Srí Lanka 2 (4)

Ďalšia cesta viedla do Polonnaruwa.

Jedno z prvých sídel na Sri Lanke s dokonalou magickou atmosférou. Mesto  vzniklo v 11. storočí za vlády indickej dynastie Chola. V čase jeho rozkvetu v 12. storočí tu vznikli rozsiahle záhrady, veľké množstvo sôch Budhov, mnoho palácov i mnoho ďalších stavieb, ktoré tu existujú dodnes v relatívne dobre zachovalom stave.

V roku 1982 bol archeologický park zapísaný na zoznam svetového dedičstva UNESCO.
Chvíľami sa tu človek cítil ako legendárny Indiana Jones,práve časť "Chrám skazy" bola natáčaná tu.

Srilancania tvorili vyspelý národ,dokonca už v tomto období mali splachovaci zachod.

Celým komplexom nás sprevádzal 82 ročný sprievodca s výbornou anglictinou.
Vstupné bolo pomerne vysoké-30$ /osoba.Po zakúpení lístkov je možnosť vybrať sprievodcu. Boli tam mladí,usmiati,očami sa núkajúci sprievodcovia,tento pán stál obďaleč. Neúnavne nás sprevádzal pamiatkami takmer 5 hodín bez jediného osvieženia sa vodou,co doteraz nechapem.Pan bol na dochodku, bol vsak sčítaný,pracoval celý  život v múzeu.

Vsimla som si,že tunajší ludia pijú velmi málo,takmer nič. Hlavný zdroj potravy je ryža, čiže ti najchudobnejsi ľudia sú naozaj kosť a koža. Ženy sú zväčša po pôrode plnšej postavy, podľa všetkého majú mnohé problém so štítnou žľazou.
Práve v múzeu v Polonnaruwe som sa dozvedela,že odsudzovaný hákový kríž ako znak nacizmu pochádza práve z budhistickej kultúry a znázorňuje ochranu. Ako ľahko sa dá zneužiť symbol mieru a pokoja!
Bolo neuveriteľne horúco, teplota vzduchu síce niečo cez 30 °C,pocitová však vďaka maximálnej vlhkosti sa blížila k 40.
Ísť bosý po rozhorúčenej skale sa rovnalo cca chôdzi po žehličke. Domáci skaly využívajú I ako prirodzené sušičky,jednoducho na ne povystierajú vyprané prádlo.

Oni si však praním nejako hlavu nelámu-operú,keď je pekne, povešajú na ploty,stromy,brány (z nejakého dôvodu neuznávajú špagát a štipce ). Takto oprali nase veci v jednom hoteli,doteraz netuším, či vrátili všetko..

V období dažďa sa tu perie maximálne 2x/za mesiac,nie je možné prádlo prirodzene vysušiť. Tí na pobreží to majú jednoduché - vlezú oblečení do mora,poplávajú si  a veci na nich prirodzene uschnú,stačí si pojazdit na motorke.
Ludia si tu zbytočné problémy z maličkostí nerobia , zväčša tých veľkých majú dosť.
Celý komplex v Polonnaruwa vo mne zanechal obrovský dojem,je tam úžasná atmosféra.
Je tu milión drobných predavačov zväčša predávajúcich sloníky z dreva.Tu som si jedného krásneho kúpila po poctivo dlhom zjednavani z 50e na 20 (všetko treba zjednavat,lebo všeobecne Srilančania považujú bielych turistov za chodiace bankomaty).

V hoteli nám pripravili krásnu večeru vonku pod svetielkami,čo bolo pre mňa už samo o sebe nezabudnuteľný zážitok nehovoriac o jedle.

P.S. Kukurica pri ceste je naozaj šmakocina,oni ju uvaria a vzápätí prehodia do hrnca s vriacou slanou vodou.
Kukurice sú o polovicu menšie ako u nás,no výborné.