V tento týždeň som sa presvedčila,že dobrí ľudia ešte nevymreli.V stredu večer sa nám stratil psík/maltezák Timi.Prešmykol sa cez pootvorenú bránu a ja som to zistila až večer,pred pol 11.Prešli sme so zaťom celú dedinu,o pol 12 v noci sme ho cez bránu v druhej ulici zbadali vo voliére pre vlčiaka🙂 Išli sme po jeho nezameniteľnom štekote 🙂 Mladé dievča zo susednej dediny ho za našou dedinou našlo pobehujúc medzi autami :( Vzala ho teda do auta a zaviezla ku svojej babke,ktorá býva v našej dedine,zatvorila do voliéry,nakŕmila a prikázala babke,aby ho išla na druhý deň vyhlásiť na obecný úrad.Vďaka Bohu za takýchto ľudí so srdcom na pravom mieste.
Keď majú babky trochu voľna,hrajú sa s vnúčatami.V utorok som bola zákazníčka,vnučka predavačka,kupovala som si hračky,knižky a všelijaké hovadinky,lebo som tým urobila malej radosť.Dnes som bola policajt,zlodej,ba aj vojak,musela som strielať na nepriateľov,aj padnúť za vlasť.Vnúčatká neriešia,že mám 55 rokov,ani že občas robím zo seba dilina 🙂 Vnúčatká chcú babku na hranie.Veď na to sme,či nie? 🙂




































