Keď sa žena prestane hádať, skončila.
Nielen s konverzáciou, ale aj s tebou.
Už sa nesnaží vysvetliť, čo si myslí, niekomu, kto ju nikdy poriadne nepočúval.
Už sa nesnaží opakovať svoje potreby niekomu, koho to nikdy nezaujímalo.
Už sa nesnaží prosiť o jasnosť, dôslednosť alebo úsilie.
Jej mlčanie nie je pokoj... je to kapitulácia.
Neznamená to však bezpečie, ale už nevidí zmysel snažiť sa

Pretože keď žene stále záleží, bude sa hádať. Bude prosiť.
Zvýši hlas a bude presadzovať svoje štandardy.
Bude bojovať za vzťah, aj keď to bolí.
Nie preto, že by si užívala chaos, ale preto, že hlboko vo vnútri stále verí v potenciál... v teba, v lásku, v to, čo by mohlo byť.

Ale keď sa prestane hádať, keď stíchne...vtedy by si sa mal obávať.
Vtedy je emocionálne odpojená.
Vtedy je škoda už napáchaná.
Vtedy sa zmierila s myšlienkou, že ťa nechá odísť, nie z hnevu, ale z vyčerpania.
Nie je chladná.
Nie je zatrpknutá.
Je len unavená.
Unavená zo snahy opraviť to, čo nezlomila.
Unavená z toho, že je jediná, kto sa snaží. Unavená z pocitu, že ju nikto nepočuje, nevidí a necení.
Jej ticho je jej uzavretím.

Takže si nemýľ jej pokoj so spokojnosťou.
Nepredpokladaj, že jej ticho znamená odpustenie.
Niekedy je to jednoducho zvuk ženy, ktorá si uvedomuje, že už nestojí za to bojovať ďalej.
A keď žena dosiahne tento bod... už niet návratu.
Nie preto, že by ťa nenávidela, ale preto, že si konečne spomenula, ako veľmi miluje samu seba .... Cit web