Adventný kalendár - "Začnime od seba" 22., 23. a 24. december

"Za oknom krásne bielo. Po byte pobehuje chvíľami viac a chvíľami menej nervózna mama. Čo ešte treba upratať, stromček švihom zdobiť, v kuchyni mi už treba to a hento a tamto... Nevie čosi nájsť. Pýta sa muža. Ten nervóznejšie odpovie a už je to tu, prvá minihádka na prvej prkotinke. A tento scenár sa počas dňa zopakuje ešte zopárkrát. A pomedzi to vianočné rozprávky v TV, alebo hudba z rádia. Viažeme salónky. Bráško doniesol betlehemské svetlo a už nám svieti lampáš. Teta Maňa si už ide od nás tiež pripáliť. Zdobíme stromček. Schyľuje sa k večeru. Kto nestíhal doteraz, striedačka v kúpelni, chystačky pri skrini a zdrkadle. Nie veľké, ale pekní chceme byť všetci. Prestiera sa stôl. Jedno miesto navyše pre náhodného pocestného. Babka prišla z Parchovan ešte včera. Tešíme sa, že je s nami. Má pre nás vždy veselé povedačky. A aj kamarátky z detského domova. Je super mať aspoň na Vianoce doma sestru rovesníčku. Každý zaujme svoje miesto, zapálime edventné sviece a tato berie do rúk štedrovečerné čítanie. A podaril sa mu brept. Chichoceme sa popod nos. Ocino dočítal a žehná nám oblátkou. Pod tanierom peniažtek. Prvý chod, druhý chod... Bráško sa dusí s kosťou z ryby. Je v poriadku. Má z toho nesmiernu zábavu. On sa baví a my všetci vyplašení. Dojedli sme. Odpraceme. Mama vždy nájde chvíľku a darčeky nebadane poukladá pod stromček. Ani dnes netuším, kedy sa tam dostali. To nemohla byť ona, ale naozaj Ježiško. Zvoní zvonček. A je tu chvíľa darčekov. Najmladšia členka rodiny číta menovky a rozdáva. Rozbaľujeme a tešíme sa. Nič veľké, nič drahé... Ale to dnes naozaj nie je podstatné. Teší nás to všetko okolo a najmä, že sme spolu. Ktosí zvoní. Maňa s rodinou. Juuuuuj ale nás tu je. Blíži si polnočná omša. Odchádzam na zbor. Celý kostol spieva Tichú noc. Skutočne dojemné. Pred kostolom sa na nás sypú vločky a pod nohami vŕzga sneh. Šťastné a veselé, úsmev, objatie... aj tebe aj tebe... Všetkým je teplo, aj keď zima. Malé dieťa v jasličkách má isto radosť tiež. Veď to nám prinieslo. Radosť, nádej, lásku... A tá dnes kričí zovšadiaľ. Ideme domov. Zaspávame s ohňom v srdci."

Aj takéto boli často práve Vianoce u nás doma. Veľmi rada kedykoľvek spomínam. A odkaz takýchto Vianoc túžim zanechať aj svojim deťom. Vianoc, keď je rodina spolu. Vianoc, keď nie je dôležité čo v balíčku nájdem. Vianoc, keď spolu chystáme a tvoríme niečo zázračné. Vianoc, keď navštívime aj kostol, pomodlíme sa a pozveme k tomu všetkému aj Krista. Vianoc, keď tu nie som pre seba, ale toho druhého. Vianoc, kde tradícia má svoje miesto....

Aké Vianoce nosíš v srdci Ty a aké chceš odovzdať svojim deťom?

Na záver. Vianoce a mobil.  

Na FB 456 priateľov. V mobile ďalších 200 kontaktov. V mailovej shcánke adries niekoľko desiatok. Komu popriať? Všetkým, väčšine? 

Minulý rok som si tak povedala a skúsila. Nebudem písať sms, maily... Ak sa naskytne skutočne voľná chvíľka. 5 minút, viac tomu nevenujem. Možno pár správ pár skutočne blízkym ľuďom, s ktorými v tieto sviatočné dni z nejakých dôvodov nebudem. A to stačí. Komu chcem ale skutočne priať a najmä venovať svoj čas a 100% pozornosť, sú tí, ktorých mám vedľa seba. Ktorých stretnem osobne. A možno ani nemusím dnes odpovedať na všetky sms, ktoré prídu mne. Že sa sluší? Veď aj áno. Ale nechcem stráviť veľkú časť dňa s mobilom ruke a ťuakním. Ke'd tp raz začne pípať, nuž občas je to naozaj skoro v jednom kuse. A radšej vypínam zvonenie a mobil ide na poličku. Veď to všetko počká. Nepočká, čo je tu a teraz a v mojej tesnej blízkosti. A to neznamená, že tým ostatným neprajem šťastné a veselé, že si na nich v dnešný deň nespomeniem. Ale naozaj sme v takých chvíľach slobodní, alebo skôr otrokmi, lebo nás to naučilo, musíš... mala by si...? Kedysi keď tej technológie toľko nebolo, priali sme tým, s ktorými sme sa stretli. Popriali sme v pár pohľadniciach ešte pred sviatkami poslaných. A nikomu to nevadilo, nik sa nehneval, že mne si neprial. A stačilo to. A každý tie šťastné a veselé mal. Skúsme aj cez tieto sviatky venovať menej času mobilua virtualite a tým, ktorí s nami nie sú a viac realite a tým, ktorí sú v našej tesnej blízkosti a sviatky s nami zažívajú osobne. 

Ďakujem za všetkých, ktorí ma počas adventu čítali. Ďakujem za všetky komentáre, povzbudenia. správy. Nestíhala som na všetko reagovať, odpisovať, spätne sa ešte k nim vrátim. Každé som si ale prečítala. Ešte raz veľké ďakujem. keby nebolo pre koho, nemalo by to zmysel. Vy ste tomu ten zmysel dali. 🙂

Prajem Vám všetkým požehnané Vianoce. Pokojné, radostné, reálne, plné nádeje. Nech malé dieťa v jasličkách nám pripomína, ako veľmi nás Boh miluje. Nech nás upriamuje znova na Božie kráľovstvo, ktoré pre nás pripravil. Nech nám dá nádej večného života a vlieva do sŕdc túžbu po svätosti. 

Vidíme sa v novom roku. 🙂

#obycajnamama #zacnimeodseba