Trochu lásky? Áno, prosím! (20)

„Čo sa stalo?“, vyhŕkla som na ňu hneď ako zodvihla.

„Nič. Len som chcela vedieť, či ti nebude vadiť ak pôjdeme dnes na diskotéku.“, odpovedala.

„Karin, takmer som dostal infarkt, keď som videla toľko zmeškaných hovorov.“

„Prepáč, mami. Tak môžeme?“

„Kedy sa chcete vrátiť domov?“

„Neviem, možno o polnoci. Môže byť?“

„Nie Karin. O jedenástej budete doma. Budem ti volať na pevnú linku. Ak nezodvihnete prídem kľudne za vami.“

„Dobre, dobre. Budeme doma. Ako sa inak máš?“

„Mám sa dobre zlatko a vy čo, ako to zvládate doma?“

V tom prišiel do obývačky aj Adam a opýtal sa ma s kým telefonujem. Keď som mu povedala, že s Karin, tváril sa veľmi urazene. Viem, že odo mňa chcel, aby som vypla a nemyslela na nič, ale keď som videla toľko zmeškaných hovorov, zľakla som sa.

„Neboj nič všetko je v poriadku. Zvládame to. Od hladu neumierame. Tak večer si zavoláme. Ahoj.“

„Ahoj.“, odpovedala som a zrušila som hovor.

„Adam, musela som jej zavolať mala som šesť zmeškaných hovorov.“, vysvetľovala som.

On sa však tváril, že ma nepočuje. Sadla som si na gauč a znovu si vyložila naň vyložila nohy. Z boku sedačky som z vrecúška vytiahla ovládač a zapla si televízor, poprepínala som pár kanálov a našla správy. Nechala som ich, aspoň sa dozviem, čo je nové vo svete. Adam ku mne prišiel zložil mi nohy dolu zo sedačky a rozvalil sa vedľa mňa.

„Ešte stále sa so mnou nejdeš baviť?“, opýtala som sa ho a snažila som sa ho štekliť na rebrách.

Prvé dve pošteklenia ustál, pri treťom mu už trhalo kútikmi úst a pri štvrtom sa začal smiať.

„Prestaň.“, povedal.

Samozrejme, že som neprestala.  Šteklila som ho dovtedy pokým sa znovu so mnou nezačal baviť. Akosi som to však neovládla, lebo keď som sa spamätala sedela som mu obkročmo na bruchu a on ma rezignovane držal za boky.  Chcela som z neho zliezť a sadnúť si vedľa no nepustil ma.

„Toto ťa čaká vždy keď sa so mnou bezdôvodne prestaneš baviť.“, povedala som mu.

„Mal by som to robiť častejšie.“, pousmial sa.

„Adam. Nechci ma nahnevať. Inak ťa budem znovu štekliť.“

„Nie, len to nie.  Dnes už stačilo.“

Sedela som na ňom a čakala čo sa bude diať. Ležal  a pozeral sa na mňa. Keby len pozeral. On na mňa fascinovane hľadel. Doslova hltal každý centimeter môjho tela ako by to bola nejaká droga.

Prešiel mi rukami po rebrách a znovu dolu. Po celom tele mi naskočila husia koža a najintenzívnejšie to bolo tam kde sa ma dotýkal. Jeho dotyk som cítila ešte niekoľko sekúnd po tom ako sa ma dotkol.

Zodvihol sa so mnou v náručí a vyšiel so  mnou hore na poschodie. Opatrne ma položil do postele. Zľahka ma priľahol a vyhrnul mi tričko nad brucho. Moje podvedomie mi kázalo, aby som si ho stiahla nazad a zahalila sa.  Keď som to však chcela urobiť nedovolila mi to Adamova ruka. Nedokázala som dať tričko nižšie ako bolo jeho zápästie a tak mal zakryté len prsty.  Jednu ruku som mala voľne položenú na posteli a druhou som ho chytila vzadu na krku a prešla som mu prstami do vlasov. Cítila som ako sa jeho telo zachvelo. Rukou prešiel znovu k mojim rebrám a na boku ma pevne chytil. Zodvihla som bradu a hlavu zaklonila dozadu.  Začal ma jemne bozkávať na krku od spodnej sánky až po plece. Moje telo sa naplo rozkošou. Neuvedomovala som si to, ale rukou, ktorú som pred tým mala na Adamovom krku, som sa chytila tej Adamovej na mojom boku a zatlačila do nej.

„Chcem sa ťa dotýkať.“, vydýchol mi vedľa ucha.