Spoveď zdravotnej sestry,mojej kamarátky, ženy a matky ♥️

“Teraz je taký tlak na nás všetkých, že občas si poviem, nech to už vypukne v plnej sile .... potom sa modlím, nech to u nás ako v Taliansku nieje. Nemáme nič ... vybavujeme všetko, chodíme domov s obrovským strachom, či nenakazíme blízkych ....pridávajú nám prácu a zdá sa nám, že vo všetkom je dezorganizácia ... Potom sa s deťmi zahrám na vláčik 🙂 vypijem pohár vína , poplačem si v tichu v práčovni, kým sú deti vo vani, prehodím pár správ s vedením a poviem si, že dnes vedia, čo robia a dúfam, že sa mi podarí zaspať . Ráno snáď pôjdem do práce s nádejou, že to zvládneme a neohrozíme svoje rodiny ...Ten tlak je hrozný !!!....pretože myslíš, že bude lepšie, keď to prepukne v plnej sile, potom sa modlím, nech radšej nie...a tak stále dookola.
Prepáč, dnes to celkom nezvládam ...myslím na “svoje dievčatá,” ktoré to majú v službách oveľa tažšie ako ja vždy ráno. Plačem a verím, že to dáme. Vďaka za pomoc, že sa môžeme chrániť , lebo na šitie rúšok nám sily nezostávajú ...
Dúfam, že ľudia budú zodpovední a sedia doma, lebo to je teraz dôležité!!!
Nemáme čas na osvetu s plagátmi ... Ďakujeme čo pre nás robíš !!!
Viem, že keď budem v priamom kontakte s pozitívnym človekom opustím svoje deti pre ich dobro ... a pôjdem “tam spať ....” lebo srdce nedovolí “ (medzi nami je to najhoršia voľba) ... a úprimne ? Desím sa toho momentu, ako mama a paradoxne sa ako zdravotná sestra na to pripravujem a teším.” ♥️