Tak verim ze toto je nasa posledna cast s nou aj happy ending..na ktory si sice este budeme musiet pockat dalsich 9 mesiacikov ale som ochotna cakat...a uz sa vazne moc tesiiiiim

Ale spat v clanku. Den odberu. Teda po odbere. 

Cela zmorena pridem domov, bolesti sa stupnovali a ja som sa citila strasne vycerpana. Dala som pokec s rodinkou a sup ho postel. Nemala som sil, ani rozpravat, bola som strasne sklamana, mala som pocit, ze ked budem nad tym vsetkym rozmyslat este chvilu tak vybuchnem do revu. 

Idem na toaletu, bo som mala vazne neprijemny pocit tam dole. Najprv som myslela ze potrebujem na velku, strasne ma tlacilo vse tam dole ale tak divno. Tak vycikana idem vsavat, utieram a kukam ze kokos to co so mna trci??? Bandaz??? bandaz?? a toto co je?? tak taham aby to vyslo...cela prestrasena to akoze co je...to vo mne nieco zabudli??? nedycham...

Ked sa mi to podarilo vytiahnut neverila som vlastnym ociam. zamotana bandaz do gule velkosti mojej paste, v takom tamponovom tvare asi aby som si to mohla vybrat. 

Zlakla som sa....nechapala som co to je..mala som si to vybrat??? nemala??? musela som asi silno krvacat, vsade na bandazi krv..posadila som sa naspat na zachod a v soku som tam sedela..netusim ako dlho...nechapala som..pocit paniky bol obrovsky..rozmyslala som ze co teraz??? Idem volat do centra...budu vediet? alebo rovno volat do Ba? Kam vlastne volat??

Takze piatok za rohom...a ja uz dufam, ze uz mi povedia co a ako a kedy bude odber...uz to vazne nieje pohodlne...uz brusko velmo bolave..injekcia jak keby ani cez tu kozu nechceli prejst..normalne som mala pocit ze mi niekto vymenil velkost injekcii 🤔🤔...ale vraj nie🤣🤣...sak sa skoro obyhaju ked sa to tam snazim pichanut. 🤔🤔..odhodlavam sa aj polhodiny dopredu...stepujem jak decko ktore ide prvy krat na stepenie...kolko esteeeee??? Jaaaaj uz nech je tu piatoceeeeek, a robia so mnou nieco..mam pocit ze tie vajicka zo mna vyskocia aj same..uuuuuf 🙃🙃

Uz ani neterku neberiem na ruky..vsetko je zrazu velmi opatrne..pohybujem sa jak slon v porcelane..

Piatok 13teho....whoohoooo..pre niekoho nestastny..pre mna stastny...

5 ultrazvuk a odber krvi...uz mi ani nieje z kade krv brat...chudence zilky...a to ja mam ze ziliska..auuuuc...uz ani to nieje prijemne...prosiiim prosim uz mi povedte uz nemusim priiiiist...sestricka sa pyta ako sa citim...tak jej vravim, ze mam uprimne?? a ze ano..tak jej vravim ze ked tie vajicka zo mna nevyberu coskoro tak podla mna zo mna zacnu strielat...uz ani spat...uz sa citim akoby mam nieco extra v zenskej oblasti...a ona mi vravi...mno tak to uz je cas...kukam...cas? cas na co?? ze uz podla nej pojdem na punkciu...ze jaka radost.😁😁..to vazne??? jaaaaaj bodaj by!!! ze teda uz len pockat na ultrazvuk a doktora co povie... super...jasne...hned sa citim lepsie..

skocim na kozu..doktor meria..pocita..zapisuje..sestricka chodi hore dole..a ze co pan doktor..uz ideme nato?? a on tiez ze naco??? a ona ze uz je urcite pripravena na punkciu...a on ze hmm, nechajte ma dopocitat...uvidime..kukam, ze ziadne uvidime..prosiiiiim...sak toto je uz uuuplne ze nepohodlneeee!!

Tak pocitame dalej...11 folikul v lavo..9 v pravo...sa ani necudujem ze sa citim jak napratany gulomet pripraveny do boja 🙂 

Takze rano krvicka..ani neviem ako som zaspala...pocitala som kedy bolo tutu mutu..kedy bola ovulacia asi..bo som nic nepocitala v marci ked uz sme vedeli ze sa ideme na ivf..dufala som..priala som si aby to bola pravda..aby som aj ja bola ta u ktorej sa zazraky deju..a nemuseli sme uz dalej pichat injekcie..a ze teda mozno to takto malo byt aby sme si bambino vazili viac..

Juuuj islo mi hlavou vsetko...samozrejme aj to ze to nemoze byt pravda..ze to musela vidiet nieco ine..ze to urcite nieje vacok...sak ako mozem byt tehu po 3.5 roku snazenia bez snazenia...hahaha

Uvidime..teraz uz len zaspat..zaspala som asi od unavy ani neviem ako..rano som ani budik nepotrebovala..bola som hore uz z vrabcami 😁😁😁

Sestricky ma privitali s nadsenim..ze ake soky im robim..ze neverili vlastnym usiam ked im z Ba volali ze idem dnes na HCG test krvy...hovorim im ze ani ja tomu nemozem uverit...ale skvele boli..hovorili mi o pripadoch v ktorych to naozaj tak bolo...a ze urcite to bude aj nas pripad...ze budu sa za mna modlit

Sestricka aj pokukala foto zo sona nakoniec co mi vytlacili a ked som videla ze si nieje 100% ista uz som vedela ze vysledok nebude asi pozitivny.

Telefonat prisiel okolo 1nej...krvy test negativny.. tehotenstvo vylucene...bohuzial..vacok je asi prazdny...co uz..ale museli to skontrolovat

Tak pohroma cislo 1 zazehnana. Volam do centra. Tesim jak maly blazonko..sestricka sa tesi so mnou a hned nato vravi..mno a teraz ale musime poriesit vas prvy ultrazvuk. Prvy ultrazvuk ma byt medzi 2 az 4 dnom zacatia ms. 

Mno sak jasne ze v tom celom modleni som si neuvedomila ze ide velka noc..klinika bude zatvorena a tak isto aj vsetky ine privatne kliniky..ale hrdinka jej hovorim sak ja nieco vymyslim..hahaha...som chcela samu seba presvedcit, ze tu v Irsku to urcite nebude problem.

Hucim na muza...panikaaaaaa (cislo 2)!!! Podme hladat kliniku kde mi spravia ultrazvuk ked nahodou ms pride zajtra (bo uz bol Velky Piatok prosim pekne) 

Verim ze som zabudla dodat, ze zijem v Irsku. Letenka kupena na prvy den ms kedze sme sa nase IVF rozhodli podstupit na SR z roznych aj financnych dovodov a z dovodu specialistou a podla toho aka vysoka uspesnost kde je...ale o tom mozno neskor..takze irsko slovensko..letenka kupena na akoze prvy den ms co sa posunulo o tyzden skor...takze vyvolavame tu vsetkym moznym aj nemoznym ze zaplatime hocico len nech nas zoberu..po hodine a pol manzel nasiel kliniku a ze teda ak velka panika a treba nam ultrazvuk vedia nas este sobotu vecer zobrat inak su zatvoreny ako vsetci ostatny...mno a ze mas byt v klude..a ziaden stres! Co stres??? Ako vsak toto sa nemoze nikomu ani v najhorsom sne stat..ci? Mno neva..mame cislo na kliniku ze volame ak teda ms pride na velky piatok ze teda aspon tu sobotu stihame...bo ak nie musim volat na kliniku ze ci ma zoberu po prilete o 2hej poobede..

Tak pani ms sa neuracila piatok..tak ale sobotu nas samozrejme privitala...Velkonocna sobota... den 2 velkonocna nedela vse zatvrene..den 3 velkonocny pondelok vse zatvorene aj tu aj v irsku..tak ze teda kupim letenku a idem domov skor...co uz...hahahaha..vyriesime.

Ale Velka noc...lety vypredaneeeee...

Ahojte, 

Volam sa Zuzana a mam 32. A uz 8 rokov zijem v Irsku, kde som sa aj vydala. Moj manzelik je o trosku starsi (41) a je Ir.

Prave sme si presli / prechadzame nasim prvym IVF a neviem preco ale uz par dni mam pocit ze sa musim podelit o nasu/moju skusenost. Necakam od tohto clanku nic. Ale ak to moze trosku pomoct niekomu kto sa vyskytne v podobnej situacii ako ja tak budem len rada. A pre istatnych - aspon sa mozno nasmejete. 

A verim, ze v buducnosti to budem moc ukazat aj nasim deturencom, nech vedia ako starsne sme ich chceli a snazili sa o ne ;) 

Prve IVF moze byt a aj je plne strachu..ocakavani..zmiesanych pocitov...a hlavne vsetkeho noveho..

Tak zacnem na zaciatku. Snazime sa 3 a pol roka. A nejak to nejde. Nemali sme ziadne tehotenstva..ziadne potraty (zaco som strasne vdacna) proste to nejde. Podstupili sme IUI v january '18, a dufali, ze toto je to co potrebujeme, len taku malu pomoc.. kedze u mna sa nenasla ziadna pricina a moj manzelik je tiez ôk.. Mno spat k clanku.