3.2 SríLanka

Vybrali sme sa po západnom pobreží do Kalpitiya,co je vlastne poloostrovitý výbežok na severozápade krajiny. Cesta nebola zrovna radostná,vo veľkej časti trasy okolo
riek bolo zničených niekoľko hektárov pôdy vrátane domov.
Ludia usilovne vypratavali svoje domovy,upratovali,sušili.Napriek nešťastiu nestratili vieru a úsmev na utrápenych tvárach.

Polia s ryžou su na mnohých miestach úplne zničené, no pestovatelia dostanú od štátu podporu na opätovnú výsadbu.Či bude rozdelenie spravodlivé,je vec druhá.
Prvýkrát som videla soľné polia,odkiaľ k  nám tiež prúdi morská soľ. V zátokách urobené veľké nádrže,z ktorých sa voda jednoducho vypari a ostane soľ.

Bolo veľmi zaujímavé ist dlhé kilometre po ceste,kde človek vidí more napravo I naľavo🙂
Po príchode do eko rezortu, sme si oprášil v mysliach poznatok,že bookingu v tejto časti sveta veriť netreba.Ubytovanie nebolo zlé, no na fotkách úplne iné.Ziadna teplá voda a nuda.Ale aby som spomenula všetko, raňajky boli najlepšie,ake sme na SriLanke kedy mali,ich sendvič bol jednoducho božský.

Celá táto oblasť je známa kitesurfingom ,ktorý nikoho z nás neoslovil.Pláž znečistená odpadkami,nuž vracať sa sem nemáme žiadnu potrebu.

Čo ms však zaujalo,boli zberači mušlí,ktorí žijú v neskutocnej chudobe s celými rodinami a celé dni zbierajú mušle a odovzdávajú do hotelov.

Celá oblasť je známa koralmi,ktoré sú naozaj prekrásne.
Aby sme sa dostali k pobrežiu, museli sme prebrodiť malé jazierka a pritom dávať pozor,aby niekomu musĺa neporanila nohu.

Co sa mi vsak tu veĺmi páčilo,bola večera v dedine. Tomuto dávam 10 hviezdiciek z 5.
🙂