Dovolenka s deťmi a oddych? Zabudni!

Potrebovala som ju... zmeniť vzduch, priestor, prostredie, oddýchnuť si...po niekoľkých mesiacoch prišla vytúžená mini-dovolenka. Predĺžený víkend v Tatrách, kde sa nadýchame čerstvého vzduchu, posilníme telo túrami, vyvetráme hlavu a odreagujeme myseľ.

Čas iba pre seba a rodinu. Teda, ak dovolíte, upresním to na "čas iba pre rodinu" 😉. Tu by som sa trošku pozastavila a uviedla slovo dovolenka na pravú mieru. Aspoň v mojom ponímaní, odkedy som mamou dvoch malých detičiek. 

DOVOLENKA s deťmi sa nerovná ODDYCH 😬.

Už len balenie štyroch členov rodiny vôbec nie je relax. Hlavne ak najmladší člen potrebuje VŠETKO a to doslova ... 

A samozrejme, nemôžeme porušiť tradíciu, keď deň pred odchodom niektoré z detí ochorie. Ani tentokrát to nebolo inak, no ihneď som vyrazila do útoku voči bacilom. Našťastie lieky zabrali a Hanka cestovala viac-menej zdravá. A ako inak, počasie sa rozhodlo štrajkovať a prvú polovicu pobytu pršalo a mračilo sa 🌧️☔. To sa v horách oplatí 😬. No namotivovanú matku to neodradilo. Namiesto suvenírov sme nakúpili pršiplášte pre celú rodinu a vybrali sa na prechádzku okolím. Prechádzku v pravom zmysle slova, keďže kočík niesol vak s povinnou výbavou a ročná Ninka cupitala pri ňom, zásadne však iným smerom ako sme mali v pláne my. Kým my dospelí sme sa kochali pohľadom na hory, deti objavovali čaro trávnatého porastu. No dlho nám to nevydržalo, s deťmi na rukách sme sa ponáhľali do hotela ukryť pred dažďom. Pred spaním ešte stihla Ninka otestovať tvrdosť hotelového stolíka a Hanka v noci výšku postele. Doteraz netuším ako sa jej podarilo spadnúť z postele na zem, keď tam bola iba 15 cm medzera.

Na druhý deň sme napriek nepriaznivému počasiu vyrazili za krásami Štrbského plesa, kde sme dovideli iba na 10 metrov (žiadny výhľad a  foto sa nekonali). Popoludní sme dopriali deťom zážitok z jazdy zubačkou na Hrebienok. Menšia túra na Studené vodopády bola super a užili sme si ju aj s deťmi 😉👌.

Tretí deň pobytu prekonal moje očakávania. Nielen krásnymi zážitkami z Chodníka v korunách stromov ale i turistickou výzvou 🙂. S 10-kilovou dcérkou v nosiči som liezla strmým zablateným a šmýkajúcim sa terénom a pritom som spievala detské pesničky 😂...no priznávam, že spev bol spestrený miernym fučaním, no hlavne, že dieťa ticho sedelo v nosiči 😰 (no možno ju viac ako ten spev fascinovalo to fučanie 😂) Bola to výzva, no stála za to 👌. Prechádzka Chodníkom v korunách stromov bola úžasná, výhľad perfektný a konečne sa na nás usmievalo slniečko. Keď sme vyšli na vyhliadkovú vežu, bola som presvedčená, že bez problémov prejdem po pochôznej sieti. No pohľad nadol z 32 metrovej výšky ma pekne "prefackal". Prekonala som strach a s pohľadom upretým pred seba som prešla po sieti, no tlkot môjho srdca určite počuli až v Bachledovej doline 😂. 

A opäť to stálo za to. Preto milujem zdolávanie výziev. Pre ten pocit. Predpokladala som, že má táto túra zloží a na druhý deň budem cítiť nielen chrbát ale i celé telo, no čuduj sa svete, bola som v najväčšej pohode nielen večer ale i nasledujúci deň. 

A tak sme sa ešte v nedeľu rozhodli cestou domov nazrieť do minulosti a navštívili sme Vlkolínec 🙂. V tej dedinke zastal čas, dokonca i našu Hanku zaujali domčeky a drevené kolísky.  Cestu domov nám spestrilo stádo kôz, ktoré nám skrížili cestu a spôsobili dopravnú zápchu.  Nič si však z toho nerobili a spokojným a ležérnym krokom obchádzali stojace autá...Po 5 minútach núteného relaxu sme konečne vyrazili na dlhú cestu domov. 

Záverečné zhodnotenie: napriek tomu, že som si fyzicky veľmi neoddýchla, bola to super mini dovolenka. Priniesli sme si domov kopu zážitkov a ešte väčšiu kopu špinavej bielizne 😁. Už len nájsť si dostatok času a spracovať to množstvo fotiek. Napriek tomu, že nešlo všetko podľa  našich  predstáv  a o oddychu môžem pri malých deťoch iba snívať, som šťastná a vďačná za čas strávený iba s rodinou v krásnom prostredí. A už teraz sa teším na ďalšiu dovolenku.