Trochu lásky? Áno, prosím! (30)

Poobede sme sa boli prejsť okolo plotu. Nikde, naozaj nikde nebol nijako poškodený. Jediným vysvetlením bolo teda to, že sa nejako dostáva cez bránu. Ibaže tu nastáva ďalší zádrheľ. Brána sa automaticky otvára iba keď pred ňou zastane auto. Potom sa automaticky uzavrie a otvoriť ju z vnútornej strany je možné len pomocou čipu v diaľkovom ovládaní, ktorý nie je možné vyrobiť bez Adamovej osobnej účasti. Ak by teda zaparkovala auto pred bránou a počkala kým sa otvorí, vošla dnu už by sa nemala ako dostať vonku. Ďalšou možnosťou je, že by bránu niečím zasekla, aby sa dostala vonku, no brána nie je nijako poškodená, ani len škrabnutá a tvrdý predmet na podoprenie by  na nej nechal aspoň niečo. Ďalší problém je ten, že keď na mňa strieľala, pred bránou nestálo žiadne auto ani brána ničím nebola zaseknutá. Otvorila a zavrela sa za nami úplne normálne a pritom ona už na pozemku bola a nejako sa z neho dostala aj preč. Nechápem tomu, nikto tomu nechápe....

Adam spomínal, že Petra sa bojí ako čert svätého kríža. Prečo vlastne? Je naozaj pravdou, že by jej bez milosti dokázal streliť guľku medzi oči? Prečo? Až teraz som si uvedomila, že včera vytiahol z auta brokovnicu, z ktorej dokonca vystrelil a vôbec sa nebál. Z akého dôvodu vôbec všetci, čo tu bývajú majú zbrane? Deje sa tu naozaj niečo veľmi divné...

„Nemáš hlad?“, prerušil moje myšlienky Adam a zdalo sa, že už nie je taký nahnevaný ako na obed.

„Niečo by som si dala.“, odpovedala som s úsmevom.

„Čo niečo, láska moja?“, zoširoka sa usmieval.

Prišla som k nemu, aby som ho objala. Pritúlila som sa k nemu. Silno ma objal a ja som vedela, že už je všetok jeho hnev preč.

„Čokoľvek, na čo máš chuť, dám si aj ja.“, odpovedala som mu.

Vedela som, že nech si vyberie čokoľvek a jeho gazdiná to navarí, bude to vynikajúce ako všetky jej doterajšie jedlá.

„Navyše by som si dala pohár nejakého dobrého vína, nech trochu zmením zmýšľanie.“

Takmer okamžite doniesol z vitríny v jedálni víno. Drahé, staré, kvalitné víno. Rozhodne nepatrilo k vínam zo supermarketu, nech sú akokoľvek kvalitné a drahé, na toto sa ani z ďaleka nehrabali. Nalial mi do veľkého pohára asi jednu tretinu. Jeho farba pripomínala ľudskú krv. Možno si pomyslíte, že som psychopat, ale pri jeho pití som si predstavovala, že je to krv Adamovej šialenej bývalej. Hoci ju nepoznám, začínam ju nenávidieť. A čím ďalej tým viac.

Sadla som si na pohovku, vyložila som si na ňu nohy a relaxovala s pohárom v ruke. Zavrela som oči. Cítila som dotyk na nohách. Adam mi ich znovu skladal na zem. Bolo mi to už smiešne. Robí to zakaždým aj keď vie, že si ich tam vyložím znova. Nechápem čo je také hrozné na chodidlách na pohovke. Nevykladám si ich predsa na opierku. Adam je v tomto divný, dokonca aj keď si  ľahne, chodidlá mu z nej trčia. No hold.  Buď si zvykne on alebo ja.

Dnes sa ku mne netúlil. Ležal na chrbte a ovládač mal na bruchu. Sem – tam prepol na iný kanál.  Tak som sa otočia k nemu, nohy schovala za seba a oprela si hlavu o jeho rameno.

 Sedeli sme takto hodnú chvíľu, vypili sme takmer celú fľašu. Neviem, čo to do mňa vošlo. Mala som neprekonateľnú chuť kričať. Keď som o tom povedala Adamovi, vysmial ma. Nakoniec som sa tomu smiala aj ja.

Jeho gazdiná nám priniesla nejaké grilované mäso. Zeleninový šalát s bielym jogurtom a opečenými plackami z chlebového cesta. Ja vážne nechápem ako tá žena môže tak vynikajúco variť.

„Ako to robí, že je to jedlo vždy také výborné.“, opýtala som sa Adama potom ako sme dojedli.

„Varí pre našu rodinu už vyše štyridsať rokov. Aj jej mama a aj stará mama tu pracovali. Ona však nemá deti, čo ej smutné, lebo po nej nemá, kto nasledovať, ani nemá koho učiť. Takto sa u nás varilo aj keď som bol malý a za tie roky sa vôbec nič nezmenilo.“

„Varí vynikajúco, mohla by to naučiť mňa.“, pousmiala som sa.

„To určite nie.“, zarazil sa, „Ty variť predsa vieš. A tu to ani potrebovať nebudeš. Keď jedného dňa pani Zuzana zomrie, budeme musieť nájsť za ňu nejakú náhradu.“, mykol plecami.

Na jednej strane veľmi empatický, vľúdny a milujúci človek a na druhej strane tak povrchný a bezcitný. Zdá sa, že Adama nepoznám na toľko dobre ako by som chcela. Vždy ma jeho správanie vie nejako prekvapiť. Akoby sa v ňom bili dve osobnosti a ani jedna z nich nevedela kedy vyhráva a kedy prehráva.