Vývin pripútavacieho vzťahu
O čom sa dozviete v tejto časti:
- o neskorších problematických vzťahoch detí z detských domovov
- hranica 3 a 12 rokov v pripútaní
- bezpečie na základe výlučného vzťahu
- potreba predvídateľnosti
Odpustenie nás môže zbaviť previazania s človekom, ktorý nás zranil
Podľa psychologičky, smútkovej poradkyne a vedkyne Lucie Záhorcovej možno odpustiť všetko. Zdôrazňuje však, že odpustenie neznamená zmierenie sa s druhým človekom, nepredstavuje ospravedlnenie jeho činov a nerovná sa ani zabudnutiu.
V podcaste Terapia slovom vysvetľuje, čo odpustenie znamená, ako nám môže pomôcť smútiť a zbaviť sa nenávisti a aké kroky urobiť, ak chceme odpustiť sami sebe alebo druhému.
Ľahostajnosť naša slovenská? Už v 19. storočí sa nad ňou pozastavovali naše politické elity
Pasivita, stagnácia a nezáujem o národnú vec, či všeobecne o veci verejné – to býval ešte na prelome 19. a 20. storočia častá ponosa slovenskej inteligencie vo vzťahu k bežnému a v drvivej väčšine na vidieku žijúcemu slovenskojazyčnému obyvateľstvu.
Sťažoval sa dokonca i vari najznámejší predstaviteľ konzervatívneho martinského národného centra Svetozár Hurban-Vajanský: „Keď sme povrchne pozreli na ľud, opanoval nás hnev nad jeho zpustlosťou ... nad pokorou pred mocným, nad nepovedomosťou.“
Bolo to však práve martinské centrum a Slovenská národná strana, ktorá po volebných neúspechoch v 70. rokoch 19. storočia vyhlásila volebnú pasivitu. No i podľa jej neskorších kritikov boli charakteristické črty rozširujúcich sa radov tzv. maďarónov nápadne podobné vlastnostiam slovenských národných predstaviteľov.
Ako písal o slovenskej politickej reprezentácii Vavro Šrobár v prvom vydaní mesačníka Hlas: „nafúkanosť, prázdne vystavovanie vlastnej hodnosti svetu na obdiv, neplodná záhaľka... Už hádam aj tým, že ústami Vajanského vyhlásila sa za pars pro toto, za celý národ, čím zdôraznila svoje výlučné postavenie voči ľudu..., zachovávala bežný mrav tzv. vzdelanej spoločnosti maďarskej“.
Proces národnostného útlaku, resp. maďarazicácie, ktorý sa tradične v slovenskom historickom diskurze spája s obdobím po rakúsko-uhorskom vyrovnaní, tak nie je možné oddeliť od iného sociálneho javu, ktorý je na Slovensku typický vari dodnes – pasivita, nezáujem či tzv. národná a politická indiferentnosť.
Ako sa teda tvorilo moderné politické vedomie predovšetkým u bežného slovensko-jazyčného obyvateľstva v niekdajšom Hornom Uhorsku? Vyznačovalo sa skutočnou pasivitou a nezáujmom, menil sa tento stav s nástupom moderných populistických strán? A ako vyzeral zápas politických elít o priazeň a pozornosť obyčajného obyvateľa slovenskojazyčných uhorských žúp. Odpovede aj na tieto otázky chce dať nový výskumný projekt, hradený z európskych prostriedkov Plánu obnovy a odolnosti SR.
Fascinuje ma, keď vidím návody, ako sa správať, ak stretnete medveďa, lebo reálne, nehrozí vám to.
Bežný Slovák nikdy medveďa v lese nestretne.
Podarí sa to pár ľuďom, ktorí vedia, kde ich hľadať. Poľovníkom, fotografom...
Hej, ja viem, kde ešte pár žije. Napriek tomu, je to nesmierne ťažké, hlavne posledné roky, pretože tam, kde bývali, ich už vypytliačili.
A ak sa vám to aj náhodou podarí, stretnúť ho, tak medveď ujde. Nedá vám šancu ani vytiahnuť mobil a bude preč.
Medveď je K- stratég. To sú zvieratá, ktoré sa nedokážu premnožiť, pretože celá ich existencia je založená na tom, že rodia málo mláďat, o ktoré sa potom dlho a dôsledne starajú.
Mamky medvedice milujú svoje mláďatká tak, že sú pripravené za ne položiť aj život a ak myslia, že to je nutné, brániť ich aj pred pre ne najstrašnejším predátorom, človekom.
Španieli robili taký výskum, že ako sa správajú medvede, keď stretnú človeka. Mali obojky s vysielačkami, dalo sa ich presne odsledovať. Medvede sa tak báli, že v momente, keď sa blížil človek, tak sa ukrývali do húštin a potom sa z nich báli vyliezť ešte ďalšie tri dni.
V prípade, že by ste patrili k tomu maličkému percentu, ktorému sa podarí medveďa stretnúť, nepredstavujte si to tak, ako to vyznieva z klasických návodov na stret.
Kráčali ste niekedy popri pasúcom sa stáde jeleňov? Pokiaľ nezmeníte tempo pohybu a kráčate stále rovnako, ak neotočíte hlavu na ne, ale sa tvárite, že ich nevidíte a pozeráte na ne len periférne, je šanca, že ich nevyplašíte, zo dvaja budú na vás pozerať a ostatné sa budú ďalej pokojne pásť. Veria tomu, že ste ich prehliadli. Ani neviem, koľkokrát ma takto pozorovali spoza stromu srnky. A možno aj medveď občas. Proste sa treba iba tváriť, že to zvieratko nevidíte a kráčať ďalej, alebo bez zmeny tempa zmeniť iba smer.
Posledný macko, ktorého sme stretli, sa takto oblbnúť nedal, pretože sme zastali v dostatočnej vzdialenosti. Pozerali sme sa dlho na seba. Ninka chcela fotku a tak som sa mu len ticho prihovárala, kým Nina spravila pár záberov a macko sa pomaly pobral preč. Tie predošlé sme bohužiaľ vždy vyplašili a ušli.
Nikdy som sa v lese nebála medveďa. Nikdy sa mi nevyhrážal. Nikdy na mňa nekričal. Nikdy som nemala najmenší dôvod, cítiť sa medveďom vyhadzovaná z prírody.
Poľovníci ma odtiaľ vyháňali veľakrát, mojej kamarátke, vynikajúcej fotografke, sa vyhrážali, že jej dajú na hlavu vrece a dobijú ju.
Skúste niekedy zobrať do úvahy len štatistiky.
Koľko ľudí umiera ročne na cestách, koľko v horách, lebo podcenili ich silu. Ale my chodíme veselo do hôr a jazdíme aj naďalej. Štatistiky ale nepustia. Reálne nemáte dôvod, medveďov sa báť.
No a potom ešte, toto je ZÁKLAD! Pre medveďa nie sme potrava. Nikdy sme neboli. Nechce nás zožrať. Nikdy tu nebol zaznamenaný jediný predačný útok medveďa. Zero. Medvede neútočia na deti, lebo ich nepovažujú za hrozbu. Medvede nejedia ľudí, lebo ich nepovažujú za potravu.
Medveď nikoho neroztrhá, nepozerajte tie filmy. Jediný medveď, ktorý nás chce zjesť, je ľadový, tie tu nie sú.
Etológia je veda, ktorá sa zaoberá správaním zvierat.
Etológia hovorí o tom, že pokiaľ aj to najnežnejšie zviera, zatlačíte do kúta tak, že vyhodnotí, že sa musí brániť, tak zaútočí.
Všetky útoky medveďov u nás sú obranné.
Matky, ktoré sa boja o svoje deti, lebo ste im vliezli do brlohu, mladí medvedíci, ktorých ste vyplašili spiacich v mladine a smrdeli ste im ako poľovníci.. Nás nenapadol ani v takom prípade, keď Nina na jedného takmer stúpila.
Lenže tie storky vám nikto neporozpráva, že sa mu nič nestalo. Všetci chcú iba senzácie. A ako sa príbeh šíri, každý si k nemu pridáva.
Viete prečo v médiách občas vyskočí článok, ako medveď niekoho napadol, ale už nikdy sa nepíše, čo sa mu stalo?
Pretože zvyčajne mu na pohotovosti ošetria škrabanec a pošlú ho domov.
Väčšina napadnutí je jedna facka labou, alebo uhryznutie a útek. Medveď nikdy nikoho nechcel roztrhať. Aj tie prvé dva smrteľné úrazy (Detvu neviem, tá je nesmierne ututlaná), boli len o jedinom údere a úteku.
Vždy sa takto rozpíšem.
Tak to skúsim zhrnúť:
Medveď nás nepovažuje za potravu. Netrhá ľudí. Neje ich. Ak sa zľakne, dá facku, alebo uhryzne a uteká preč. Za rok je do 20 takýchto stretov, kde je väčšina ľudí ambulantne ošetrená a idú domov. Pes by vás dohrýzol horšie a aj majú viac obetí.
Podľa poslednej štúdie sme tu mali do 1200 medveďov. Na celom území. Rozptyl bol cca 800 - 1200. Vypočítaný špičkovými štatistickými metódami. Z týchto ale iba 266 kusov, bolo schopných rozmnožovania sa!
Volá sa to efektívna veľkosť populácie. IBA 266 medveďov. Odvtedy ich oficiálne dali zastreliť stovku a ešte plánujú 350. Aká je šanca, že nedajú dolu všetkých 266 kusov, ktoré dokážu zabezpečiť prežitie?
Ja som hypersenzitívna, patrí to k neurodivergencii, že človek vníma jemné zmeny a cíti ich ako tsunami. A preto sa bojím, že u nás už nikdy nebudú mať naše deti šancu pochváliť sa, že v lesoch máme nádherné veľké a láskavé zvieratá, aké už má len máloktorá krajina v Európe. Mohli sme zarábať tisíce eur len na tom, že by sem za nimi chodili turisti.
My sme si vybrali cestu zabíjania. Nikdy si nevieme správne vybrať.
Kedysi sme sa v škole učili, že rozvojové krajiny sú tie, ktoré nemajú ľudsky čo ponúknuť a sú tak hlúpe, že si rozpredajú národné bohatstvo.
Vypília lesy, vydrancujú minerálne zásoby, vystrieľajú zvieratá a neostane im nič.
Let it sink
PS: tie bludy o tom, ako ich v iných krajinách vystrieľali, lebo ich nechceli, aj to sa dá nájsť, že to nie je pravda. Aj v krajinách, kde sa ich po vypytliačení pokúsili reintrodukovať, boli znovu vypytliačené, pretože aj tam žijú ľudia, ktorí sa túžia chváliť tým, že zabili vzácne zviera.
Zaujímavosti týždňa:
Dávnejšie som si myslela, že túto tému už netreba otvárať a každému je jasné, že autizmus nie je spôsobený očkovaním. Bohužiaľ som sa mýlila a po vyše 20 rokoch je tento mýtus stále veľmi aktuálny. Takto tento mýtus vznikol.
Takmer milión ľudí na Slovensku ohrozuje chudoba. https://www.facebook.com/reel/1691050584864087
Tri roky deň čo deň počúvame, že Smer chce mier, že Západ chce vojnu, lebo pomáha Ukrajine brániť sa, že treba rokovať. https://www.facebook.com/permalink.php?story_fb...
Milan Rastislav Štefánik, ktorý 4. mája 1919 tragicky zahynul pri návrate do vlasti počas leteckého nešťastia neďaleko Bratislavy, vynikal svojou činorodosťou po celý svoj život – i vďaka nej mohlo nakoniec vzniknúť Československo – a nijako z nej napriek zlému zdravotnému stavu nezľavil. https://www.facebook.com/HistoryLab.sk/posts/pf...
Posielam vám komentár Borisa Zalu, ktorý pokojne, vecne a presne rozoberá najnovšie výkriky utáraného demagóga Ľuboša Blahu na adresu Ústredného zväzu židovských náboženských obcí, ale aj ďalších jeho kritikov. B. Zala bez zbytočných emócií rozkladá jeho propagandistické „perly“ na prvočinitele — a robí to s intelektuálnou presnosťou, ktorú Blahove konštrukcie zjavne neznesú. https://www.facebook.com/permalink.php?story_fb...
Umělá inteligence – od pravidel k neuronovým sítím
V přednášce bude představen přehled současných a historických metod umělé inteligence. Začneme systémy založenými na pravidlech a tzv. bázi znalostí, kterou zpočátku ručně zadával znalostní inženýr. Poté budou následovat systémy, většinou už založené na teorii pravděpodobnosti, které byly schopny se učit z trénovacích dat. Další téma se bude věnovat hlubokým neuronovým sítím, které v roce 2006 způsobily revoluci v umělé inteligenci, jež pokračuje dodnes. Nevyhneme se ani znepokojivým zprávám o technologické singularitě, do níž se s největší pravděpodobnosti řítíme.
Ľudí, ktorí odišli zo Slovenska, spája odvaha žiť inde a inak
Mojím cieľom je ukazovať ľuďom, ako inak sa dá žiť, čo neznamená, že je to automaticky lepšie alebo horšie. Všetkým nám napokon ide o to isté, či žijeme v Európe, Ázii alebo Amerike.
Inšpirácia 😊
💪🇸🇰🇪🇺
Normální šílenství
Čtvrtina lidí zažije během života nějakou formu duševního onemocnění. Spousta jiných pocítí jeho náznaky nebo mírné formy. Duševní zdraví je stejně důležité jako to fyzické, přesto o něm mluvíme buď šeptem, nebo za zavřenými dveřmi — psychická nemoc v Česku ještě pořád zavání blázincem. Kniha Normální šílenství, která chce tuto situaci změnit, přibližuje křehkost lidské mysli a tenkou hranici mezi duševním zdravím a nemocí.
Zaujímavé príspevky, ktoré stoja za pozornosť:
Byť hlavou katolíckej cirkvi znamená stelesňovať morálne zásady, pokoru a službu Bohu. Nie každý pápež však obstál pred nástrahami svetských pokušení. https://www.ta3.com/clanok/991519/orgie-vrazdy-...
Je tu čas poľovačky, tentoraz na liberálov. Aspoň tak to vyzerá z aktuálnych statusov pánov dnešnej moci - Trumpa, Orbána či Fica. Komu - a čo vlastne, liberáli urobili a prečo sa stali korisťou nových držiteľov moci? No a kto sú to tí liberáli a o čo im ide? Barikády nie sú dnes tou jedinou možnosťou, ale možno k ním musíme siahnuť. https://www.facebook.com/Aktuality.sk/posts/pfb...
"Kresťan" Harabin a jeho súdny proces s kňazom. https://www.facebook.com/groups/121381283265671...[0=AZVEdzNiVYZcqeEq_psNmalWKBqX2J0c6_2-cXoGvIQYtOhhUOnGQhCDRy-n22zRtXla7FFbObAKYqmOFFhEVDmdSbXMbNNOsIweApKAH8aGCaF02X0GbqrXcCfBtZoPVhjDUAMBX5413-UPBjHJ7FZZJRj_H7vtKv4P7PsaeIQwo4GJ72E8_dwHvIswYwjgJzy_fDIzJ6baQRT-_Kc6pL-zkVprX9xfGz0L4yvKm7KREmTxGp9wbRa0EUCkLTnYUZ0&__tn__=%2CO%2CP-R]
Je rozdiel medzi slobodou slova a anarchiou. https://www.facebook.com/share/v/1EdtmMQDvj/
Trump na pohřbu papeže: Prdící prezident v hlubokém spánku. https://www.facebook.com/groups/435081058847463...
Milujem ťa, AI
Sewell Setzer III. sa čoraz viac vzďaľoval z reálneho sveta a čoraz viac sa prepadal do toho virtuálneho, digitálneho. Rodičia boli zúfalí, cítili, že syn potrebuje odbornú pomoc. Sewella však sedenia u terapeuta nenapĺňali a viac a viac vyhľadával rozhovory so svojou Dany, milovaným chatbotom.
Rastislav Kacer - heavy metal slovenskej diplomacie
Čím viac sa blíži termín návštevy nášho pána premiéra do Moskvy, tým viac sa snažia pronárodní vlastenci obhajovať tento počin ako akt najvyššej úcty voči mieru a slobode. A zároveň nechápu, ako niekto môže takúto cestu kritizovať a vidieť v nej niečo viac z pohľadu dnešných dní.
Rastislav Káčer však jednoduchou odpoveďou v Českom rozhlase vysvetlil, prečo oslavovať slobodu a mier po boku Putina je zvrhlosť a vysvetlil ako to bolo s tou našou slobou po roku 1945.
Úskalí komunikace
Co musíme mít na paměti vždy, když s někým vedeme rozhovor? Probereme, jak dbát na správnou formu, jak si být vědomi kontextu (v jakém prostředí rozhovor probíhá a jakou roli v něm máme my sami). Zamyslíme se také nad původem nedorozumění, nad komunikačními typy a nad tím, v co může naše snaha o dohodu vyústit i jak vyjednávat.
Co je attachment?
Jak nás ovlivňuje raná citová vazba? Jaké druhy těchto citových vazeb vlastně máme? Kdo to byl John Bowlby a Mary Ainsworth? A jak ovlivňuje attachment naše emoce?
Trauma. Jak nás ovlivňuje?
Co je to trauma?
Jak nás v dospělosti ovlivňují naše traumata z dětství?
Dá se trauma léčit?
To a ještě mnohem více probereme se Zuzanou Belánovou, která se profesně zabývá traumatem u dospělých i u dětí.
"Najlepšie je, že na internete alebo v komentároch hocijaká predavačka povie - ty sa nevyjadruj, lebo hovoríš blbosti. No a teda tá predavačka sa môže vyjadriť a ja sa nemôžem nič povedať," pýta sa spevák skupiny PARA - Brutalna Zostava.
Viděl jsem zblízka, kam nás dezinformace vedou. A je to hrozná budoucnost
Ve svém oboru, kterým je zhruba řečeno výzkum lidského chování v každodenních situacích, patří Dan Ariely k nejznámějším odborníkům na světě. Značně přispěl k popularizaci behaviorální ekonomie a k tomu, že se tento obor bere vážně. Nejvyššího a nejnižšího bodu své kariéry dosáhl během pandemie covidu, kdy radil vrcholným politikům a současně se dostal na seznam úhlavních nepřátel lidstva.
Zaujalo:
Pozor komu a za čo platíte. https://www.facebook.com/Radovan.Kyrinovic/post...
Slovensko nemá silnú štátnu ideu, my ani nevieme načo je na svete táto republika. Lebo keď nevieme načo sme - a čím sme výnimoční, tak ani nemáme právo existovať. Mečiarova štátnosť je biedny príbeh a tak sa treba pustiť do práce a zadefinovať náš príbeh nanovo. Miera nedôvery - a to nielen voči inštitúciám a autoritám, ale i voči sebe navzájom už prekračuje všetky znesiteľné hranice. https://www.facebook.com/brano.dobsinsky/posts/...
Zuzana Čaputová aj Martina Šimkovičová včera verejne vyjadrili ľútosť nad odchodom pápeža Františka zhruba rovnakými slovami. A teraz sa skúste pozrieť obom ženám do komentárov ich voličov a úprimne mi povedzte, ktorí z nich Vám vychádzajú ako tí, čo tu šíria číru nenávisť. https://www.facebook.com/permalink.php?story_fb...
Tento rok nahradili rodičovské dôchodky 2 percentá. Rodičia aj tak nedostanú nič. https://www.forbes.sk/tento-rok-nahradili-rodic...
Taleb tvrdí, že dlhodobý mier je pre ľudstvo neprirodzeným stavom, že toto dlhé obdobie bez vojen (aspoň v Európe) bolo výnimkou, anomáliou, ktorú musel prerušiť návrat ľudstva k starodávnym atavizmom bojovať o územia, suroviny, vplyv... https://www.facebook.com/permalink.php?story_fb...
Ako by vyzerali zvieratá s očami v predu 😂🙈 https://www.facebook.com/share/r/1Ha1Fmrq4H/
Podvodník nevie ľúbiť
Ako pracuje podvodník s láskou? Výber obete, manipulácia, nepredvídateľné udalosti, krutý rozchod. Dopamín ako manipulácia.
ODPORÚČAM
Našej spoločnosti chýba spoločný príbeh. Nevieme sa zhodnúť ani na základoch toho, kto sme, tvrdí Hugo Gloss.
Slovenská spoločnosť zápasí s obrovskou mierou nedôvery. Neveríme si navzájom a nedôverujeme ani kľúčovým politickým inštitúciám. Tie čísla sú alarmujúce, ale berme to ako výzvu, hovorí v Ráno Nahlas výskumník inštitútu DEKK Hugo Gloss. "Celé sa to točí okolo toho, či máme spoločný cieľ a zdieľanú identitu - že vieme, kto sme, čo chceme a kam kráčame," dodáva.
Dum spero, spiro, teda: Kým dúfaš, dýchaš. Dôvera je základným predpokladom akéhokoľvek funkčného spoločenstva i každej zmysluplnej spoločnosti. Slovensko však zachvátil vírus hlbokej a čoraz viac sa šíriacej nedôvery. Potvrdzuje to i aktuálny prieskum inštitútu sociálnej kohézie DEKK podľa ktorého len niečo vyše 20 percent respondentov deklarovalo, že iným ľuďom sa dá veriť. V prípade mladých sú čísla ešte horšie.
V rámci všetkých meraných inštitúciíí v dôvere bodovali vedci a vedecké inštitúcie. Naopak ti, ktorí nám tak radi hovoria do života - teda politické inštitúcie, v teste dôveryhodnosti prepadli.
Slovensku však chýba nielen dôvera, ale aj spoločný príbeh, teda niečo zásadné, na čom by sme sa ako spoločnosť dokázali zhodnúť - o tom, kto sme, kam smerujeme a čo vlastne chceme. Stali sme sa priestorom obývaným akýmisi vzájomne súperiacimi modernými kmeňmi.
Funkčné spoločnosti sú tie, kde ľudia sadia stromy, v tieni ktorých nikdy nebudú sedieť. Teda, že ja dnes robím také rozhodnutia, z ktorých nebudem benefitovať ja, ale až moje deti a ich deti - teda, že viem, že to nie je iba o mne, ale celý ten príbeh je väčší, hovorí Hugo Gloss.
Kto tu teda komu nedôveruje a prečo? Kam táto vysoká miera nedôvery môže viesť a ako sa s takto vzájomne si neveriacimi Tomášmi dá vybudovať akékoľvek zmysluplne fungujúce spoločenstvo? Nakoľko sa táto nedôvera vzájomne preplieta s frustráciou a rastúcou polarizáciou a koľko z toho má na rováši štát a jeho inštitúcie, ktoré opakovane zlyhávali v plnení spoločenského kontraktu a odpočte vlastných sľubov? No a napokon, ako z toho von? Ráno Nahlas s Hugom Glossom.
Společnost úzkosti
Jak souvisí politika, čas a duševní zdraví. Pokouší se odhalit některé celospolečenské příčiny nárůstu úzkostí a depresí v populaci v pozdně moderní společnosti, v níž jednotlivec stále více postrádá institucionální opěrné body. Společenské zrychlení dosahuje úrovně, kterou Hartmut Rosa označuje jako „zběsilou strnulost“. V takovém případě rychlý pohyb postrádá směr, nemůže být narativně uchopen, přičemž ztráta narativity ve společnosti přispívá ke ztrátě pocitu smyslu. Společenské narativy se tradičně vytvářely v politickém subsystému. Ten však nyní nestíhá reagovat na tempo změn v akcelerovaných subsystémech (technologický, ekonomický, mediální), což ztěžuje společenskou synchronizaci a vede k tomu, že je již obtížné hovořit o společnosti jako svébytné entitě. Jako počáteční bod cesty ze společnosti úzkosti tak příspěvek vidí posílení veřejného prostoru coby prostoru, kde se v běžné řeči řeší střety jiných subsystémových jazyků a kde se vytváří společenské orientační rámce.
Tipy na aktivity pre lepšie dní 🍀😊😊
Jak mozek rozhoduje, že jsou věci podobné?
Pokud se nás někdo zeptá, zda si je podobnější pes s kočkou, nebo pes a auto, většina z nás dokáže odpovědět. Jak toto rozhodování děláme? V této přednášce si představíme, jak přistupujeme k měření komplexní podobnosti a jak se těchto poznatků využívá při výzkumu podobnosti jednotlivých objektů či celých fotografií. Ukážeme si, jakým způsobem mozek zpracovává vizuální a konceptuální informace, aby mohl rozpoznat společné vlastnosti a rozlišovat podobnosti. Zároveň tento proces není pouze založen na fyzických vlastnostech objektů, ale také zahrnuje hlubší konceptuální a kategorické myšlení.
Umění žít
Šance žít přichází jen jednou… Jaká je tedy odpovědnost člověka za jeho životní příběh? Co je v životě opravdu důležité? Jak naplnit čas, který nám byl dán? Je třeba s pokorou přijmout vlastní velikost, dojít k poznání, že symfonie, které nenapíšeme my, nevzniknou nikdy, obrazy, které nenamalujeme my, nebudou nikdy a dobré projekty, které neuvedeme v život my, nebudou nikdy. Kněz a bioetik Marek Orko Vácha nás vyzývá k tomu, abychom se nespokojili s málem, abychom prosili o velké dary a naplnili nádoby našich životů vrchovatou měrou.
Umelá inteligencia môže byť dar… alebo pasca. Dnes si povieme 3 najčastejšie nástrahy, na ktoré by ste si mali dávať pozor, ak ju využívate ako “terapeuta” či “kamaráta”.
Žena nebo muž?
Co jsou to poruchy pohlavní identity? Kdo je transsexuál? Jak vypadá přeměna pohlaví? Z čeho se při plastice modeluje penis? Co prožívají lidé, kteří podstupují proměnu pohlaví? Proč se někteří muži převlékají za ženy? A projevuje se to i v dětství?
Takto sa navazat do človeka, ktorý doslova menil svet a spájal ho. Dokonca moji dobri známi moslimovia, s ktorými som v kontakte vďaka škole, ho uznávali a je im to ľúto.
Slovami známeho psychiatra Dr.Drobu: keby nebolo očkovanie, ľudstvo by vyhynulo pred 100r na čierny kašeľ a osypky.
Aj keď som ateista, pápež František pre mňa bude znamenať veľa najmä pre jeho múdrosť, milosť a schopnosť budovať mosty.
Veľká vďaka zaňho ❤️
Aj prípravy v kuchyni môžu byť veselé 😊😂
