Moja dnešná ťažká úvaha..... Môjmu synovi vďačím že som takým človekom akým som. Moje deti milujem rovnako aj všetko ale jednoducho môj syn má učí pozerať na svet jeho očami uvedomujem si to veľa krát a tu tiež..... Neviem či som vám opisovala môjho izbového doktora ale bola som nadšená už prvý krát keď ma vyšetroval behal prestupoval z nohy na nohu ruku mi nepodal do očí sa nepozrel povedal len veľmi dôležité veci a do teraz to tak je.... Chodí beha pátra tu ženy nadávajú ze mu nič nerozumejú že zvláštny a ja som jediná nadšená že je taký môj doktor Hause ako naozaj..... Ľudia odsudzujú inakosť ja ju obdivujem... Každá jedna anomália nás robí jedinečnými.... Mali by sme sa prestať pozerať cez prsty verím že inakosť v ľuďoch zmení svet len ich nesmieme potláčať utlačať v nich to čo nám chcú povedať ale svojím spôsobom...... Toľko rozcítenia na dnes 🙏 pekný deň želám ❤️