Máte deti, ktoré vás bijú, kopú do vás, hovoria vám vulgárne slová, alebo že ste zlá mama? Niečo im poviete a oni zámerne urobia opak?
V dnešnej dobe je takýchto detí čím ďalej tým viac. Rodičia sú oddaní, láskyplní, citliví – ale žijú v strachu, že sa znepáčia svojím deťom. Sú to rodičia, ktorí nestanovia takmer žiadne hranice, pretože sa boja, že svoje deti veľmi rozhnevajú, alebo že zničia ich sebadôveru.
V tomto článku sa chcem zamerať iba na správanie dieťaťa, ktoré je voči rodičovi neprípustné, neúctivé a deti by to určite nemali praktizovať, pokiaľ chcete mať voči vám aj voči iným úctivé dieťa.
Komunikácia, pochopenie a vysvetlenie dieťaťu je samozrejme veľmi dôležité, ale vulgarita a násilie voči rodičom si deti nemôžu dovoliť.
Výsledkom takéhoto správania je neúctivé dieťa. Mnohí rodičia, ktorí túžia po tom, aby vychovávali úctivé a neagresívne deti , v skutočnosti svojou nedostatočnou reakciou na nevhodné detské správanie iba neúctivosť a agresivitu podporujú.
Výchova k úctivosti začína, keď sú deti ešte malé - batoľaťa. Títo malí občania majú právo, aby sa k nim nikto nesprával násilnícky a povinnosť, aby oni sami nekonali násilie iným.
Kľúčom k takémuto správaniu je stanoviť si hranice. Viac o hraniciach http://annahvizdakova.sk/ . Napr. nedovolím, aby dieťa so mnou takto rozprávalo a jednalo.
Povedať to dieťaťu ráznym tónom, váhou a s následkami, ktoré budú, ak sa to bude opakovať. (Janka nepáči sa mi, keď ma biješ a veľmi mi to prekáža. Som z toho smutná. Ja sa o teba starám, milujem ťa a tiež ťa nebijem, že? Chceš, aby som bola smutná? Rozhodla som sa, že už takéto správanie nebudem tolerovať ani na chvíľu a za žiadnych okolností. Očakávam , že keď budeš mať so mnou nejaký problém, tak mi o ňom povieš a dohodneme sa. Môže byť? )
Treba však dodržať vždy a všade dôsledok. Aj keď je to niekedy ťažké , ale prináša to ovocie.Je to najdôležitejšia vec k tomu, aby vás dieťa rešpektovalo. Že to čo poviete aj splníte, či dobré alebo zlé. Dieťa vám vie potom veriť a aj si vás váži, aj keď to tak na prvý pohľad nevyzerá.
Dieťa by nemalo cítiť hnev voči vám, malo by mu to prísť ľúto a ospravedlniť sa. Hnev nebude cítiť vtedy, ak mu dáte na výber. Je to jeho rozhodnutie a za to vás obviňovať nemôže. Musí sa naučiť, že správne rozhodnutia prinášajú dobré veci a zlé rozhodnutia prinášajú problémy.
Vážte si samu seba ako osobu, majte sa radi a nedovoľte, aby si vaše deti, o ktoré sa dennodenne staráte, k vám dovoľovali a správali sa k vám neúctivo. Neúctivé správanie neprinesie nič dobré im a ani vám. V dospelosti to môže ničiť ich vzťahy.
Nebojte sa, určite potrestaním neúctivého správania nestratia sebadôveru a hravosť.
Od začiatku ( prvého kopnutia do vás, prvého vulgarizmu...) je treba takéto neúctivé správanie potrestať vhodným spôsobom. Uvediem príklad z vlastnej skúsenosti.
Mám dve dcéry. Hranice som si stanovila a dodržiavala. Niekedy v jedenástom mesiaci prvej dcéry prišlo prvé neúctivé správanie. Hneď som zareagovala z vážnosťou, že si to neprajem a nebudem to tolerovať. Skúsila sa ešte raz správať neúctivo a od vtedy už nikdy. Napriek tomu moja druhá dcéra to podáva takým vtipným spôsobom a moje prvé reakcie neboli žiadne, alebo veľmi mierne. Hovorila som jej, že sa mi to nepáči, že som z toho smutná. Pýtala som sa jej, či mi chce ubližovať. Ona že nie, že to už radšej nebude hovoriť . Na chvíľu to pomohlo, ale o dva dni sa to vrátilo a stále sa to opakovalo. Keď to už trvalo mesiac, rozhodla som sa radikálne netolerovať neúctivé správanie. Keďže som však predtým riešila inak, išlo to ťažšie a pomalšie. Ale podarilo sa.
Z tejto mojej skúsenosti viem, že neúctivé správanie ako je bitka rodičov, kopanie do rodiča, vulgárne slová a tón s ktorým dieťa hovorí s rodičmi, treba ráznym spôsobom zastaviť hneď od prvej chvíle. Ušetríte si tým mnoho hanby, problémov a hlavne budete dostávať úctu, ktorú si zaslúžite. Mierny strach z tohto správania je normálny a zdravý. Veď ani vy sa nesprávate neúctivo k svojim rodičom, alebo nadriadenému. Či áno?
Možno sa však tak správate k manželovi, alebo manžel k vám a aj to je niekedy dôvod, prečo sa tak deti začnú správať. Vidia to a potom to iba opakujú. Zamyslite sa nad tým. Ste voči sebe úctiví, vážite si jeden druhého, alebo sa iba kritizujete, nadávate si a pod? Máte potom zdravý a dobrý vzťah? Porozmýšľajte nad tým, keby ste si voči manželovi, alebo on voči vám nedovolil povedať ( si neschopná, zlá kuchárka, s tebou sa nedá vydržať ... ), či by ste nemali o niečo lepší vzťah a manželstvo.
Samé si zvoľte, ako chcete, aby s vami muž a deti jednali a konajte podľa toho.
Niektoré úryvky čerpané z knihy Kto koho vychováva od Williama J. Doherty.
Začni písať komentár...