Prihláška do "Klubu nerozbitných detí"

    Milé maminky, nedá sa mi s vami nepodeliť o správu o knihe "Klub nerozbitných detí" od slovenskej autorky Slávky Kubíkovej. Isto už podaktoré z vás o nej počuli, isto už podaktoré z vás čítali a možno práve čítajú. Ale vravím si, dobré veci treba šíriť ďalej, ak je možné, čo najďalej. Táto kniha tou dobrou vecou nepochybne podľa môjho názoru je. 

Vo mne pri jej čítaní klíčila nová nádej, že aj v dnešnej dobe nie je veľa strateného. Mám nádej, že ju veľa rodičov vezme do rúk, že tí rodičia sa začnú zamýšľať, meniť svoj prístup v istých oblastiach výchovy...a mám nádej, že keď bude viac takých "osvietených" rodičov, ktorí sa nebudú báť robiť veci často na prvý pohľad proti prúdu, ktorý dnes mnohých strháva, že bude aj viac detí, ktoré budú plávať po rieke rovnako o čosi riskantnejším spôsobom. 

    A ono zasa občas ani nejde o veľké novoty, len akoby "zabudnúť" na mnohé čo tu máme dnes a vrátiť sa k tomu, čo bolo kedysi samozrejmé. Verím, že keď sa viac rodín vyberie práve smerom, ktorý ukazujú šípky v tejto knihe, časom tu nebude toľko mladých ľudí, z ktorých je staršia generácia občas doslova nazbláznenie a nebude nutnosť ich správanie donekonečna ospravedlňovať "inou dobou". 

    Lebo áno, ona v mnohom iná je, ale v konečnom dôsledku si za to môžeme aj sami. Môžeme jej však čeliť, môžeme čo dáva využiť vo svoj prospech, ale nezblázniť sa z toho všetkého, zachovať si zdravý rozum a za každú cenu sa jej nepodriadiť vo všetkom. Stále sme to my, kto môže a mal by mnohé ovládať. Nie doba a všetko čo ponúka nás. V tom sa mi zdá dnešok práve tak trochu naruby. Okolnosti, veci okolo nás, stali same sa ich otrokmi. 

    Ale to ani dnes nie je jediná cesta. Kniha "Klub nerozbitných detí" v sebe nesie veľa dobrých správ. Že ak dieťaťu nedáme priskoro do rúk mobil, tablet a neskôr, ak ho aj dáme, s ním často aj takmer nekontrolovaný a neobmedzený prístup na internet, že im tak veľa chýbať nebude. Ale naopak, bude im veľa chýbať, keď ich nevpustíme do sveta kníh a nebudeme ich ním sprevádzať. A že síce auto nám často ušetrí kopec času, ale taká ranná prechádzka s našimi deťmi do školy, či do školky pešo, sa nám vráti v podobe spoločného času navyše, nehovoriac o tom, že je v to prospech lepšieho fyzična našich detí a nakoniec aj nás samých. A chce to len ukrojiť si kúsok zo svojej pohodlnosti a lenivosti vstať o pol hodinu skôr.

    A to je len zlomok správ, ktoré táto kniha v sebe skrýva. Pre dnešné deti, ktoré sa rodia do doby, kde to na nich zo všetkých strán kričí, je o to podstatnejšie zažiť najprv kopec iného, aby keď raz vyrastú, tomu všetkému neprepadli, dokázali si zachovať zdravý rozum, vyberať si to podstatné a naozaj potrebné z toho, čo sa im ponúka a mohli byť tak skutečne slobodnými ľuďmi.

    Je aj dnes zopár takých rodičov, ktorým zdravý rozum stále nechýba a nemusia ho ani nijako zvlášť hľadať v knihách (nech to nikto neberie osobne), ale žiaľ si myslím, že je ich stále málo.

    Aby nám pred očami naozaj začala vyrastať nová-iná generácia detí, mladých...aby sme nemuseli počúvať znechutených učiteľov, aká je práca s dnešnými deťmi náročná...aby sme nemuseli počúvať znechutených vysokoškolských učiteľov, že veľká časť študentov už nie je schopná prečítať si viac ako jednostranovú štúdiu a nehovoriac o ich mizernom vyjadrovaní sa a neschopnosti samostatne pracovať efektívne s informáciami...

    Za to všetko, za naše deti, ale nenesie zodpovednosť doba, médiá, technológie...za naše deti nesieme zodpovednosť my rodičia. Opýtajme sa preto sami seba, akými ľuďmi chceme, aby naše deti boli raz obklopené? Akými ľuďmi chceme, aby raz boli naše deti? Akú správu chceme svetu zanechať my skrz ne?

    Vychovávajme naše deti tak, aby začali nastavovať zrkadlo tomu, čo tá iná doba pokazila a možno sa pridajú do klubu aj ďalší. Čím viac, tým lepšie...