Starneš, povedali mi, už to nie si ty, stávaš sa vzdialená, smutná a osamelá.
Neodpovedala som.
Nestarnem, múdriem.
Prestala som byť tým, čím ma chcú mať druhí a stala som sa tým, kým chcem byť ja.
Prestala som hľadať prijatie u iných, namiesto toho som prijala sama seba.
Nechala som za sebou zrkadlá, ktoré nemilosrdne klamú.
Nie, nestarnem.
Len si viac vyberám miesta a ľudí.
Zbavila som sa pripútanosti, zbytočnej bolesti, toxických ľudí, chorých duší.
Horkosť a nešťastie nie sú pre mňa, kvôli svojmu zdraviu ich nechávam tak.
Prestala som žiť príbehy, začala som ich písať.
Odhodila som nútené stereotypy.
Už nenosím očné tiene v taške, teraz mám knihu, ktorá skrášľuje moju myseľ.
Vymenila som poháre na víno za šálky na kávu, prestala som idealizovať život a začala som ho žiť.
Nie, nestarnem.
V duši nosím sviežosť, v srdci nevinnosť.
Mám úsmev na tvári, keď pozorujem jednoduchosť prírody.
V ušiach mám štebotanie vtákov.
Nie, nestarnem.
Začínam si vyberať.
Prepisujem príbeh, ktorý mi hovorili.
Objavujem znovu svet.
Oprašujem staré knihy, ktoré som nechala nedočítané.
Nie, nestarnem.
Začínam byť tým, kým naozaj som.
Fb 📖