Trochu inšpirácie na august 🤭
Ako na radikalizáciu mladých ľudí na Slovensku
Radikalizácia mladých ľudí je alarmujúcim problémom, ktorý si vyžaduje systematické riešenia. Stav duševného zdravia mladej generácie nie je dobrý a súčasné nastavenie pomoci nedokáže efektívne reagovať na zhoršujúcu sa situáciu. Tragické udalosti na Slovensku opakovane ukazujú, aké vážne dôsledky môže mať frustrácia, pocit neprijatia či vystavenie extrémistickým ideológiám.
Deti mám veľmi rád, ale bolo dôležité od nich vypnúť
S deťmi som veľmi rád, ale veľmi rád som aj bez nich, hovorí historik Michal Kšiňan z SAV, ktorý išiel na materskú pre otcov. Túto možnosť odporúča každému.
„Ponechal som si svoje záľuby a aktivity, čo mi veľmi pomohlo. Je normálne, že ak je niekto tri mesiace iba doma, nedokáže to zvládnuť. Prinajmenšom ja by som to nedokázal,“ vraví v rozhovore.
💪 Ako vychovať z chlapcov silných mužov?
👇 Mnohí z nás boli vychovávaní s presvedčením, že chlapci musia byť silní, tvrdí a nikdy neplačú. Tlačiť deti do ticha ich pocitov môže mať dlhodobé negatívne dôsledky na ich emocionálny vývoj.
🤔 Emocionálna inteligencia je kľúčová. Chlapci, ktorí majú príležitosť vyjadriť svoje emócie, sa stávajú emocionálne inteligentnými, čo im pomáha lepšie sa vysporiadať s výzvami v dospelosti.
🤔 Sociálna podpora zlepšuje psychické zdravie. Emocionálna podpora od rodiny znižuje hladinu stresu a zlepšuje celkové duševné zdravie.
🤔 Nezdravé maskovanie emócií môže viesť k depresii. Potláčanie negatívnych emócií vedie k dlhodobým problémom s mentálnym zdravím, ako sú depresia či úzkosti.
❓ Otázky na zamyslenie:
Ako môže zdieľanie pocitov posilniť vaše vzťahy s ľuďmi okolo vás?
💭 Aký máte vzťah k vlastným chybám a chybám iných?
🤔 Určite ste už zažili situáciu, keď ste sa dopustili chyby, a okamžite prišli myšlienky: "Aké som to zlyhanie? Kto mi teraz uverí? Kto ma bude rešpektovať?" A čo keď sa chyba stane niekomu inému? Často máme tendenciu byť voči druhým oveľa kritickejší.
🧠 Keď urobíme chybu, často si ju ospravedlňujeme, aby sme si zachovali dobrý obraz o sebe.
🧠 Ak sa naučíme byť láskaví voči sebe, aj keď zlyháme, znižujeme úzkosť a zvyšujeme našu motiváciu. To znamená, že pri chybách netreba seba odsudzovať, ale skôr prijať a učiť sa.
🧠 Perfekcionizmus nie je iba prekážkou v osobnom raste, ale aj v medziľudských vzťahoch. Prílišné sústredenie sa na perfektnosť môže v konečnom dôsledku viesť k stresu a vyhoreniu.
💬 Otázky na zamyslenie:
Ako sa cítite, keď urobíte chybu?
S manželom sa rozvádzame. Jeho arogantné správanie ku mne preberá náš syn
Ak dieťa preberá zraňujúce správanie jedného rodiča k druhému, treba sa viac sústrediť na zadávanie hraníc a láskavé vysvetľovanie mimo hádok.
V rámci konfliktu je namieste len krátke zastavenie a informácia, na dlhšie rozhovory vtedy nie je čas.
🛑 Prečo sa strach stáva väzením?
🏚️ Viete, čo je zaujímavé? Strach sa často stáva tým najľahším a najpohodlnejším "prístreším", do ktorého sa utiahneme, keď sa nám nechce čeliť realite. Tento "prístrešok" je ale nebezpečný! Čo sa stane, ak tam zostaneme príliš dlho? Strach sa stáva naším každodenným spoločníkom, ktorý ovplyvňuje rozhodnutia, vzťahy, a čo je najhoršie, našu kvalitu života.
1️⃣ Strach môže ovplyvniť rozhodovanie. Strach sa v mozgu spája s emocionálnym rozhodovaním. To znamená, že ak sa bojíme, robíme rozhodnutia na základe emočnej reakcie, nie racionálne.
2️⃣ Strach nás robí menej flexibilnými. Chronický strach môže zúžiť náš pohľad na možnosti, čo obmedzuje našu kreativitu a prispôsobivosť v zložitých situáciách.
3️⃣ Strach môže ovplyvniť naše telo. Častý stres a strach aktivujú "bojový" mechanizmus v tele, čo zvyšuje hladinu kortizolu, hormónu stresu. Dlhodobý stres znižuje našu imunitu a zvyšuje riziko ochorení, znižuje našu produktivitu a schopnosť sústrediť sa.
🧠 Otázky na zamyslenie:
Aký strach momentálne ovláda váš život?
Doma lietali taniere a mama sa spýtala, či má kvôli nám zostať s otcom
Mame som vtedy asi povedal, že by nemali byť spolu, ale zdá sa mi absurdné, že som túto otázku vôbec dostal.
💔 Chýba vám niekto?
🖤 Niekedy je smútok za stratou spojený s nostalgiou, nie s túžbou po návrate. Chýba vám niečo, čo vám tá osoba alebo vzťah dávali, možno pocit bezpečia, poznania, alebo iné hodnoty, ktoré ste stratili. Ale nemusí to znamenať, že chcete tú konkrétnu osobu späť.
🌿 Nostalgia (spomienky na minulé vzťahy) môže vyvolať pocit smútku, ale nie nevyhnutne túžbu po návrate. Namiesto toho, spomienky sa často spájajú s hľadaním nových zdrojov šťastia a naplnenia v súčasnosti.
🌿 Smútok z rozchodu alebo straty nemusí byť spojený s reálnou túžbou o návrat osoby, ale skôr s obavami zo straty niečoho dôležitého v živote, ako napríklad stability alebo bezpečia.
🌿 Strata blízkeho človeka môže spustiť reflexiu nad hodnotami, ktoré sa vo vzťahu nachádzali, čím sa vytvára priestor pre osobnostný rast, ktorý nemusí nutne viesť k tomu, aby sme sa pokúšali obnoviť pôvodný vzťah, ale skôr k tomu, aby sme si našli nové spôsoby, ako tieto hodnoty naplniť.
🤔 Otázky, ktoré vám môžu pomôcť:
Aké hodnoty vám tento vzťah alebo táto osoba dávali, a ako ich môžete začať napĺňať teraz?
Rozhovor o láske
Dnešnú epizódu venujeme téme, ktorá sprevádza ľudstvo od nepamäti a vzbudzuje v človeku tie najsilnejšie emócie. Je to samozrejme láska. Na lásku sa pozrieme nielen z hľadiska, ktoré je typické pre náš podcast – t.j. psychologického – ale tiež z ľudského, keďže dedo je ženatý už viac ako 40 rokov, určite mal čo povedať aj po tejto stránke. Vďaka dedovmu nezameniteľnému prínosu sa jedná o jednu z najkrajších epizód.
Dostávam len správy: Prepáč, nie si môj typ. Ubíja ma to čoraz viac
Nie ste v tom sám a niekde na druhej strane sú aj ženy, ktoré zažívajú niečo obdobné a tiež hľadajú vhodného partnera.
Slovenská stredoškoláčka na pobyte vo Francúzsku: Musím sa spoliehať na seba a veriť si vo veciach, v ktorých som si nikdy neverila
„Prišla som do rodiny a krajiny, ktorej jazyk som nevedela a ešte sa ho len učím. Doma som jedináčik a bola som skutočne rozmaznaná. Dostala som všetko, na čo som si pomyslela. Teraz sa zrazu musím deliť. Ale tiež sa musím spoliehať sama na seba a veriť si vo veciach, v ktorých som si v živote neverila. Cítim sa teraz sebavedomá a viem, že toho veľa zvládnem.
🌊 Zastavme sa na chvíľu a zamyslime sa …
🤔 Určite ste už zažili chvíle, keď sa niekto vo vašom okolí dostal do problémov – či už v práci, vzťahoch alebo v osobnom živote. Možno ste ho “zachraňovali”, snažili sa pomôcť, ale čoskoro sa ukázalo, že ten istý problém sa stále vracal. Čo keby existoval lepší spôsob, ako pomôcť?
👉 Naše správanie sa často zakladá na naučených vzorcoch, ktoré nevedome opakujeme, aj keď sú nefunkčné.
👉 V prípade, že sa neustále koncentrujeme na "pomoc druhým", môže to viesť k vyčerpaniu. Psychológia empatie ukazuje, že ak ignorujeme vlastné potreby, zanedbávame svoju schopnosť podporovať iných.
👉 Hľadanie a posilnenie našich vnútorných zdrojov, ako sú silné stránky a hodnoty, zlepšuje náš pocit pohody a úspechu.
🧐 Otázky pre vás:
Aké vzorce správania sa opakujú vo vašom živote?
🗝️ Trauma ako kľúč k osobnej transformácii
🛤️ Traumatická skúsenosť je niečo, čo nás dokáže zničiť, ale zároveň nás to môže aj formovať. Je to niečo, čo nás môže naučiť byť silnejšími, odolnejšími a empatickejšími.
🧠 Naša mozgová štruktúra sa dokáže prispôsobiť a zmeniť aj po traumatických zážitkoch. To znamená, že môžeme preprogramovať svoje reakcie a správanie.
🌊 Ľudia, ktorí prežili traumu, môžu rozvíjať lepšie schopnosti na reguláciu svojich emócií, ak sa naučia techniky ako mindfulness alebo koučing.
💪 Až 70 % ľudí po traumatickej skúsenosti zažije osobný rast a lepšie pochopenie života. Kognitívne terapie môžu pomôcť transformovať trauma na silu. Keď sa naučíme prepracovať svoje negatívne myšlienky a emócie, otvára sa nám nový pohľad na život.
👉 Koučovacie otázky na zamyslenie:
Aké lekcie sa môžete naučiť zo situácie, ktorá vás trápi?
🍽 Kedy ste naposledy mali hlboký rozhovor s niekým, kto vám pomohol nájsť nový pohľad na svet?
🗣 V dnešnom uponáhľanom svete sa stáva čoraz ťažšie zastaviť sa a vychutnať si skutočný rozhovor. Avšak práve zdieľanie skúseností, myšlienok a pocitov nás môže posunúť k väčšiemu porozumeniu a rastu.
📌 Komunikácia je kľúč k úspechu. Kvalitná komunikácia s druhými výrazne zvyšuje našu emocionálnu pohodu a znižuje stres.
📌 Zdieľanie skúseností pomáha v osobnom raste. Zdieľanie skúseností s ostatnými nám pomáha lepšie pochopiť seba a svoju rolu v situáciách.
📌 Odráža sa to na našich vzťahoch. Pozitívne rozhovory posilňujú naše medziľudské vzťahy, čím vytvárame silnú sieť podpory.
❓ Otázky pre vás:
Ako často si dávate čas na kvalitné rozhovory s blízkymi?
Kto je to dosť dobrý rodič?
My rodičia nemusíme byť bezchybní. Vďaka výskumom vieme, že deťom stačí, ak sme vo vzťahu k nim dosť dobrí.
Čo to však znamená? Pojem "dosť dobrý rodič" nie je len vec osobného vkusu - má aj odbornú a filozofickú históriu. Prvýkrát ho pred sedemdesiatimi rokmi zadefinoval londýnsky pediater a psychoanalytik Donald Winnicott, ktorý skúmal vzťahovú väzbu matiek s deťmi.
V najnovšej epizóde Ľudskosti sa Barbora Mareková rozpráva s rodičovskou poradkyňou Zuzanou Vaškovou o tom, ako pojem "dosť dobrá matka" definoval Donald Winnicott a ako táto definícia obstála v časovom teste.
Zuzana Vašková sprevádza deti v materskej škole a aj ich rodičov v rodičovskom poradenstve. Má ukončený výcvik v práci s rodinou a vzťahovou väzbou, pracuje pod supervíziou a pôsobí v občianskom združení Metanoia Centrum, ktoré sa venuje montessori pedagogike a duševnému zdraviu. A okrem toho je aj sama mamou.
V rozhovore priblíži, na základe čoho vieme povedať, či sme dosť dobrým rodičom. A povie aj, čo môžeme robiť, keď sme ako rodičia spravili chyby.
🥱 Zabudnite na "musím sa veľmi snažiť" a "zapadnúť za každú cenu"
😔 Predstavte si, že sa každý deň snažíte zapadnúť do kolektívu v práci, rodine, alebo medzi priateľmi. Neustále prehodnocujete svoje slová, oblečenie, chovanie... Ale nakoniec sa cítite vyčerpaní a nešťastní. A, čo je najhoršie, máte pocit, že ste vždy niekde na okraji, nikdy nie úplne sami sebou. To môže viesť k vážnym problémom v sebavedomí, k úzkostiam a pocitu vyhorenia.
💥 Perfekcionizmus a neustála túžba zapadnúť (alebo vyhovovať druhým) vedú k vyššiemu stresu, úzkosti a vyhoreniu. Perfekcionisti sú náchylnejší na depresiu a emocionálne vyčerpanie. Táto nezdravá snaha nevedie k zlepšeniu našich vzťahov ani pracovných výsledkov.
💥 Ľudia sa často cítia vyčerpaní práve tým, že sa snažia neustále zapadnúť do skupiny, aby sa necítili osamelo. Tento neustály tlak spôsobuje úzkosť a znížené sebavedomie.
💥 Snaha zapadnúť za každú cenu vyvoláva chronický stres. Dlhodobý stres narúša kognitívne funkcie, znižuje produktivitu a vyčerpáva mentálnu energiu.
🔄 Otázky, ktoré vás môžu posunúť:
Kedy ste sa naposledy cítili, že žijete podľa svojich hodnôt, nie podľa očakávaní druhých?
Slovensko iba Slovákom?
Autonómia pre Slovensko – táto požiadavka v dobách existencie prvej Československej republiky sa nám už automaticky spája s konkrétnym politickým táborom, menovite s HSĽS. Kritiku centralistického modelu vedenia štátu, ostré odmietanie čechoslovakizmu a volanie po väčšej samospráve si v medzivojnovom období do veľkej miery monopolizovali práve politici v okruhu Andreja Hlinku a stala sa základným programovým zameraním ľudákov. V politickej praxi sa pritom neváhali uchyľovať k tak často využívanému populizmu a vyvolávaniu strachu pred cudzím neslovenským elementom.
Ani požiadavka autonómie, či dôkladnejšej a efektívnejšej samosprávy však nemusela byť nutne protičeskoslovenská. A ani nebola. Príkladom je postava Emila Stodolu, dlhoročného člena vtedajšej Slovenskej národnej strany, stúpenca masarykovského humanizmu a lojálneho československého občana. Vo svojej koncepcii samosprávy Slovenska načrtol úplne inú víziu, v ktorej naopak nedominoval separatizmus a nacionalizmus, ale demokratický princíp, spolupráca s menšinami a odbornosť, ktorá mala prekračovať nacionálne či konfesionálne hranice. Skrátka dobrým a plnoprávnym občanom je každý, kto má záujem o veci verejné a chce žiť v hraniciach spoločného štátu a pracovať preň. Ako sa vyjadril sám Stodola, i „štát, nepočetnými úlohami preťažený, mal by si blahoželať, že je takéto snaženie“.
Tento Stodolov zmierlivý a vecný postoj, ako to už v politickom ringu býva, nebol ocenený pozornosťou a uznaním. Naopak bol neraz napadaný urážlivou kritikou, invektívami a obvineniami z tej či onej strany. Život Emila Stodolu je tak do istej miery aj príbehom zápasu o slušnosť a vecnosť v politickom živote.
Prečo sú terapeuti takí posadnutí vaším detstvom?
V ranom veku veľmi citlivo vnímame veci, ktoré posilňujú alebo oslabujú naše vzťahy. Keď rodič nie je nablízku, keď kričí alebo je veľmi vystresovaný, takéto správanie vysiela signály strachu nášmu mozgu. Pocit strachu nám hovorí, že niečo nie je v poriadku. Ako deti teda skúšame všetko možné, aby sme to napravili a aby naši rodičia boli opäť šťastní. Potrebujeme ich, aby nás udržali nažive, a na to je potrebné, aby nás milovali.
💖 Čo považujete za atraktívne na opačnom pohlaví?
🤔 To, čo nás priťahuje k druhým, sa mení s naším vekom a životnými skúsenosťami. To, čo nás ešte pred pár rokmi „dostávalo“, môže byť teraz úplne iné. Čím sme starší, tým častejšie sa zameriavame na hĺbku osobnosti a hodnoty, než na prvotné fyzické črty.
🧠 S pribúdajúcimi rokmi sa zvyšuje hodnota emocionálnej inteligencie. Ľudia v strednom veku častejšie vnímajú vzťahy ako dôležitejšie než vzhľad. A to je presne ten dôvod, prečo vám dnes môže byť sympatickejší niekto, kto má zaujímavý pohľad na život a empatický prístup, než niekto s „dokonalým“ telom.
💡 V mladšom veku je atraktivita väčšmi spojená s vonkajšími znakmi, ako sú symetria tváre, kondícia alebo mladistvý vzhľad. Ako starne, naša pozornosť sa viac sústreďuje na vnútorné hodnoty a vzájomné porozumenie.
🧬 Naše telo vyhľadáva partnerov, ktorí majú genetické vlastnosti odlišné od našich, aby zabezpečili silnejší imunitný systém pre budúce generácie.
🧘♂️ Otázky na zamyslenie:
Čo považujete za atraktívne v súčasnosti?
🔑 Zvládanie traumy je kľúč k vnútornej slobode
👁️ Stalo sa niečo, čo vás na dlhé roky ovplyvňuje. Možno je to konflikt v práci, vzťahové problémy, alebo ťažká skúsenosť z minulosti. Trauma nie je len to, čo sa stalo, ale aj to, ako ju teraz prežívate. Keď sa sústredíte len na samotnú udalosť, akoby ste znovu a znovu otvárali tú istú ranu. V skutočnosti je to o tom, čo vám tá udalosť ešte stále dáva. Možno vám spúšťa strach, hnev alebo neustálu úzkosť. A to je práve to, čo si treba uvedomiť a naučiť sa s tým žiť. Je to hlavne emočné väznenie, ktoré sa stále môže zobúdzať v našich reakciách na každodenné situácie. Aby ste sa oslobodili, musíte sa naučiť správne pracovať s emóciami, ktoré s traumou súvisia.
🌱 Trauma ovplyvňuje nielen náš mozog, ale aj naše telo. Všetky nevyriešené emócie môžu viesť k chronickému stresu a fyzickým problémom.
🌱 Emocionálna integrácia, čiže schopnosť prijať bolestivé spomienky a neísť do boja alebo úniku, môže významne znížiť úzkosť a depresie.
🌱 Trauma neexistuje len v našich spomienkach, ale aj v našich telách. Naše telo si pamätá každý emocionálny zážitok, a preto sa spúšťa aj po rokoch.
👉 Koučovacie otázky, ktoré vám môžu pomôcť:
Akú emóciu spúšťa konkrétna udalosť a čo vám stále dáva?
To, či má žena podmienky napĺňať svoje kariérne výzvy, závisí aj od toho, akého má pri sebe partnera
Podpora totiž nie je iba o tom, že manžel svojej partnerke povie: „Dobre, choď do toho“. Skutočná podpora je o tom, že súčasne nebude trvať na tom, že o šiestej musí byť teplá večera na stole, že nikde v byte nebude ani smietka, a že sa nebude pohoršovať „Už dva týždne sme neprali!“
Ženy nie sú menej súťaživé ako muži, ale systém ich trestá, tak prestanú súťažiť
Ženy nie sú menej súťaživé ako muži, ale len čo zistia, že súťažia s mužmi v systéme, kde budú sankcionované za rovnaké správanie, za ktoré sú muži odmeňovaní, tak prestanú súťažiť. BŽeny nie sú menej súťaživé ako muži, ale len čo zistia, že súťažia s mužmi v systéme, kde budú sankcionované za rovnaké správanie, za ktoré sú muži odmeňovaní, tak prestanú súťažiť.
✨ Zastavte sa na chvíľu…
🌿 Všetci sme už niekedy spravili niečo, čo by sme dnes zmenili. Možno ste urobili rozhodnutie, ktoré ľutujete, alebo sa cítite previnilo za niečo, čo sa stalo. Ale čo ak by ste na tieto ,,chyby" pozerali inak? Zastavte sa na chvíľu a zamyslite sa nad tým, čo by ste sa mohli naučiť z niečoho, čo sa vám nezdalo úplne správne. A keď to pochopíte, máte kľúč k silnejšiemu JA.
1️⃣ Naša mozgová aktivita sa mení na základe skúseností. Každý "zlyhaný" pokus je príležitosťou na nové nervové spojenia, ktoré nás robia silnejšími. Čím viac prijmeme neúspech ako súčasť procesu, tým lepšie dokážeme zvládať zložité situácie.
2️⃣ Vzťah k sebe je kľúčový. Ľudia, ktorí sa naučia odpustiť si, zažívajú väčšiu duševnú pohodu.
3️⃣ Ľudia, ktorí vnímajú neúspech ako výzvu, majú vyšší pocit šťastia a sebaúcty.
🤔 Tu sú niektoré koučovacie otázky, ktoré si môžete položiť:
Aký je váš najväčší "neúspech" a čo sa z neho môžeťš naučiť?
🥺 Hovoríme spolu, ale nepočujeme sa
🌀 Ak ste sa niekedy ocitli v situácii, kde sa zdá, že sa s partnerom, kolegom alebo rodinou navzájom nepočujete, určite nie ste sami. Často máme pocit, že vyjadrujeme svoje pocity a myšlienky, ale druhá strana nás nepochopí. V skutočnosti to, čo sa deje, je, že príliš hovoríme o sebe a málo vnímame druhého. Je to ako rozprávať sa cez stenu, ktorá nás oddelí. Možno sa cítite frustrovaní, že sa to nikdy neskončí a problémy sa len hromadia.
📚 Aktivné počúvanie môže výrazne zlepšiť vzťahy a znížiť konflikty. Ak sa naučíte počúvať bez súdenia, porozumiete svojim blízkym lepšie, čo vedie k silnejšiemu spojeniu.
📚 Časté výmeny obviňovaní a kritiky vedú k vyššiemu stresu a zníženiu kvality komunikácie. Ak sa partneri viac zameriavajú na pochopenie a menej na ,,víťazstvo" v rozhovore, konflikt sa rýchlejšie vyrieši.
📚 Negatívna a kritická komunikácia môže spôsobiť dlhodobé poškodenie vzťahov, pretože zasahuje do základného pocitu bezpečia a podpory medzi partnermi. Aktívne počúvanie vedie k lepšiemu pochopeniu medzi partnermi a tým aj k vyššej spokojnosti vo vzťahoch.
💬 Koučovacie otázky na zamyslenie:
Kedy ste naposledy naozaj počúvali svojho partnera bez toho, aby ste reagovali?
Sú Slováci naozaj rusofili?
Do akej miery je náš postoj k Rusku výsledkom tradičných romantických či nekritických predstáv alebo aktuálne prebiehajúcej informačnej vojny? A kam je až potrebné siahnuť po vysvetlenie?
😓 Máte pocit, že sa nikdy nepresadíte?
🧠 Mnoho z nás vyrástlo v prostredí, kde bolo "neprekážať" považované za najvyšší ideál. Odpúšťať si, byť skromní a nepýtať sa o viac... častokrát to znamenalo, že sme sa naučili neveriť si, podceňovať sa a byť ,,skromní" aj na úkor seba. Hoci to možno nie je náš vedomý výber, ovplyvňuje nás to vo všetkých oblastiach života.
🌱 Sebavedomie a výkon sú prepojené. Ľudia s nízkym sebavedomím často podceňujú svoje schopnosti a tým si sami limitujú potenciál.
🌱 Negatívne presvedčenia z detstva môžu ovplyvniť dospelý život. Až 85% dospelých, ktorí prežili v detstve silné sebakritické správanie, trpí v dospelosti nízkou sebaúctou.
🌱 Sebavedomí ľudia majú tendenciu mať lepšie medziľudské vzťahy. Ak si vážite seba, dokážete to prijať aj od druhých.
❓ Otázky na zamyslenie:
Kedy ste naposledy zažili úspech, na ktorý ste hrdí?
Čo môže rodič spraviť preto, aby sa s ním dospievajúce dieťa chcelo rozprávať?
Väčšina rodičov chce mať s deťmi blízky vzťah, no v tínedžerskom veku to môže byť trocha väčšia výzva. Dieťa sa začína osamostatňovať a má zrazu názory, hodnoty a vkus, ktoré sa môžu líšiť od tých, ktoré majú jeho rodičia.
Pre dospievajúce deti sú veľmi dôležití rovesníci a rodičia sa im môžu zdať v určitých momentoch trápni.
Ako byť dobrým rodičom tínedžera alebo tínedžerky? Ako môže byť rodič zostať v emočnom spojení s dieťaťom aj počas dospievania?
Psychologička Mária Jaššová a liečebná pedagogička Zuzana Krnáčová pracujú v Inkucentre, ktoré poskytuje vzdelávanie a podporu školám po celom Slovensku. Obe sú odborníčkami na to, ako tvoriť podnetné a psychologicky bezpečné prostredie v školách, no zároveň sú obe aj mamy detí v tínedžerskom veku.
V tejto epizóde Ľudskosti priblížia, ako rozumieť deťom v dospievajúcom veku. Prečo sa deti v tomto veku začnú nudiť ľahšie ako menšie deti či ako dospelí. Prečo sú extra citlivé na nekonzistentnosť či na pokrytectvo. A ako nezmeškať okamihy, keď nám chce dospievajúce dieťa povedať čosi dôležité?
"V tomto veku sa mladí ľudia stretávajú s veľmi častou negatívnou spätnou väzbou na to, čo robia," vraví Zuzana Krnáčová. "Je to napríklad aj preto, že škola sa sústredí na to, čo je akútne a čo treba zlepšiť. Lenže my dospelí si musíme vybrať, čo chceme dieťaťu ozvučiť. A či je nejaká vec naozaj taká dôležitá, že sa pri nej chceme zastaviť a skritizovať ju. Pre rodiča je to dôležitá úloha - vedieť sa zastaviť a povedať si, že toto ma síce irituje, ale nebudem to prinášať, lebo viac mi záleží na niečom inom," dodáva.
🎶 Kedy ste naposledy pustili všetko a len sa nechali unášať?
👨💼 Niekedy sa zdá, že život nás obklopuje ako neustále sa preplietajúce línie. Všetky tie povinnosti, starosti, záväzky. A ako keby sme sa stali ich súčasťou. Ale čo ak je to práve ten moment, keď je najdôležitejšie "prestať bojovať" a jednoducho sa nechať unášať rytmom?
📌 Rovnováha je kľúčová. Vyvážený život znižuje stres a zvyšuje našu produktivitu.
📌 Kreatívnosť prichádza pri uvoľnení. Kreatívne myšlienky sa rodia najlepšie vtedy, keď sa uvoľníme.
📌 Strach z neznámeho obmedzuje rast. Keď sa neustále snažíme kontrolovať každý aspekt života, bránime si rozvoju a osobnému rastu.
🎨 Otázky pre vás:
Aké oblasti svojho života sa snažíte príliš kontrolovať?
Ak nás partner nestihne ani spoznať a už hovorí, ako nás miluje, môže ísť o manipulátora
Často nevieme rozlíšiť, čo je ešte vo vzťahu normálne a čo už nezdravé. Často sa normalizuje manipulatívne a kontrolujúce správanie a niekedy sa až romantizuje prílišná žiarlivosť partnera. A dokonca sa to deje aj pri niektorých prejavoch násilia.
