Kňaz, manžel a otec o katolicizme, ktorý sa nebojí dnešného sveta
Kresťanské cirkvi stoja pred viacerými výzvami - na jednej strane sa opierajú o tradície, no zároveň sú súčasťou demokratickej spoločnosti, kde ženy nechcú byť v podriadenej role a kde rešpekt a rovnosť chcú cítiť aj queer ľudia.
Okrem výziev, ktoré si cirkvi potrebujú u seba spracovať, však organizované náboženstvo nesie aj rôzne prvky ľudskej, psychologickej či umeleckej múdrosti, ktorá zas môže inšpirovať sekulárnu spoločnosť.
V tejto epizóde podcastu Ľudskosť sa Barbora Mareková rozpráva so starokatolíckym kňazom Martinom Kováčom o význame inštitúcií a o tom, čo sú silné stránky organizovaného náboženstva, napríklad v téme osamelosti, v téme pomoci ľuďom v núdzi či vedomejšieho prežívania rôznych míľnikov v našich životoch.
Martin porozpráva príbeh vzniku starokatolíckej cirkvi a povie, čo ho na nej lákalo.
„Tá otázka je, nakoľko má cirkev slepo opakovať, čo sa dialo v minulosti a nakoľko má pripustiť aj dialóg s dobou, vedou a s ľuďmi okolo seba. Nakoľko si ich pripustiť k telu a podrobiť kritike aj vlastnú vieru. A myslím si, že v tomto je starokatolícka tradícia špecifická, lebo ona pripustila dialóg s modernitou,“ vraví v podcaste.
Martin má manželku a dieťa, takže sa rozprávajú aj o manželstve - a o tom, či má táto inštitúcia dnes ešte stále význam.
O adopcii a o tom, ako sa má otec na rodičovskej “dovolenke”
V posledných rokoch stúpal počet otcov, ktorí u nás poberali materské, no muži, ktorí reálne prevezmú zodpovednosť za starostlivosť o deti, sú u nás stále výnimkou. V novej epizóde podcastu Ľudskosť sa Barbora Mareková rozpráva s otcom, ktorý je na rodičovskej, kým jeho manželka pracuje na plný úväzok.
Tomáš Benko opisuje, ako v minulosti s manželkou riešili problém s plodnosťou a prečo sa rozhodli pre adopciu. Hovorí, ako počas prípravy na adopciu reagovalo okolie na to, že dieťa bude rómskeho pôvodu. “V rámci predsudkov, ktoré v spoločnosti sú, odznela aj taká veta, že “dúfam, že nebude čierne”. Ale občianske združenie Návrat urobilo takú krásnu vec, že nás, aj s budúcimi starými rodičmi, zobrali na posedenie a tam sme si to vysvetlili. Padli tam aj slzy.” hovorí Tomáš.
Rozpráva aj o tom, ako vyzerali prvé dni s adoptovaným bábätkom a ako zvláda starostlivosť o dieťa v spoločnosti, kde túto zodpovednosť preberajú typicky ženy. “Stávajú sa nám také skôr humorné veci, že boli sme na plávaní, a boli tam matky a ja, takže inštruktorka nás oslovovala “maminy.” “
Hovorí aj o tom, ako vyzerajú jeho dni s malým synčekom, a na koho sa obracal ako rodič - začiatočník, keď sa potreboval o niečom poradiť. “Veľa vecí sa pre mňa zmenilo. Ja si myslím, že rodičovstvo je láska a trpezlivosť, s väčším dôrazom na tú trpezlivosť, lebo tá láska je prirodzenejšia.”
O mentálnom zdraví chlapcov a mužov
Aké to je, byť v dnešnej spoločnosti mužom? A o prežívajú chlapci doma, v škole a medzi deťmi? A aké vzorce a presvedčenia si z toho odnášajú do dospelého života?
V novej epizóde podcastu Ľudskosť sa Barbora Mareková rozpráva so psychológom a psychoterapeutom Andrejom Jeleníkom o mentálnom zdraví chlapcov a mužov.
Andrej hovorí o svojom vlastnom živote a tiež o tom, s akými témami prichádzajú do terapie jeho klienti - muži. Ako prežívajú smútok, bezmocnosť, hanbu a aké stratégie používajú pri zvládaní pocitov hnevu.
"Pre mnohých mužov je krehkosť veľká výzva. Pre mňa boli výzvou oboje - aj krehkosť ale aj zdravá agresivita a prieraznosť," vraví Andrej v podcaste.
Rozprávajú sa o tom, ako v našej spoločnosti reagujeme na smútok a bolesť chlapcov a Andrej vysvetľuje, prečo sa toľko chlapcov začne v detstve odpájať od vlastnej bolesti, a tým neraz aj od bolesti iných.
Single život nie je vždy ľahký
V minulosti sa od nás očakávalo, že si v mladej dospelosti nájdeme manžela alebo manželku a budeme mať deti. Iné scenáre boli vnímané podozrievavo.
Dnes sa do vzťahov tlačiť nemusíme a môžeme si vybrať, čo nás napĺňa. Môžeme sa ponoriť do práce, ktorá nám dáva zmysel, môžeme cestovať a hlbšie rozvíjať svoje priateľstvá.
Neviete si rady s dieťaťom? Možno by vám pomohla terapia hrou
Dospelí o svojich pocitoch, myšlienkach a zážitkoch hovoria, ale pre deti je najprirodzenejším spôsobom komunikácie hra. Vyjadrujú v nej, na čo myslia, čo cítia a čo potrebujú.
Takzvaná nedirektívna hra sa preto využíva aj v psychoterapii určenej deťom, vtedy, keď má dieťa ťažkosti v prežívaní či v správaní.
V tejto epizóde podcastu Ľudskosť sa Barbora Mareková rozpráva so psychoterapeutkou a špeciálnou pedagogičkou Vierou Hojnošovou o dvoch typoch terapie určenej deťom.
Prvá je terapia hrou - kde sa terapeutka stretáva priamo s dieťaťom v terapeutickej herničke, a pri druhej, filiálnej terapii sa zas terapeutka stretáva so skupinkou rodičov a učí ich terapeutické základy, ktoré potom vedia využiť doma so svojim dieťaťom.
Rozumieť vlastným emóciám je dnes kľúčové
Prečo sa hnevám? Čo potrebujem? Čo ma baví? A kedy zažívam pokoj?
Väčšina z nás si tieto otázky nekladie - žijeme v zhone a nevnímame, aké sú dôležité. Často sa potom nevyznáme sami v sebe a je pre nás ťažšie porozumieť aj ľuďom naokolo.
V novej epizóde podcastu Ľudskosť sa Barbora Mareková rozpráva so zakladateľkami Emocionálneho kompasu - programu, ktorý má deťom základných škôl hravou formou priblížiť emocionálne a sociálne zručnosti, ktoré potrebuje každý z nás pre spokojný a naplnený život.
Anna Viľchová a Lenka Svoradová sa zoznámili v čase, keď na školách samy učili.
Emocionálny kompas vyvinuli podľa overenej zahraničnej praxe a v spolupráci s tunajšími odborníčkami na duševné zdravie a vzdelávanie detí.
"Rôzne štúdie hovoria, že emocionálne zručnosti, teda napríklad emočná regulácia, komunikácia, spolupráca sú najdôležitejšími zručnosťami pre súčasnosť, spolu s digitálnymi zručnosťami," vraví Lenka v podcaste.
"Digitálne zručnosti sa už do školského prostredia dostávajú a veľa sa o nich hovorí, školy vybavujeme počítačmi - ale stále sa nerozprávame o tom, čo budeme robiť, aby si deti spracovávali svoj hnev," dodáva.
👪 Vaše dieťa nie je váš majetok
🌟 Predstavte si, že k vám domov príde vzácny hosť. Niekto, koho si nesmierne vážite. Nebudete ho predsa prerábať k svojmu obrazu, ani mu diktovať, akú farbu košele má nosiť, však? Budete ho počúvať, vytvoríte mu bezpečné miesto a s radosťou ho budete sledovať, ako objavuje svet.
Presne o tomto je kniha „Děti jsou hosté, kteří hledají cestu“.
🧭 Často sa stretávam s tým, že dospelí chcú mať nad životom (svojím aj detským) absolútnu kontrolu. Ale Christel Schweizerová nám jemne pripomína: vaše deti nie sú váš projekt. Sú to bytosti, ktoré prišli na návštevu, aby našli svoju vlastnú cestu.
👀 Čo si z tejto „návštevy“ môžete odniesť do bežného dňa?
Umenie nezasahovať: Skúste sa niekedy len dívať. Keď dieťa stavia vežu z kociek a tá spadne, nebežte ju hneď opraviť. Nechajte ho precítiť ten moment. V koučovaní tomu hovoríme „priestor na rast“.
Otázky namiesto príkazov: Namiesto „Uprac si tie hračky!“ skúste „Čo myslíte, kam by sa tie kocky chceli na noc schovať?“. Uvidíte tú zmenu energie.
Domov ako prístav, nie väzenie: Deti potrebujú hranice, aby sa cítili bezpečne, ale tie hranice majú byť ako zábradlie na moste – držia Vás, aby ste nespadli, ale nebránia Vám v tom, aby ste kráčali vpred.
📖 Táto kniha nie je len o výchove. Je o tom, ako sa naučiť dôverovať životu a ľuďom okolo nás. Pretože ak dokážete prijať svoje dieťa ako hosťa, začnete sa tak pozerať aj na seba s väčšou láskou a menším tlakom na výkon.
#respektujucevychova #mindatelier #recenzia #vedomerodicovstvo #stastnedeti #koucing #osobnyrozvoj #sebaspoznanie #dnescitam #tipnaknihu #kultura
🌧️ Keď smútok zostane príliš dlho a čo s tým robiť
😔 Predstavte si, že cítite ťažkosť, ktorá nevychádza z momentálnej situácie, ale je stále prítomná. Takto opisuje Hana Prašková v knihe Deprese a jak ji zvládat stav, ktorý mnohí z nás zažívajú, no málokedy ho dokážu pomenovať.
Kniha vás nestraší, ani nedáva prázdne rady. Naopak, ukazuje praktické cesty, ako depresiu spoznať, pochopiť a zvládať v každodennom živote.
💡 Čo si z knihy viete preniesť do bežného života?
🧩 Depresia nie je slabosť, ani vina. Je to signál, že Vaša myseľ potrebuje podporu.
🧩 Aj malé zmeny – spánok, pohyb, pravidelné rituály – majú veľký význam.
🧩 Svoje myšlienky môžete vedome sledovať a učiť sa reagovať na ne inak, bez samokritiky.
🧩 Komunikácia s druhými a hľadanie podpory nie je prejav slabosti, ale praktická stratégia pre zvládanie depresie.
Autorka podáva témy citlivo, no presne a ľudsky, takže každý krok je pochopiteľný a realizovateľný.
🌱 V tejto knihe vidím veľký potenciál pre všetkých, ktorí sa chcú naučiť rozumieť svojej mysli a reagovať na ťažké emócie konštruktívne.
🤍 Kniha nie je len o prežívaní depresie. Je o pochopení, že aj v tme môžete nájsť malé svetlá, ktoré Vás vedú ďalej.
#socialnainteligencia #sebapoznanie #koučing #mindatelier #psychologia
O meditácii: vracia nás do reality a pomáha s úzkosťami
O meditácii koluje veľa mýtov. Časť ľudí si myslí, že pri nej treba vypnúť svoje myšlienky, alebo že pri nej treba sedieť v pozícii lotosa. V skutočnosti sa dá meditovať všade - aj počas chôdze do práce, či pri hre s deťmi. Účinky meditácie sú vedecky potvrdené - pomáha s nepokojom, úzkosťami, či neschopnosťou sa sústrediť.
"Cítiť úzkosť je prirodzené, lebo žijeme vo svete, ktorý nás často v niečom ohrozuje. Ide o to, nenechať sa tým pohltiť. A v tomto pomáha meditácia." hovorí inštruktor meditačného centra Pavol Remiáš, známy aj pod umeleckým menom Lyrik H. Reportérka Barbora Mareková sa ho pýtala, ako vyzerajú meditačné pobyty, či ako sa dá meditovať, keď má človek doma malé deti.
V rozhovore zaznie:
ako sa Pavol dostal k meditácii
čo je meditácia a s čím pomáha
čo sú najčastejšie mýty a ako môžu škodiť
ako začať meditovať
tipy pre mierne pokročilých
či má zmysel používať meditačnú aplikáciu v mobile
Nechcem byť chudá. Chcem mať silu a cítiť sa dobre
Všetci vieme, že pohyb zlepšuje naše fyzické aj mentálne zdravie, no mnohí sa aj tak nehýbeme.
Často je to preto, že toho máme v živote priveľa a šport vnímame ako bonus navyše. Možno sa nám nepodarilo nájsť si pohyb, ktorý nás láka - k športu nás možno nikto nikdy neviedol a dnes teda nevieme, kde začať.
V novej epizóde podcastu Ľudskosť sa Barbora Mareková rozpráva s bývalou profesionálnou snowboardistkou Bašou Števulovou o tom, čo nám bráni nájsť si pohyb, ktorý nám vyhovuje a aké máme možnosti, ak to chceme zmeniť.
Baša rozpráva, akým športom sa venovala keď bola mladá, čo ju bavilo a s čím, naopak, prestala. Hovorí aj o tom, ako sa jej vzťah k športu zmenil, keď otehotnela, a ako sa cítila po pôrode.
Dnes sa Baša živí ako podnikateľka v oblasti detskej módy, takže na šport si musí nachádzať čas popri práci a deťoch, tak, ako väčšina z nás.
Hovorí, čo jej pomáha vstať z gauča, ako to má podelené doma s partnerom a ako do športovania zapája svoje deti.
O hraničnej poruche osobnosti
Časť ľudí žije s veľkým strachom z opustenia, veľmi zle prežívajú stres, majú ťažkosti vo vzťahoch a zlý sebaobraz. Svoje náročné prežívanie potom riešia napríklad alkoholom či sebapoškodzovaním.
V niektorých prípadoch môže ísť o takzvanú hraničnú poruchu osobnosti, s ktorou žijú asi tri percentá populácie. Jej prejavy začínajú byť zjavné typicky už v období dospievania. Ľudia s touto poruchou prežívajú svoje emócie veľmi intenzívne a je pre nich ťažké nájsť emocionálnu stabilitu.
Niektoré so spomínaných symptómov sa môžu vyskytovať u výrazne väčšej skupiny ľudí, no ak s nimi dokážeme relatívne dobre žiť, odborníci hovoria o hraničných rysoch osobnosti - o hraničnej poruche hovoria, keď sú symptómy intenzívne a výrazne ovplyvňujú život človeka.
V tejto epizóde sa Barbora Mareková rozpráva so psychiatričkou a psychoterapeutkou Genovévou Almassy, ktorá sa venuje mladým ľuďom s duševnými ťažkosťami v špecializovanej ambulancii v Českej republike. Genovéva je tiež supervízorka, lektorka a je aktívna aj vo výskume.
Barbora sa jej pýta na to, ako vzniká hraničná porucha, ako sa prejavuje a aké terapie pri nej fungujú. Ako majú rodičia reagovať na to, keď spozorujú známky sebapoškodzovania u svojho dieťaťa. A pýta sa tiež, ako u dospievajúceho dieťaťa odlíšiť nebezpečné prepady nálad od štandardného prežívania, ktoré je kolísavé aj u bežnej tínedžerskej populácie.
Táto krajina nie je homofóbna a ja som šťastný otec
V rozhovore s Ivanom Novotným sa dozviete:
aké je to, keď v Bratislave dvaja muži vychovávajú malé dieťa;
či pre to zažili nejaké administratívne prekážky;
ako vyzeral jeho comming out a ako ho varovali, že pôjde do pekla;
či je zložité vybaviť si v Rakúsku svadbu dvoch mužov;
ako bude vyzerať ich boj o uznanie manželstva na Slovensku;
či sa na Slovensku môže stať gej veľvyslancom.
Stratíš kvôli AI skôr prácu alebo zručnosti? Fakty o digitálnom lenivení
Bežne AI zadávaš jazykové preklady alebo „spolupracujete“ na robení školských úloh? Možno máš pocit, že aj rozhovor s chatom dokáže byť zmysluplnejší ako rozhovor s blízkym človekom. AI sa na teba rýchlo naladí, je vždy dostupná a jej rady nie sú také prvoplánové. Poradí ako reagovať na žiarlivostné scény alebo čo kúpiť na výročie.
Môže sa zdať, že AI je šikovnejšia ako človek – veď okrem porazenia svetového šampióna v šachu vyhrala AI AlphaGo aj nad najlepšími hráčmi strategickej hry GO alebo vo videohre StarCraft II.
Ak ťa pri čítaní týchto slov striaslo, je to dobre. Keď využívame umelú inteligenciu, máme prirodzenú tendenciu delegovať na ňu čoraz viac pracovných alebo osobných rozhodnutí. Veľa úloh a práce AI spraví za nás a jej miesto v našich životoch neustále rastie.
Problémom je však de-skilling. Časté využívanie umelej inteligencie znamená, že naše zručnosti stagnujú, dokonca sa môžu postupne zhoršovať. Univerzitní a stredoškolskí profesori boli medzi prvými, ktorí upozornili, že ak za teba školské úlohy robí AI, nezískaš vedomosti a zručnosti, ktoré budeš neskôr potrebovať. Dnes to potvrdzujú rôzne štúdie – študent, ktorý ukončí vysokú školu s pomocou AI, má často nižšie zručnosti a vedomosti než ten, ktorý AI nevyužíval.
V podcaste sa dozvieš aj:
Prečo pripisujeme AI ľudské vlastnosti
Čo znamená asymetria moci medzi užívateľom a vývojárom
O tom, že aj primitívny chat Eliza vzbudzoval dôveru
Prečo je dôležitý ľudský dohľad nad AI a čo v tom robí EÚ
Aké sú varovné signály, pri ktorých spozornieť
Trauma v živote: Ako nenechať minulosť riadiť tvoj život
Možno aj tebe sa stalo, že si si neskôr vyčítal, ako si zareagoval v nejakej nepríjemnej situácii – napríklad ťa niekto obvinil a namiesto reakcie si „zamrzol“ a nevedel, čo povedať. Ostal si ticho, čakal, kedy môžeš odísť, a potom si kládol otázku: „Prečo som sa neozval? Prečo som sa nezastal sám seba?“ Takéto momenty sa môžu opakovať v škole, práci, medzi kamarátmi aj v rodine. Ak si všimneš, že sa ti to deje opakovane, môže za tým byť trauma
Neviditeľné traumatické skúsenosti
Trauma nemusí vzniknúť iba po katastrofe, vojne alebo inom násilí. Často za ňou stoja „neviditeľné“ zážitky: dlhodobý stres, šikana, pocit nepochopenia v rodine alebo medzi kamarátmi, či strata pocitu bezpečia. Stačí, že vyrastáš v prostredí, kde sa o pocitoch nehovorí, alebo ťa v kolektíve často „prehliadajú“ – nikto priamo neubližuje, ale pocit neviditeľnosti sa postupne zarezáva hlboko. Aj takéto drobné, „neviditeľné“ rany sa môžu zmeniť na traumu, ak sa s nimi nepracuje.
Zmeny na úrovni mozgu, ale aj vzťahov
To, či sa z udalosti stane trauma, nezávisí len od samotného zážitku, ale hlavne od toho, či sa nám ho podarí spracovať. Veľký posun v chápaní traumy priniesla neuroveda, keď ukázala, čo presne sa deje v mozgu – ako sa trauma „zapisuje“ do našich reakcií a môže sa neskôr prejaviť ako typická reakcia „fight, flight, freeze“ (boj, útek, zamrznutie). Nespracované traumatické zážitky vplývajú aj na naše vzťahy – ako reagujeme, ale aj koho si vyberáme za priateľov či partnera.
Spracovaná trauma – zdroj sily a rastu
Dobrá správa je, že dnes už existujú efektívne metódy, ako s traumou pracovať a integrovať ju späť do života. Terapeuti spájajú rozhovor aj s prácou s telom, dychom, pohybom alebo dokonca umením.
Ako si nájsť terapiu, ktorá funguje
Psychoterapia dokáže pomôcť s veľkým spektrom problémov v našom prežívaní, od úzkostí, cez depresie, závislostí, ale aj ťažkosti vo vzťahoch k deťom, v partnerských vzťahoch alebo s tlakom a stresom, ktorý cítime v práci.
Nájsť kvalitnú odbornú pomoc ale nemusí byť ľahké. V podcaste Ľudskosť sa Barbora Mareková rozpráva s psychologičkou a EMDR terapuetkou Janu Ashford, ktorá vysvetlí, kedy sa oplatí vyhľadať pomoc, aký je rozdiel medzi psychológom, psychoterapeutom a psychiatrom a na koho z nich sa môžme obrátiť.
Rozprávajú sa tiež o dôležitosti vzťahov detí s rodičmi a o tom, ako sa kvalita týchto vzťahov odráža na našom prežívaní v dospelosti.
"Vplyv našich rodičov na to, ako v dospelosti fungujeme je obrovitánsky." vraví Jana Ashford "Úplne najviac záleží na tom, nakoľko má rodič poriešené svoje veci. Nakoľko má tzv. koherentný životný naratív - to znamená, že má upratané v tom, čo sa mu v živote udialo. Lebo každému sa niečo udialo, ale tí ľudia, ktorí to nemajú spracované to nechtiac budú posúvať na svoje deti."
V podcaste preberú, aké terapeutické smery u nás existujú a ako spoznáme, či nám terapia pomáha. Dotknú sa aj finančnej dostupnosti terapie a toho, ako sa k téme mentálneho zdravia stavia štát.
Ak na vás ide smútok, nechoďte hneď na panáka!
Cítite, že na vás ide DEPKA? Nechoďte hneď na panáka!
Ako sa vysporiadať s melanchóliou?
Čo prinášajú ľudia do terapie v čase rozchodu?
Rozchod je záťažová udalosť a môže ho sprevádzať celá škála pocitov - od hnevu a zúfalstva, cez smútok a strach až po pocity izolácie a osamelosti.
Čo prinášajú do terapie ľudia v čase rozchodov? Čo v tomto období cítia, ako sa správajú a za aké veci sa neskôr možno aj trocha hanbia? A ako ich vie podporiť terapeutka?
"Niekedy robíme po rozchode svojim bývalým scény," hovorí klinická psychologička a psychoterapeutka Petra Páneková, "vypisujeme im esemesky, niekedy aj v alkoholovom opojení, lebo vtedy strácame zábrany a máme potrebu ešte niečo napísať. Niekedy si pozeráme sociálne siete a ak príde do života bývalého nejaký nový partner, tak aj toho si vieme prelustrovať. A keď sa to deje, ja to ako terapeutka nehodnotím, ale skôr sa toho človeka spýtam, aká je motivácia na toto jeho správanie."
V tejto epizóde Ľudskosti Petra porozpráva o procese smútenia a o tom, prečo je po rozchode dôležitá emócia hnevu. Povie aj o tom, ako pomáha svojim klientom a klientkám nájsť pre seba podporu, aby rozchod zvládli a vedeli sa posunúť vpred.
Ako je možné, že rozprávanie lieči?
Vedecké výskumy ponúkajú čoraz hlbší obraz o tom, čo sa deje v našom mozgu a v našom tele, ak sa v bezpečnom prostredí pozrieme na svoje minulé skúsenosti a na to, ako tvarovali naše reakcie a naše správanie.
Okrem hlbšieho porozumenia sebe samému/samej dochádza v psychoterapii aj k rôznym nevedomým procesom –napríklad k zosúladeniu pravých mozgových hemisfér terapeutky a klienta.
„Keby som mala povedať vlastnú definíciu psychoterapie, tak by to bol taký tanec pravých hemisfér,“ vraví klinická psychologička a psychoterapeutka Kristína Kotrčová v novej epizóde podcastu Ľudskosť.
Kristína žije a pracuje v Banskej Bystrici a okrem terapeutickej praxe sa venuje aj popularizácii svojich odborných poznatkov v občianskom združení s názvom Psychiatria nie je na hlavu.
V tejto epizóde sa jej Barbora Mareková pýta na to, ako presne prebieha psychoterapia. Čo zaujíma Kristínu ako terapeutku, keď sa jej klient či klientka sťažuje napríklad na emocionálne vyčerpávajúci vzťah alebo na nízku výplatu.
Kristína povie, aké otázky dáva svojim klientkám a klientom a čo nimi sleduje. Vysvetlí, prečo im nedáva rady a čo iné vlastne robí, aby im pomohla.
Rozprávajú sa aj o tom, ako funguje terapeutický vzťah, čo je to terapeutická aliancia a vďaka čomu dokážu zlepšiť mentálne zdravie človeka.
OECD používa Slovensko ako príklad krajiny, kde o školskom úspechu detí najviac rozhoduje ich rodinné zázemie
Zistenia vnímame ako silný impulz pokračovať v nami realizovaných zmenách, ktoré robíme už od najútlejšieho veku cez všetky úrovne vzdelávania až po vzdelávanie dospelých.
Aj vy doma riešite, kto čo uprace? O vyjednávaní mužov a žien
Naša spoločnosť si v poslednom vyše polstoročí prešla revolučnou zmenou v oblasti práce. Ženy sa postupne presunuli z domácností do platenej práce a začali robiť aj povolania, ktoré v minulosti robili len muži.
Naše deti a domácnosti však nikam nezmizli a postarať sa o ne treba aj dnes, keď sú muži aj ženy v platenej práci.
Rodiny na Slovensku riešia svoju situáciu rôzne, ale v priemere toho robia ženy v domácnosti a v starostlivosti o deti stále viac ako muži aj vtedy, keď pracujú mimo domácnosti rovnako. A časť párov rieši svoju situáciu najatím si pracovníčky, ktorej za upratovanie, či starostlivosť o deti platí.
V zahraničí robia takúto platenú prácu najmä migrantky z iných krajín, no u nás na Slovensku je to inak: do domácností chodia pracovať najmä lokálne ženy - študentky a dôchodkyne. A hoci ide o platenú prácu, robia ju znova len ženy.
Prečo je to tak?
Zuzana Sekeráková Búriková je sociálna antropologička pôsobí na Sociologickom ústave Slovenskej akadémie vied, a napísala knihu s názvom Panie k deťom a na upratovanie - kde zhrnula svoj výskum o vyjednávaní mužov a žien a o podobách platenej práce v domácnostiach.
“Niektorí filozofi a filozofky hovoria, že spôsob akým poksytujeme starostlivosť o deti, o nevládnych, starých či chorých ľudí definuje našu kultúru a našu spoločnosť,” vraví Zuzana v podcaste.
Barbora Mareková sa jej pýta na to, ako v dnešných domácnostiach vyjednávajú ženy a muži o tom, kto čo uprace a kto sa postará o deti. A Zuzana priblíži, v akých podmienkach pracujú tie ženy, ktoré chodia do domácností pracovať za peniaze.
🧘♀️ Meditovať sa dá aj inak
Meditačná maľba nevzniká z premýšľania. Vzniká zo spomalenia.
Ruka sa pohybuje bez tlaku na výsledok. Čiary sa opakujú, jemne vlnia, ukladajú sa do rytmu, ktorý upokojuje nervový systém.Má v sebe zvláštnu jednoduchosť. Čím menej sa snažíte, tým viac sa uvoľňuje napätie, ktoré si bežne ani neuvedomujete.
🎨 Nevzniká preto, aby niečo zobrazovala. Vzniká preto, aby sa dalo zostať v prítomnosti. Bez hodnotenia. Bez výkonu. Bez potreby „niekam sa dostať“. Papier uniesol pohyb. Telo si na chvíľu oddýchlo od neustálej potreby reagovať.
💭 V skupine bolo ticho, ktoré nebolo trápne ani prázdne. Bolo nosné. Upokojujúce. Ako keby sa každý mohol oprieť o rovnaký rytmus.
🌊 Ak cítite vnútorný nepokoj, preťaženie alebo zahltenie myšlienkami, meditačná maľba ponúka jednoduchý, ale účinný spôsob, ako sa z hlavy vrátiť späť do tela.
📩 Informácie o najbližších arte stretnutiach nájdete v profile.
#artekoucing #vedomestisenie #relaxaciavpraxi #maľovaniepredušu #pracasemociami #ticho #zastavsa #preťaženie #nervovysystem #vnimanie #spomalenie
🧬 Rodinné príbehy, ktoré žijeme bez toho, aby sme o nich vedeli
😶🌫️ Niekedy vás bolí niečo, čomu nerozumiete. Reakcia je silnejšia, než by „dávala zmysel“. A vy máte pocit, že to ani nie je celé vaše.
Kniha od Anne Ancelin Schützenberger Bolesť mojich predkov ma sprevádza rozpráva presne o tomto. O tom, ako si rodiny odovzdávajú traumy, strachy, mlčania aj nevypovedané smútky bez slov, bez úmyslu, bez vedomia.
📖 Nie je to ezoterika. Je to psychológia, prax, príbehy klientov a jasné súvislosti. Kniha vás jemne, ale presne privedie k otázke:
Čo zo svojho života naozaj žijem ja a čo len nesiem ďalej?
💡 Čo si z knihy viete preniesť do bežného života?
🧩 že niektoré opakujúce sa problémy majú korene hlbšie než v detstve
🧩 že rodinné tajomstvá a nevyslovené udalosti majú psychologickú váhu
🧩 že dátumy, mená a „náhody“ v rodine často nie sú náhody
🧩 že pochopenie pôvodu bolesti môže priniesť úľavu, nie obviňovanie
🌱 Autorka ukazuje, ako lojalita k rodine niekedy znamená niesť to, čo už dávno nemusíte. A že prepustenie minulosti nie je zrada, ale akt dospelosti.
V tejto knihe vidím silný moment:
Keď človek pochopí súvislosti, prestane bojovať sám so sebou. Začne sa rozhodovať vedomejšie, pokojnejšie, slobodnejšie.
🤍 Toto nie je kniha, ktorá vám povie, čo máte robiť. Je to kniha, ktorá vám pomôže prestať niesť to, čo Vám nepatrí.
#charizma #socialnainteligencia #sebapoznanie #koučing #mindatelier #psychologia #rodina #sebadôvera #komunikacia
O adopcii a o tom, ako sa má otec na rodičovskej “dovolenke”
V posledných rokoch stúpal počet otcov, ktorí u nás poberali materské, no muži, ktorí reálne prevezmú zodpovednosť za starostlivosť o deti, sú u nás stále výnimkou. V novej epizóde podcastu Ľudskosť sa Barbora Mareková rozpráva s otcom, ktorý je na rodičovskej, kým jeho manželka pracuje na plný úväzok.
Tomáš Benko opisuje, ako v minulosti s manželkou riešili problém s plodnosťou a prečo sa rozhodli pre adopciu. Hovorí, ako počas prípravy na adopciu reagovalo okolie na to, že dieťa bude rómskeho pôvodu. “V rámci predsudkov, ktoré v spoločnosti sú, odznela aj taká veta, že “dúfam, že nebude čierne”. Ale občianske združenie Návrat urobilo takú krásnu vec, že nás, aj s budúcimi starými rodičmi, zobrali na posedenie a tam sme si to vysvetlili. Padli tam aj slzy.” hovorí Tomáš.
Rozpráva aj o tom, ako vyzerali prvé dni s adoptovaným bábätkom a ako zvláda starostlivosť o dieťa v spoločnosti, kde túto zodpovednosť preberajú typicky ženy. “Stávajú sa nám také skôr humorné veci, že boli sme na plávaní, a boli tam matky a ja, takže inštruktorka nás oslovovala “maminy.” “
Hovorí aj o tom, ako vyzerajú jeho dni s malým synčekom, a na koho sa obracal ako rodič - začiatočník, keď sa potreboval o niečom poradiť. “Veľa vecí sa pre mňa zmenilo. Ja si myslím, že rodičovstvo je láska a trpezlivosť, s väčším dôrazom na tú trpezlivosť, lebo tá láska je prirodzenejšia.”
Moderná láska: Keď vám termín svadby poradia hviezdy
Je to vraj jeden z najstresujúcejších dní v živote. Svadba a jej plánovanie sa dnes stali obrovským eventom, ktorý si pýta čas, peniaze aj nervy.
V 4. epizóde podcastu Moderná láska sa pozrieme do zákulisia príprav echt maďarskej svadby.
Nad čím rozmýšľa nevesta dva dni pred svadbou a ako to vyzerá v kuchyni v sobotu ráno – pár hodín pred obradom?
Kto má na takejto svadbe najdôležitejšie slovo, akú úlohu plní starejší a prečo všade počuť poéziu?
Spýtame sa aj na to, prečo maďarské svadby nepodliehajú ľahko módnym trendom, prečo sa kedysi konali najmä v zime a okrem tradícií, jedla a dobrej zábavy preberieme aj obavy z nenávistných komentárov – tému, ktorá sa nedá obísť ani pri debate o maďarskej láske a svadbe.
Rodina v 21. storočí
Rodina sa za posledné desaťročia výrazne zmenila. Až okolo 40% detí sa rodí mimo manželstva. Časť detí vyrastá s jedným rodičom, niektoré so starým rodičom či v adoptívnej rodine a časť detí u nás vychováva rovnakopohlavný pár.
Naše predstavy o rodine sú však skreslené a voči mnohým modelom máme predsudky. Prispieva k tomu naša popkultúra - teda filmy a seriály, ale aj náboženské inštitúcie.
V tejto epizóde podcastu Ľudskosť sa reportérka Barbora Mareková rozpráva s psychologičkou a výskumníčkou Slovenskej akadémie vied Janou Fúskovou o tom, čo je to dobrá rodina. Aké potreby majú deti a kto ich dokáže napĺňať. Čo sú to rodové role a ako vplývajú na prežívanie detí, aj dospelých. A čo by mal spraviť štát, aby chránil deti vo všetkých rodinách, ktoré na Slovensku máme.
Násilník nie je zlý človek. Zlé je jeho správanie
Máme pomáhať aj tým, ktorí ubližujú?
Trošku inšpirácie v januári 😊
Ako tu spolu žiť a nepohlušiť sa navzájom?
Čo je to liberalizmus? Ako tento prúd vznikol? A aké sú výzvy, ktorým čelí dnes?
Vďaka ranným komunitám žiaci doma neriešia známky ale vzťahy
Žiaci vedia ráno začať deň bez stresu a otvorená diskusia na rôzne témy je pre nich dôležitá. Ako vie učiteľ vytvárať bezpečný priestor na zhováranie? Prečo sú vzťahy dôležitejšie ako známky?
Násilie na ženách: Problém vo vzťahu vzniká, keď je správny len jeden názor
Žiaden vzťah nie je jednočiary, a je prirodzené, že partneri majú na mnohé veci rozdielne názory. Dokonca aj spôsob hľadania konsenzu v partnerstve býva iný, či už je to pokojný rozhovor alebo niekedy to vyzerá ako „v talianskom“ manželstve.
Dôležité je ale to, aby obaja partneri si boli v konflikte rovný, pretože každý má právo povedať svoj nesúhlasný názor a byť pri tom vypočutý.
Problém nastáva vtedy keď iba jeden názor je ten správny a iba jedno riešenie je prípustné, a pritom ide o názor a riešenie stále tej istej strany. Zaznelo to na na prvom podujatí, ktoré pripravil Miestny odbor Živena Bratislava pod názvom Násilie na ženách: trvalý fenomén spoločnosti?!
