Ako presvedčiť dieťa a to bez kriku a moci!

Úspech príde. Je však potrebné vytrvať!
Príklad:  
Mladšia dcéra si dala dole rukavice, že ich nechce, ale  ruky mala studené. Kľakla som si k  nej a hovorím :
-  „ Daj si rukavičky, aby ti nebola zima. “
-  „ Nie “
-  „ Pozri, aké máš studené rúčky, že? “
-  „ Áno. “
-  „ Daj si  ich. “
-  „ Nie. “  

Vedľa mňa stála ďalšia mamička,pozerala a počúvala, ako to vyriešime. Mne už nebolo všetko jedno.  Chcela som to vyriešiť v klude. Ak by som použila svoju autoritu, tak by sa malá rozplakala a to som nechcela, aby plakala pred všetkými 🙂 . V duchu si hovorím  "pozerajú na mňa".....

Znovu hovorím:
-  „ Pozri aj ja mám rukavičky, daj si aj ty. “
-  „ Nie, nedám! “

Mala vtedy jeden rok. Už som to chcela vzdať a pýtam sa jej:
-  „ Je ti zima na rúčky?  “
 -  „ Áno. “
-  „ Chceš, aby ti na rúčky bola zima?  “
-  „ Nie. “
 - „ Zohrejú nám tie rukavičky rúčky?  “
-  „ Áno. “
-  „ Tak čo dáme si ich? “
-  „ Áno. “

 A vtedy mi odľahlo, bola som na seba pyšná, že sa mi to podarilo bez nátlaku. Ešte väčšmi som sa tešila, pretože tá mamička stále pozerala. Stačilo použiť iba správne otázky zamerané na dieťa a rúčky mala opäť v rukavičkách.