Zúrivosť u detí vieme kontrolovať. Je rozdiel, keď do vás hodí hračku trojročný alebo šesťročný
Život s dieťaťom je pre nás nová šanca objaviť samých seba, prevetrať si vlastné presvedčenia a zamyslieť sa nad tým, prečo v ne veríme.
🙈🙈
👍
Tak tu končia všetky úspory 😂😂😂😂
Adaptácia na strednú školu je pre dieťa náročná. Sústreďte sa na podporu
Adaptácia na strednú školu je pre dieťa náročná. Sústreďte sa na podporu
Veľmi zaujímavé počúvanie o fasiangoch v stredoveku. Hry, ktoré nasinrpedkovia hrali počas tohto obdobia a verte, že niektoré boli kruté. Dozviete sa, čo si bežný ľud varil, čo robili až do jari, aké úrazy utrpeli a ako vyzerali oslavy konca zimy.
Rozprávanie o období, keď prestali platiť všetky pravidlá a svet bol naruby: sedliaci sa stávali kráľmi, žobráci dávali almužny, muži nosili sukne, rytieri bojovali bez brnenia s vankúšmi na bruchu. O období plnom hodovania, alkoholu, zábavy a karnevalov.
O popôrodnej depresii
Hostka ďalšej epizódy podcastu Ako sa máš, bola klinická psychologička, psychoterapeutka, certifikovaná pôrodná dula a neúnavná propagátorka zdravého pohľadu na svet žien pred, počas a po pôrode Mgr. Hana Celušáková, PhD.
Z vlastnej praxe vie, že každá piata žena nevníma pôrod ako pekný zážitok, ale že im hrozí aj popôrodná depresia. Tá je veľmi vážna, život ohrozujúca diagnóza, ak sa nerieši.
Výborné počúvanie o tom, prečo ľudia majú radosť z páchania zla.
Prečo sa násilie nedá tak jednoducho zastaviť.
Prečo sú slováci imúnni voči násiliu, sú lahko manipulovatelni a tolerujú zlo prichádzajúce z vládnych kruhov.
Neonacisti sú zlo. To neo – nový, má naznačovať, že sú lepší, ako tí, ktorí hlásali čistotu árijskej rasy a jej nadradenosť, keď sa rozhodli vyvraždiť celé národy a etniká. Nič také sa však nedeje, nacisti sa nezmenili, nech by mali akúkoľvek predponu pred názvom. Boj so zlom nesmieme vzdávať, aj keby sme prehrávali.
🔎 Niečo málo na čítanie
Bezmocní a bez záujmu. Prečo sa takto cítia mladí ľudia na Slovensku?
Majú najviac síl, plné priehrštie možností a priestor na aktívne zapájanie sa do života. Naši mladí dospelí, ktorí už poväčšinou sú zapojení do pracovného procesu alebo mu budú bezprostredne čeliť, sú veľmi dôležitou súčasťou spoločnosti. Prečo si však väčšina z nich myslí, že nemajú vplyv na verejnú politiku a politické rozhodovanie? Prečo sa cítia byť vynechaní z tvorby verejných politík, ktoré formujú predovšetkým ich budúcnosť? Pozrieme sa na to, ako mladí ľudia vnímajú seba v dnešnej spoločnosti a ako vidia svoju budúcnosť na Slovensku.
Našimi hostkami sú výskumníčka Katarína Čavojská, ktorá sa prioritne venuje témam spojeným s mládežou ako napr. participácia, či voľnočasové trendy a Valentína Sedileková, zakladateľka projektu Chuť žiť, ktorý sa venuje témam porúch príjmu potravy.
V rozhovore sa dozviete:
*či sme splatili spoločenský “pandemický” dlh voči mladým ľuďom a ako sa vlastne dnes na Slovensku cítia,
*prečo má vyše osemdesiat percent mladých ľudí pocit, že politici sa o nich nezaujímajú,
čo je to “youth washing”,
*ako môžeme posilniť mladých ľudí, aby boli pripravení na zvládanie veľkých prichádzajúcich výziev.
Vnější a vnitřní motivace
Vnější a vnitřní motivace
Výjav z našej domácnosti 😂😂😂😂
- Kto si?
- Som smrť.
- Prišla si po mňa?
- Nie, prišla som po tvoje izbové rastliny.
🙈🙈😂😂
V 60. rokoch minulého storočia urobila harvardská doktorandka Jean Briggsová fascinujúci objav o povahe ľudského hnevu. Vo veku 34 rokov sa vydala za polárny kruh, kde strávila sedemnásť mesiacov v tundre. V tomto nehostinnom prostredí nebolo ciest, vykurovacích systémov ani obchodov s potravinami. Zimy boli kruté, s teplotami klesajúcimi pod -40 stupňov Celzia. Briggsová presvedčila rodinu Inuitov, aby ju „adoptovali“, aby mohla zaznamenať ich život v jeho prirodzenom prostredí.
Čoskoro si všimla niečo výnimočné: dospelí Inuiti disponovali mimoriadnou schopnosťou ovládať svoj hnev. Zdalo sa, že sa nikdy nerozčuľujú. Napríklad raz niekto v iglu prevrhol vriaci čajník a poškodil ľadovú podlahu. Nikto sa nad tým nepohoršoval. „Škoda,“ poznamenal pokojne vinník a bez slova sa vybral po novú vodu. V inom prípade sa rybárska šnúra, ktorú plietli niekoľko dní, pretrhla už pri prvom použití. Nikto neprejavil rozhorčenie. „Upleťme ju znova,“ zaznela jediná reakcia.
V porovnaní s nimi pôsobila Briggsová ako neskrotné dieťa, hoci sa usilovala ovládať. Bola oveľa impulzívnejšia a rozhodla sa zistiť, ako Inuiti vychovávajú deti tak, aby sa z nich stali emocionálne vyrovnaní dospelí. Ako dokážu premeniť malé deti náchylné na záchvaty hnevu na ľudí s absolútnym pokojom?
Raz bola svedkom neobyčajnej scény: mladá matka sa hrala so svojím rozčúleným synčekom, ktorý mal asi dva roky. Podala mu kamienok a povzbudila ho: „Udre ma ním! No tak, silnejšie!“ Keď chlapček hodil kameň, žena si zakryla oči rukami, predstierala plač a zamrnčala: „Uuuuu. To bolelo!“ Briggsovú to úplne zmiatlo. Zdalo sa, že takéto správanie odporuje všetkému, čo dovtedy vedela o inuitskej kultúre. Neskôr však pochopila, že išlo o premyslený výchovný nástroj na učenie kontroly nad vlastným hnevom.
Inuitské matky sa držia jedného zásadného pravidla: nikdy nekričia na malé deti. Veria, že krik a hnev v hlase sú nielen nevhodné, ale aj neúčinné. Ak dieťa udrie alebo pohryzie rodiča, je zbytočné reagovať hnevom – ten len prehlbuje napätie.
Podľa Inuitov je kričanie na dieťa ponižujúce pre dospelého človeka. Takáto reakcia učí dieťa, že na problémy treba odpovedať hnevom. Rodičia, ktorí majú pod kontrolou vlastné emócie, dávajú deťom príklad, ako zvládať aj tie ich.
Ak sa dieťa rozzúrilo, udrelo niekoho alebo spadlo do záchvatu hnevu, nedostalo trest. Rodičia namiesto toho počkali, kým sa upokojí, a potom zahrali scénku, v ktorej zopakovali situáciu aj jej dôsledky – vždy s hravým, miernym tónom. Takéto „minidivadielka“ sa často začínali provokatívnou otázkou. Ak dieťa udrelo niekoho iného, matka sa ho mohla spýtať: „Prečo neudrieš aj mňa?“ Ak dieťa skutočne udrelo, namiesto kriku matka zahrala, ako ju to bolí. „Zranil si ma a rozplakal – chcel si to naozaj?“
Tieto scénky majú nielen výchovný efekt, ale zároveň učia deti odolnosti voči provokáciám a posilňujú ich emocionálnu stabilitu. Dávajú im priestor na precvičovanie sebaovládania ešte predtým, než ich pohltia skutočné emócie. Táto metóda je nesmierne dôležitá, pretože v záchvate hnevu je náročné ovládnuť sa – dokonca aj pre dospelého.
Pravidelným tréningom kontroly emócií v pokojných chvíľach si človek buduje schopnosť zvládať hnev aj v kritických situáciách. Deti prežívajú celé spektrum emócií oveľa intenzívnejšie, pretože ich prefrontálna kôra mozgu ešte nie je úplne vyvinutá. To, ako rodičia reagujú na ich emócie, sa tak doslova zapisuje do ich mozgu a formuje ich budúce správanie.
O neprůbojných a uzavřených dětech
Jak na výchovu neprůbojných a uzavřených dětí? Publikace autorky Markéty Švamberk Šauerové čtenáře zasvětí do projevů dětí od nejútlejšího věku až po období školní docházky. Jak rozpoznat varovné signály? Jakým způsobem s dítětem pracovat? Jak ho vzdělávat, vychovávat a respektovat? Autorka v knize Výchova neprůbojných a uzavřených dětí vysvětluje, jaké jsou příčiny uzavřenosti a popisuje její důsledky, mezi které může patřit i neúspěšnost ve škole, a to i v případě talentovaných a nadaných děti. Kniha přehledným způsobem předkládá možnosti školního vzdělávání a technik podpory rozvoje neprůbojných a uzavřených dětí. Nedílnou součástí jsou také příklady z praxe.
Štastná a rozkošná smrť. Zomierali stredovekí ľudia lepšie?
Prečo dnes vnímame "dobrú" a "zlú" smrť úplne odlišne ako ľudia v stredoveku? Prečo vtedy zomierali v spoločnosti a dnes zomierame väčšinou osamotene? Rozhovor aj o tom, prečo vyhadzujeme zo skrine a pôjdu staré haraburdy a čo sa dá stihnúť za 4000 týždňov.
Deti si pri nej budujú sebadôveru či odolnosť a učia sa zvládať strach. Aké sú výhody nespútanej hry?
Nechajte deti loziť po stromoch, behať po preliezkach či klbčiť sa, vravia obhajcovia takzvanej rizikovej hry. Podľa nich odreté koleno dieťaťa prekáža menej ako neprimeraný dozor rodičov, ktorí dieťa nadmernými zásahmi do hry pripravujú o zdravý telesný a duševný vývoj.
Čítkanie 🥸🤓🧐
Narcisistický rodič a jeho vplyv na dieťaťa
Výchova dieťaťa je výzvou sama o sebe, no ak dieťa vyrastá s rodičom, ktorý má narcistickú osobnosť, táto úloha môže byť ešte o to zložitejšia. Narcistický rodič môže mať vplyv na deti v negatívnom zmysle, vytvárať chronicky toxické prostredie a spôsobovať dlhodobé psychické traumy. Narcizmus, ako porucha osobnosti, sa vyznačuje vysokým egom, nedostatkom empatie a potrebou neustálej obdivu a uznania od druhých, pričom jeho prejavy sa môžu zreteľne prejaviť aj v správaní voči deťom, ktoré sú v pozícii odkázanosti a závslosti na rodičovi.
Naše orientace ve světě a mozkové mapy
Chování živočichů i člověka lze chápat jako výslednici činnosti desítek miliard neuronů v mozku a jejich spojení. Na základě poznatků anatomů a fyziologů z konce 19. století zažily neurovědy velký rozmach ve 20. století. Badatelé se dnes učí chápat signály přenášené prostřednictvím neuronů, funkci nervových okruhů a jejich význam pro vytváření mentálních map světa. Přesto však mnoho otázek zůstává nezodpovězených. Přednáška odhalí tajemství mozkových map a orientace v prostoru a jejich narušení.
Čo sa skutočne potrebujú učiť mladí ľudia?
- Čo považujú za kľúčové, aby sa učili dnešné deti,
- Aké kroky by dnes robili na mieste ministra školstva,
- Ako vyzerá dobrá reforma,
- Kedy má Slovensku šancu mať kvalitný vzdelávací systém,
- Aké najväčšie chyby sme spravili vo vzdelávaní po Nežnej revolúcii,
- Čo sú silné stránky slovenského školstva.
Zaujímavosti týždňa:
Opýtal som sa AI, čo môžeme očakávať, ak sa politici rozhodú upevniť svoju moc v krajine:
Reálne škody rétorického prevratu: https://www.facebook.com/dekk.institut/posts/pf...
Urobí čokoľvek, aby sa udržal pri moci: https://www.facebook.com/tydenikrespekt/posts/p...
Roberta Fica jeho vlastními zbraněmi Slováci neporazí. Pomůže jen široká celospolečenská koalice, ve které na chvíli zapomenou, kdo je liberál a kdo konzervativec: https://www.respekt.cz/komentare/roberta-fica-j...
Pripomeňme si tri citáty D. Bombica a posúďte, či sú komunikované slušne: https://www.facebook.com/story.php?story_fbid=1...
Zem je guľatá, potvrdzuje expedícia na Antarktíde: https://www.nextech.sk/a/Expedicia-plochozemcov...
Psychologie zdravého hubnutí
Psychologie zdravého hubnutí
😂😂
Emoce a vztahy
Pro udržení, kultivaci či civilizované ukončení vztahu je nezbytné zpřehlednění jeho emoční složky.
Emoce jsou do vědomí překládány jako naše pocity. Ve vztazích se projevují buď jako autentické pocity nebo jako ZOŠP = zástupné opakované špatné pocity. Zpřehlednění emoční, resp. pocitové složky vztahu je nezbytné pro jeho navázání, udržení, kultivaci, eventuálně jeho civilizované ukončení…
Tie mačky 🙈😂
Musela som zdieľať ❤️🍀
Alternativní historie je víc cool, zastánce ploché Země nepřesvědčíte
„Konspirační teorie vám dávají pocit výjimečnosti, že víte více než ostatní. Ty považujete za ovce, které spolknou vše, co jim naservíruje systém. Do ekosystému konspirací se dostanete snadno, přitahuje vás zajímavý příběh, alternativní výklad historie je víc cool. Kritériem odolnosti je mediální gramotnost, ne vzdělání nebo věk,“ říká youtuber Patrik Kořenář. Před lety sám věřil konspiračním teoriím, dnes je kriticky analyzuje v obsáhlých videích. „Rešerše na jeden díl trvá měsíce až roky. Snažím se dát lidem argumentační náboje a ukázat, jak správně přistupovat ke zdrojům informací. Vím, že nemám šanci přesvědčit ze dne na den někoho, kdo je hluboko uvězněn v pasti,“ dodává.
Kengury sú vlastne jelene, ktoré vyšli z väzenia 😂😂😂😂
Proč se lidé nechtějí nechat naočkovat?
Co vede lidi k tomu se nenechat očkovat i když čísla hovoří jasně? Máme rozlišovat mezi těmi, co váhají a mezi těmi, kteří zcela odmítají očkování? Jak poznat zdroj dezinformací? A je nějaký přístup, který by měli změnit zastánci očkování? Nejen o tom je tato epizoda.
