3.4 SriLanka

Z Anuradhapura sme sa vybrali do Jaffna,no zvolili sme cestu cez poloostrov Mannar.

 Pôvodný plán bol Adam's bridge (historicky najstarší "most" resp. čiastočná pevnina,kde sa da prejst suchou nohou do Indie),po ňom vraj prešiel Ráma na SriLanku.Nepodarilo sa nám ho vidieť,lebo hladina mora bola vysoká a cesty stále neprejazdné kvôli povodniam.

Celá krajina je stále paralyzovaná, vlaková doprava je nefunkčná v celej krajine okrem juhu.

Na Mannar sme prišli  po hodinu otvorenej ceste,ktorú strážili so zátarasmi policajti. Pozreli sme však cca 800 rokov starý strom baobab,čo bolo pre mňa veľký zážitok, keďže som ho videla 1.x v živote,sú pôvodné v Afrike.

(Všade sú tu divoké somáre)
Z Mannar sme po 3 hodinách dorazili do Jaffna. Prekvapilo ma mesto,bolo iné a naozaj moderné (Colombo nerátam), silne ovplyvnené Indiou.
Všetok tovar prichádzajúci na ostrov prechádza práve tadiaľto.

Ako prvú sme navštívili indickú reštauráciu a teda chutila inak,no výborne.O štipľavosti pomlčím,to u nás "strašne stipľavé"je tu detská strava😁.
Jaffna Fort je pevnosť z čias portugalských nájazdov,kde mali sústredené vojsko.Rozsiahla pevnosť veĺmi dômyselne architektonický riešená, ktorá bola úplne zničená počas občianskej vojny končiace v r.2008.

Na túto udalosť nadväzuje I naša zastávka cestou  sem - katolícky Kostol Panny Márie z Madhu,ktorý  sa stal počas vojny útočiskom rodín z oboch nepriateľských strán pred masívnym vyvraždením.Práve kvôli tomuto sa stal svetovým symbolom mieru medzi náboženstvami a najdôležitejším katolíckym chrámom na ostrove.Má cca 400 rokov.

Navštívili sme Národnú knižnicu (nikam takmer nás ako cudzincov nepustili a všade sa chodí naboso), na pošte sme poslali pohľadnice (naposledy išli 2 mesiace),navštívili sme hinduistický chrám kovil.Tu bola sranda,lebo po tamilsky na nás pri vchode doslova kričali a divoko gestikulovali-prv sme mysleli,že odovzdať kabely,čo by sme určite nie,no potom vysvitlo,že sa má manžel do polpása vyzliecť. Komédia. Inak toto náboženstvo ma neoslovilo,úplne uškrečané,dlhé a nerozumiem absolútne podstate.
Ráno ma však nudili ich nekonečné slávností v rovnakom tóne(zlatý Islam v tomto). Samozrejme nikde z týchto objektov sa fotiť nemohlo, čo má naozaj mrzelo,no i kvôli vlastnej bezpečnosti som sa neodvážila ani vytiahnuť mobil.

Rovnako sme si nenechali ujsť trh v meste-tieto miesta majú úžasnú atmosféru (vďaka jackfruits i tú senzorickú-smrdí ako ľudský exkrement).

O väčšine potravín som ani netušila,čo to je.Zážitok bolo ochutnanie neemového žuvacieho drievka,predstavte si vziať kúsok dreva a žuť ho 🙂
Slúži cca ako kefka na zuby-rozžuje sa,kým sa vystrapká.Má antibakteriálne účinky, slúži proti zápalu ďasien a zápachu z úst.

Čo má total dostalo, takmer sme nestretli bielu nohu,na trhu veru žiadnu.
Vidieť najvyšší geografický bod SriLanky bol veľký zážitok.

Tu sme boli pozvaní i do hlučného sprievodu s alegorickým vozom, kde sa ľudia smiali za hlasného a rýchleho zvuku bubnov.
Mne až po chvíli došlo, že to je pohreb.
Išli na neďalekú lúku ho zapáliť,to sme sa radšej vytratili.

Užasný zážitok bola návšteva prístavu,kde nám rybári s úsmevom ukázali,čo mali v sieťach a dali i omakať🙂 Faktom je,že Červená kniha je všetkým ukradnutá,ten fialový krab je chránený a tým pádom veĺmi drahý na čiernom trhu.

Ostali sme v hoteli o deň dlhšie a deň sme venovali pevnosti Hammenhiel na malom ostrove v mori slúžiacej v časoch Portugalcov ako väzenie.Vzhĺadom na okolie-múry z ostrých koralov a žralokov tu boli väzni odsúdení umrieť.Neskutočne silné miesto nabité emóciami. Videli ste film Motýlik?Niečo podobné len v malom.

Pri odchode dnes ráno sme sa zoznámili s pani v cca v mojom veku z Ameriky-priviezla späť svojich staručkých rodičov,otec ma parkinsona a idú skúsiť liečbu tradičnou medicínou.Vrátili sa do vlasti po 55 rokoch,ušli pred vojnou,dcéra sa narodila už v Amerike.
Veľmi silný príbeh najmä pre nich.
Ľudské osudy sú naozaj veĺmi rozmanité ,často kruté,no nemenej zaujímavé.
Smerujeme do Dambulla, ideme na safari (ak počasie dovolí-absolútne nám nepraje,sme tu týždeň, ani jeden deň bez pršania sme nezažili).