiť na mentálnu úroveň malého decka a hrať hru kto z koho. Po pár sekundách sa divadlo skončilo lebo asi pochopila, že takto to nevyrieši. Opýtala som sa teda dcéry, či sa už rozhodla, kto z nás dvoch ju vráti, tak vraj ju vráti ona. 🙏 Položila ju na miesto, pozdravila a odišli sme. Ako by ste reagovali vy?