O bipolárnej poruche: Každý máme právo cítiť sa zle
Vyrástla ako najmladšie z piatich detí v rodine dvoch slávnych rodičov. Talentovaná šansoniérka, herečka a performerka hovorí o tom, ako sa u nej začali objavovať zdravotné problémy - najprv cukrovka, kvôli ktorej skončila dokonca aj v kóme, a neskôr bipolárna porucha.
V novej epizóde podcastu Ľudskosť sa Barbora Mareková rozpráva s Katkou o tom, ako vyzerajú príznaky bipolárnej poruchy, čo boli kritické momenty v Katkinom živote a ako ich Katka zvládla. “Keď som upadla do depresívnej fázy, rozmýšľala som nad tým, ako by som odišla z tohto sveta. Aká som zbytočná a ako moja prítomnosť a iba prekáža iným ľuďom. A bola som o tom tak presvedčená, že keď umriem, tí príbuzní a priatelia budú chvíľočku smutní, ale nakoniec sa im uľaví, keď tu nebudem,” hovorí Katka.
Rozpráva tiež o tom, ako jej pomohla terapia a pobyty na psychiatrii, ako sa naučila lepšie rozumieť, čo sa v nej deje a súcitiť sama so sebou. “Každý máme právo cítiť sa zle. Porovnávať svoje problémy s problémami iných ľudí nie je dobré, lebo výčitky svedomia nás potom smerujú k ešte hlbšej depresii,” dodáva Katka.
Hovorí tiež, ako sa cítila ako dieťa, ako ju v škole vytrápila šikana a ako vníma obraz, ktorý o nej v dospelosti vytvoril bulvár.
🐷 Čo nás učí (A)Sociálne prasa. Tajomstvá spoločenskej pohody
😶 Predstavte si situáciu: ste na večierku, chcete zapadnúť, ale slová akosi nechcú prísť. Ticho je trápne. Srdce búši. A vy si hovoríte: „Čo je so mnou zle?“
Denis Kováč v knihe (A)Sociálne prasa vysvetľuje, že nie ste sami. A že trápne ticho nie je chyba vás, ale signál, ako funguje sociálna interakcia.
📖 Kniha je príbeh o tom, ako ľudia prechádzajú od úzkosti, neistoty a prehnanej sebakontroly k prirodzenej charizme. Nie k „dokonalému spoločenskému ja“. Skôr k autentickému uvoľneniu, kde sa dá byť sebou a zároveň zapôsobiť.
💡 Čo si z nej môžete odniesť do bežného života?
🐽 Úzkosť z kontaktu nie je prekážka, je to signál, kde vaša pozornosť a energia unikajú.
🐽 Sociálna charizma nie je naučená póza, ale vedomé uvoľnenie a hranice.
🐽 Humor a sebairónia sú mocné nástroje, ako zmeniť trápnu situáciu na príležitosť.
🐽 Byť „primitívne“ autentický znamená prijať svoje impulzy a emócie, nie ich potláčať.
📖 Vidím veľkú hodnotu pre tých, ktorí sa trápia v spoločnosti alebo majú pocit, že ich ľudia „nevidia“.
Kniha Vám ukáže, že cesta k charizme je praktická, zábavná a ľudská, nie formálna a náročná.
💬 Po prečítaní budete vedieť, že trápne ticho je len začiatok príbehu a že ho môžete premeniť na prítomnosť, kde vás ľudia vnímajú presne tak, ako chcete.
#charizma #socialnainteligencia #sebapoznanie #koučing #mindatelier #psychologia #asociálneprasa #sebadôvera #komunikacia
Ako vzniká nevera?
Téma nevery sa v nejakej podobe dotýka každého. Možno s ňou máme osobnú skúsenosť a boli sme v pozícii neverného, nevernej, alebo sme boli v pozícii podvedeného či podvedenej, a možno sme sa ocitli v roli milenca či milenky.
Nevera sa nás dotýka aj vtedy, ak sme vyrástli v domácnosti s neverným rodičom. Alebo ak pozorujeme rozpad vzťahu pre neveru vo svojom blízkom okolí. Alebo ak sme napríklad bútľavou vŕbou človeku, ktorý sa ocitol v neverníckom trojuholníku a nevie ako z neho von.
Prečo sú ľudia neverní? Aké majú očakávania od paralelných vzťahov a ako potom vyzerá realita?
V tejto epizóde Ľudskosti sa Barbora Mareková rozpráva o nevere s dvojicou odborníkov - Lenkou Pavukovou Rušarovou a Norbertom Uhnákom. Obaja sú klinickí psychológovia, psychoterapeuti a venujú sa aj párovej terapii a Lenka tvorí popri psychologickej praxi aj podcast Prítomie zameraný na zdieľanie príbehov a podporu vo vlastnom prežívaní.
„Stretávam sa napríklad s tým, že ľudia objavia prostredníctvom nevery akúsi svoju romantickú stránku, ktorej dovtedy venovali vo svojom živote málo pozornosti,“ vraví Norbert v podcaste. „A pravda je, že v našej kultúre sa ľudia po tejto stránke ani veľmi nekultivujú.“
„Časť ľudí si myslí, že vo vzťahu, kde cítia bezpečie, pokoj, lásku a starostlivosť, nemôžu zároveň cítiť a budovať dobrodružstvo, riziko, túžbu, vzdialenosť, a novosť,“ vraví v podcaste Lenka. „A jasné, že sa o to treba aj trocha snažiť a robiť to zámerne, ale možné to je. Ľudia si však často myslia, že zo vzťahu sa stratila iskra a už to tým pádom asi nie je ten pravý vzťah - berú to veľmi fatalisticky,“ dodáva.
Tému nevery rozoberieme až v dvoch dieloch podcastu, v tomto prvom Lenka a Norbert vysvetlia, ako zvykne nevera začať a aké podoby môže mať, a o týždeň sa postavíme do topánok všetkých ľudí v neverníckom trojuholníku.
Porozprávajú aj o tom, za akých podmienok dokáže primárny vzťah neveru zvládnuť - tak, aby sa v ňom obnovil pocit zmyslu, lásky a dôvery. A ako je možné nevere predchádzať - ak vernosť považujeme za hodnotu, ktorá je pre nás dôležitá.
Na Slovensku stále nie sme schopní zdieľať svoju vnútornú bolesť ani s našimi najbližšími, tobôž sa o ňu podeliť s odborníkmi
Pre mladých je témou číslo jedna osamelosť. Nehovoríme o tom, čo nás naozaj trápi a čím vnútorne žijeme. Namiesto toho nosíme masky a snažíme sa napĺňať očakávania tých druhých. Tvrdí šéf internetovej poradne pre mladých IPčko Marek Madro. Podľa neho, my dospelí mládež sklamávame pretože im nevieme poskytnúť istoty, ale ani nádej a preto sa deti utiekajú k pochopeniu v online priestore. Výsledkom je prehlbujúca sa radikalizácia mládeže, ktorá môže vyústiť až do opakovania fatálneho násilia.
Niečo zaujímavé na zamyslenie
Prečo u nás všetko mešká a stojí viac - od diaľnic po renovácie bytov
Prečo u nás verejné projekty vždy meškajú a sú ešte aj drahšie, ako sa plánovalo? Dá sa s tým niečo urobiť?
Dánsky profesor Bent Flyvbjerg ukázal, že áno. Či už ide o diaľnice, električku, národné divadlo, alebo galériu - výsledky sa dajú zlepšiť všade, ak sa naučíme zopár overených princípov.
Kniha profesora Flyvbjerga s názvom How Big Things Get Done (Ako robiť veľké veci) nás môže posunúť vpred, ak pracujeme pre štát, ale aj pre súkromnú firmu, a naše uvažovanie zlepší aj vtedy, ak sledujeme kroky vlády či samosprávy z občianskej pozície, ale lekciu si z nej vieme zobrať aj do vlastných životov - napríklad keď prerábame byt alebo píšeme knihu.
V novej epizóde podcastu Ľudskosť sa Barbora Mareková rozpráva s analytikom Útvaru hodnoty za peniaze Martinom Kmeťkom o tom, ako poznatky z knihy How Big Things Get Done využívajú analytici a analytičky v práci pre štát.
Rozprávajú sa o zlých odhadoch, ktoré urobili oni dvaja v bežnom živote a o tom, ako ich hodnotia spätne po prečítaní knihy.
Preberú príklady vlád, tvorivých ľudí a súkromných firiem z rôznych častí sveta, ktoré sa spomínajú v knihe profesora Flyvbjerga a mohli nás všetkých inšpirovať.
Od šimpanzov po Tinder: čo vieme o histórii a evolúcii ľudskej sexuality
Sexualita je výborným príkladom interakcie prírodnej a kultúrnej evolúcie. Svoje záujmy si jej prostredníctvom presadzovali a presadzujú rôzne náboženstvá, cirkvi, ale i politické sily. Objektom vedeckého výskumu sa sexualita stala v polovici 19. storočia, 20. storočie prinieslo sexuálnu revolúciu a naše 21. storočie zasa sociálne siete, rapídne sa meniacu intimitu a zoznamovacie aplikácie, ktoré akoby menili všetko, čo sme doteraz poznali.
🎶 Hudba hrala. A telo si konečne nemuselo pýtať povolenie.
✋ Ruky sa hýbali skôr, než hlava stihla zasiahnuť. Bez kontroly. Bez opráv. Bez otázky, či je to v poriadku.
🎧 Niekedy nepotrebujete ďalšie pochopenie. Potrebujete ticho. Nie ticho, ktoré tlačí. Ale ticho, v ktorom nemusíte vysvetľovať, prečo ste unavení.
🎨 Nemaľuje sa pre výsledok. Maľuje sa preto, že hlava je preplnená a telo už nechce čakať, kým si to „rozumovo vyriešite“. Čiary môžu byť chaotické. Farby nepohodlné. Rytmus mimo tempa, na ktoré ste zvyknutí fungovať.
🌫️ Nebolo treba nič dokazovať. Ani byť pokojný. Ani byť „v pohode“. Práve vtedy si človek uvedomí, ako často je napätie už normou a uvoľnenie pôsobí podozrivo.
Papier vydržal via. Hudba odniesla to, čo slová dlhšie nezvládali. A ticho medzi ľuďmi nebolo prázdne. Bolo úľavné.
#artekoucing #vedomestisenie #relaxaciavpraxi #maľovaniepredušu #pracasemociami #ticho #zastavsa #bezvykonu #preťaženie #nervovysystem #vnimanie #spomalenie
Je sexbiznis práca? Alebo zneužívanie žien?
Od pouličného sexbiznisu cez masážne salóny až po online sexuálne služby - v súčasnom nastavení sveta to funguje tak, že niektorí ľudia predávajú sex a niektorí si ho kupujú.
Ako sa má k tomuto obchodu postaviť demokratický štát? Je pravda, že v sexbiznise ide o zneužívanie moci zo strany mužov, ktorí majú peniaze, a zároveň o zneužívanie žien v slabej finančnej a sociálnej situácii? Ako má štát rešpektovať právo ľudí viesť svoj život podľa svojich predstáv, ale zároveň posilňovať postavenie ľudí tak, aby nerobili niečo, čo nechcú?
V tejto epizóde sa Barbora Mareková rozpráva s riaditeľkou občianskeho združenia Odyseus. Dominika je psychologička a terénna pracovníčka a so svojím tímom sa venuje skvalitňovaniu života ľudí z ohrozených komunít.
Barbora sa pýta, či je správne, a nápomocné, považovať dobrovoľné poskytovanie sexuálnych služieb za prácu. Dominika približuje, ako by vyzerala podpora žien v sexbiznise, ktorá by bola postavená na aktuálnom vedeckom poznaní a rešpektovala by ľudské práva a ľudskú dôstojnosť.
Preberú aj, čo skúsili v téme sexbiznisu spraviť rôzne vlády v zahraničí - a ako to dopadlo.
O ozdravnej sile umenia a o dlhodobej terapii
“Pomáhalo mi myslieť si, že môj syn ma odniekadiaľ vidí. Posúvalo ma to v tom, že musím žiť pekný život, lebo on nemôže vidieť zosypanú mamu.” Hovorí výtvarníčka Zuzana Medzay v druhej časti rozhovoru o traume a uzdravení.
Zuzana prežila autonehodu, pri ktorej prišla o manžela a 14-mesačného syna. Rozvinuli sa u nej viaceré symptómy traumatizácie, ktoré si kompenzovala závislosťou na práci, či alkohole.
V predošlej epizóde podcastu sa Barbora Mareková pýtala na začiatky psychoterapie, ktorá Zuzane pomohla zastabilizovať jej ťažký psychický stav. Dnes v rozhovore pokračujú. Rozprávajú sa o smútení a o tom, čo potrebuje človek, ktorý práve smúti.
"Moja skúsenosť bola taká, že ľudia nevedeli reagovať na smútok, báli sa toho. Máme tendenciu smútok vytesňovať a schovávať."
Zuzana sa v procese vlastného uzdravenia stala arteterapeutkou. V podcaste vysvetľuje, ako funguje arteterapia a skupinové stretnutia, kde ľudia tvoria a kde môžu zároveň zdieľať, čo potrebujú.
“Robila som napríklad sebaspoznávacie skupiny a dala som tam tému hnev. Stvárnite svoj hnev. Ženy sa poprechádzali po ateliéri, povyberali si materiály a každá si spustila svoj proces tvorby. Tá, čo potrebovala búchať, búchala, tá čo potrebovala pustiť slzy, pustila slzy.”
Barbora sa pýtala, ako začať s takouto tvorbou, a či arteterapia pomáha aj ľuďom ktorí nemajú výtvarnú talent. “Toto nie je o výsledku. Ak človeku záleží na výsledku, opäť je to jeho vnútorná téma, že prečo si nedovolí pustiť emóciu, ktorú potrebuje.” vraví Zuzana.
Zopár silných myšlienok na zamyslenie
🖍️ Začalo to krátkou meditáciou
Nie preto, aby som sa „upokojila“, ale aby som si všimla, čo už tam je.
Potom prišla imaginácia – obrazy, ktoré sa objavia, keď ich netlačím preč.
Nasledovala tvorba. Čiary, farby, pohyb ruky. Bez zámeru.
A nakoniec reflexia – tiché pomenovanie toho, čo sa počas procesu vynorilo.
Nie všetko potrebuje význam.
Nie všetko potrebuje riešenie.
Niekedy stačí prejsť celým cyklom:
zastaviť sa – predstaviť si – vytvoriť – pozrieť sa späť.
A nechať to tak.
#artinprocess #imaginacia #tvorba #reflexia #emocie #vedomapozornost #kreativita
Bola som plachý človek, no situácia so synom ma zmenila
Ako byť dobrým rodičom, keď nám dieťa oznámi že je gej, lesba či transrodový človek? A ako sa v tejto situácii postarať aj o seba?
Dve mamy - Lenka Martinčoková a Zlatica Maarová založili pred pár rokmi Združenie rodičov a priateľov LGBTI+ ľudí s cieľom podporiť nielen svoje deti, ale všetkých queer ľudí na Slovensku.
Do ich združenia postupne pribudlo veľa ďalších rodičov a nedávno vydali spolu knihu s názvom Niečo ti chcem povedať. Prinášajú v nej 15 príbehov, ktoré zachytávajú moment oboznámenia sa s queer identitou blízkeho človeka a zmeny, ktorými si musia blízke vzťahy prejsť.
V tejto epizóde Ľudskosti sa Barbora Mareková rozpráva s Elenou Martinčokovou - jednou so zakladateliek združenia o momente, keď jej syn oznámil že je gej.
"Rodičia potom takisto absolvuju coming-out," vraví Elena v podcaste. "A keď ho chcete absolvovať vo vyrovnanosti a v presvedčení, nedá sa to bez toho, aby ste si naštudovali informácie, ktoré vás dovtedy nikto nenaučil."
Hovorí o tom, ako sa počas rokov vyvíjal jej vzťah so synom a ako začala v strednom veku - aj vďaka nemu - osobnostne rásť.
"Ja som bola vyše 40 rokov veľmi utiahnutý a plachý človek a táto nová situácia ma odrazu zmenila, vnútorne aj navonok. Začala som vystupovať nebojácne, otvorene a už som sa za nič neskrývala, lebo som cítila, že sa chcem ozývať," vraví Elena.
V topánkach detí v školskom veku: aké prekážky musia zdolať?
Čím viac toho vieme o ľudskom vývine, tým jasnejšie sa ukazuje, ako dôležitá je v našich životoch základná škola a zážitky, ktoré si z nej odnášame.
Počas formatívnych rokov sa deti naučia veľmi veľa o sebe a o tom, ako fungujú vzťahy. Do ďalšieho života si potom odnesú určité presvedčenia napríklad o tom, či sú hodnotní ľudia, či sú v niečom zaujímaví, či niečo dokážu. Či môžu dôverovať iným, byť sami sebou, a požiadať o pomoc.
V tejto epizóde podcastu Ľudskosť sa Barbora Mareková rozpráva s Dávidom Chmelárom. Dávid je sociálny pedagóg, pracuje v bežnej štátnej základnej škole v bratislavskom Novom Meste a jeho úlohou je zlepšovať atmosféru a vzťahy medzi ľuďmi v škole. Pôsobí zároveň v Centre prevencie a podpory, čo je verejná inštitúcia, ktorá poskytuje psychologickú podporu deťom na školách v spádovej oblasti a robí to aj cez poradenstvo a podporu pre učiteľov a rodičov.
Dávid v podcaste rozpráva, čo sa za roky práce s deťmi dozvedel o ich životoch.
"Veľa detí žije s len jedným rodičom alebo majú doma niečo narušené," vraví Dávid v podcaste. "Jedna mama mi volala, či by jej syn nemohol u mňa prespať, lebo jeho otec ho chce zabiť. Ďalší žiak mi povedal, že jeho mama odišla pred piatimi rokmi na Vianoce z domu a odvtedy ju nevidel, žije iba s otcom. Vidím tiež veľa sebapoškodzovania, porúch príjmu potravy, zlý sebaobraz, nízku sebaúctu."
🧠 Už sa neučte „správne“, ale účinne
Možno to poznáte.
Sadnete si k učeniu.
Ticho. Kľud. Káva ☕
A aj tak to nejde.
Kniha Benedict Carey – Ako sa učíme, vám potichu pošepká jednu nepríjemnú pravdu: Možno sa nesnažíte málo. Možno sa snažíte zle.
📘 Táto kniha rozbíja predstavu, že učenie musí byť systematické, plynulé a disciplinované.
Naopak. Ukazuje, že mozog sa učí v chaose, v prestávkach, v pohybe a v omyloch.
📖 Príbeh knihy je jednoduchý. Sledujete, ako mozog ukladá informácie a ako ich paradoxne lepšie uloží vtedy, keď mu dáte pauzu.
💡 Čo si z knihy viete preniesť do bežného života?
🧠 Zabúdanie nie je zlyhanie. Je to súčasť učenia.
🚶♀️ Pohyb a zmena prostredia zlepšujú zapamätanie.
⏳ Učiť sa „na etapy“ funguje lepšie než drilovanie.
😵💫 Pocit, že Vám to nejde, často znamená, že sa mozog práve učí najviac.
Carey píše ľudsky, s humorom a bez nátlaku. Vedecké poznatky podáva cez príbehy ľudí, ktorí zlyhávali a práve preto sa naučili viac.
V tejto knihe vidím veľkú úľavu pre mnohých z nás:
👉 Nemusíte byť disciplinovanejší.
👉 Nemusíte sa viac nútiť.
👉 Potrebujete porozumieť tomu, ako váš mozog naozaj funguje.
🌱 Táto kniha nie je len o učení sa faktov.
Je o učení sa dôvere k sebe, k vlastnému tempu a k procesu.
Ak sa cítite vyčerpaní zo snahy „robiť veci správne“,
možno je čas začať ich robiť ľudskejšie.
#ucenie #mozog #psychologia #koučing #sebapoznanie #mindatelier #vzdelavanie #myseľ #neuroveda
Prokrastinácia nie je len o disciplíne.
Je to emočná regulácia v prestrojení.
Keď odkladáte úlohu, často neutekáte pred prácou.
Utekáte pred úzkosťou, zahltením, nudou alebo pochybnosťami o sebe.
Mozog si vyberá úľavu teraz namiesto úžitku neskôr. Nie preto, že by ste boli leniví. Ale preto, že je preťažený.
🌬️ Úzkosť potrebuje spomalenie a dych.
Zahltenosť potrebuje rozpad na malé, zvládnuteľné kroky.
Nuda potrebuje iba vstup, nie motiváciu.
Pochybnosti o sebe potrebujú dôkaz, nie presviedčanie.
Preto rady typu „viac sa snažte“ nefungujú.
Funguje práca s emóciou, nie boj proti nej.
Keď zmeníte vzťah k tomu, čo cítite, zmení sa aj to, čo robíte.
Nie hneď.
👉 Akú emóciu sa práve teraz snažíte týmto odkladaním regulovať a čo by sa stalo, keby ste ju na chvíľu prestali obchádzať a namiesto toho ju zvládli vedome?
Má deti, kariéru, spokojné manželstvo a muskulárnu dystrofiu
Ako žiť dobrý život a plniť svoje sny, keď nám choroba postupne berie schopnosť sa samostatne hýbať?
Keď bola ešte dieťa, začala mať problémy s pohybom. Lekári jej odhalili zriedkavé a nevyliečiteľné ochorenie - muskulárnu dystrofiu, ktorá jej postupne odoberá možnosť používať svaly. Pohybuje sa preto na elektrickom vozíku, ktorý ovláda páčkou na opierke ruky, a využíva aj pomoc osobnej asistentky.
V tejto epizóde Andrea porozprávala svoj životný príbeh - od čias, keď ešte ako dieťa brázdila lúky na dedine u svojich starých rodičov, cez obdobie, v ktorom zistila, že má ochorenie, ktoré ovplyvní celý jej život.
Barbora Mareková sa pýta, ako sa Andrea osamostatnila od rodičov, aké zážitky má z gymnázia a ako so zdravotným obmedzením vyštudovala právnickú fakultu.
"U detí s postihnutím majú rodičia veľmi ochranárske tendencie, čo je pochopiteľné, ale o to dôležitejšie to je, aby aj tieto deti získali samostatnosť a aby boli aj v nie úplne komfortných situáciách. Pretože práve to nás pripravuje na život."
Andrea hovorí, ako vyzeral jej študentský život a aké mala predstavy o partnerských vzťahoch. Ako sa zoznámila s manželom, akú mali svadbu, ako prežívala pôrody a ako na jej materstvo reagovalo okolie.
Hovorí aj o cieľoch organizácie, ktorú vedie, a o potrebách ľudí s nervovosvalovými ochoreniami. A Barbora sa pýta, čo potrebujeme spraviť, aby sa aj títo ľudia mohli naplno zapojiť do spoločnosti a viesť svoj život podľa svojich predstáv.
O výuce přírodních věd, psaní středoškolské učebnice i GTP
Jak učit biologii a chemii v době, kdy se velká část informací dá jednoduše najít na internetu? Proč je dobré ve výuce využívat moderní technologie, ale jen na ně nespoléhat? Co dělat, když studenti v hodině zkouší pedagoga tím, že zapálí lavici? Co je to mesozom a proč vlastně neexistuje? Nebo jak může rodič podpořit dítě, které má zájem o biologii.
Život po nevere: Zostať, či odísť? Každé rozhodnutie má svoju cenu
Aké je to byť neverný alebo neverná? Ako sa cítime, ak sme podvedený alebo podvedená, a čo prežívame, keď sme niečím milencom či milenkou?
"U neverného človeka sa dajú pozorovať dva fenomény: obrovská nerozhodnosť a tiež zaseknutie v tom, čo si má vybrať, ako sa rozhodnúť. Zvyčajne nechce o nič prísť, nechce stratiť ani jedno. A druhý rozmer je, že nechce ani nikomu ublížiť," vraví Lenka v podcaste.
"To, že sme spolu zostali 'kvôli deťom', je racionalizácia. A deti sú často použité ako zdôvodnenie inej, hlbšej motivácie," vraví Norbert.
Priblížia, prečo je neveru ťažké ukončiť a tiež to, za akých podmienok dokáže primárny vzťah neveru prekonať tak, aby sa v ňom obnovil pocit zmyslu, blízkosti a dôvery.
"My ľudia väčšinou preceňujeme svoju schopnosť ukončiť [paralelný] vzťah a vycúvať z neho," vraví Lenka. "V našej kultúre sa učíme, ako sa zoznamovať, ale neučíme sa, ako sa lúčiť," dodáva Norbert.
A hovoria aj o tom, ako je vo vzťahu možné nevere predchádzať.
Knihou Ľudskosť som stvoril monštrum, mnohí ju pochopili presne naopak
Najnadanejší pracujú v odboroch, ktoré spoločnosti ničím neprispievajú, vraví spisovateľ Rutger Bregman a chce to zmeniť. Tvrdí, že jeho kniha Morálna ambícia je načas jeho poslednou a začína ponúkať štipendiá mladým ľuďom, ktorí chcú zlepšiť svet.
Strava a psychika
Vliv potravin na naši náladu a výkonnost mozku. Cukr, lepek, čokoláda, káva, tuky, omega3, ovoce, zelenina, alkohol - jak souvisí s úzkostí, depresí, pohodou, pozorností, pamětí, myšlením.
O AI ve vzdělávání
Společnost si v posledních dnech a týdnech připomněla nástup umělé inteligence. A to i popularizací nástroje ChatGPT, který umí komunikovat lidským způsobem. Je umělá inteligence stejně revoluční jako třeba Google, Wikipedia nebo kalkukačka?
Jak může ChatGPT ve výuce učitelům pomoct, aby byli choreografové vzdělávání? A jaké jsou naopak hrozby umělé inteligence?
Trápime sa, ako pracovať s deťmi s poruchami učenia, pritom správnym nástrojom je príbeh
Príbeh považuje za najsilnejší vzdelávací nástroj, vďaka ktorému si žiaci zapamätajú oveľa viac než z bežného faktografického textu. Janette Motlová je riaditeľka Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie, zakladateľka neziskovej organizácie Eduma, držiteľka viacerých ocenení za prácu s mládežou a budovanie občianskej spoločnosti a v neposlednom rade autorka autobiografickej knihy Cigánka. Prečo by mali učitelia učiť cez príbehy a zážitky? Ako funguje Online živá knižnica a v čom je tretie vydanie knihy Cigánka iné?
O školních psycholozích
Proč je pozice školního psychologa důležitá?
🧠 Mozog, ktorý nás neustále prekvapuje
🎭 Predstavte si, že váš mozog je šikovný žartovný umelec, ktorý si rád hrá s vašou realitou a väčšinou to robí úplne nevedome.
Takto sa dá v skratke opísať kniha Albert Moukheiber – Ako sa mozog s nami zahráva.
Nie je to suchá veda. Je to cesta do vlastnej hlavy, pri ktorej sa často pousmejete a niekedy aj zhrozíte.
📖 Čo Vás na tejto knihe zaujme a čo si viete preniesť do života?
💡 Mozog nás často klame. Vnímanie reality nie je objektívne. Vaše myšlienky a presvedčenia ich prefarbia podľa nálady, skúseností a stereotypov.
💡 Emócie majú prioritu pred logikou. Často robíte rozhodnutia, o ktorých si myslíte, že sú racionálne, no mozog sa riadi skôr pocitmi.
💡 Chyby sú normálne. Nie je hanba, že sa mýlite. Mozog robí skratky, aby šetril energiu. Porozumenie týmto skratkám vám môže uľahčiť život a vzťahy.
💡 Strach a úzkosť majú svoj účel. Mozog ich využíva ako signály, nie ako prekážky. Ak sa ich naučíte čítať, prestanete ich len potláčať.
📊 Moukheiber skvelo kombinuje vedecké poznatky s príbehmi z každodenného života.
To, čo sa môže zdať teóriou, nájdete hneď v sebe – v rozhovoroch, v rozhodnutiach alebo v konfliktoch.
👉 Po prečítaní tejto knihy začnete vnímať, že niektoré vaše vzorce správania nie sú chyba vás, ale hra mozgu.
👉 A keď ich spoznáte, môžete s nimi pracovať, namiesto toho, aby vás ovládali.
🌱 Kniha vám otvorí oči a zároveň ruky, aby ste začali robiť vedomejšie rozhodnutia a lepšie rozumeli sebe aj druhým.
#mozog #psychologia #sebapoznanie #koučing #emocie #myseľ #mindatelier #vedomie #autoporozumenie
Jak mluvit o smrti a umírání ve škole i doma
Jak s dětmi mluvit o smrti? Kdy je nejlepší čas vůbec téma umírání a konce lidského života poprvé otevřít? Co dělat, když umře ve škole žák, učitel nebo třeba rodič spolužáka? Třeba taky o tom, jaké knížky nebo materiály můžou pomoct rodičům, ale taky pedagogům.
Sme potomkovia tých, ktorí prežili. Máme predpoklady, aby sme ťažkosti zvládli
Či ako spoločnosť práve neprechádzame jednou veľkou traumou, čo robiť v situácii, ak sme sa nemohli s blízkym pred jeho smrťou rozlúčiť, o tom ako si budovať odolnosť v dnešnej náročnej dobe či ako zvládnuť prvé sviatky po smrti člena rodiny.
Ako sa očami terapeutky pozerá na súčasnú situáciu? „Napríklad čínština má pre krízu a príležitosť ten istý znak. Je na nás, ako uchopíme to, čo sa teraz deje. Je na nás, či z toho vyrastieme alebo sa necháme zraziť na kolená“.
O výběru vzdělávací cesty dítěte
Blíží se zápisy do základních škol. Školy je musí zorganizovat během dubna. S výběrem vhodné školy pro dítě může v některých případech radit i kariérní a studijní poradkyně. Tou je i Šárka Plocková Hauznerová se kterou si povídá moderátorka Lucie Kocurová. Co obnáší práce studijní poradkyně? Co rodiče často při volbě školy pro své dítě nechtějí? Proč je proti spádové turistice a přesto ji v některých případech dá jako možné řešení? A proč je při výběru školy důležité stanovit si vlastní hodnoty a priority v rodičovském vztahu s dítětem? A je volba základní školy tak zásadní volba, jak to na první pohled vypadá?
O sociální roli školy
Silný vliv socioekonomického zázemí rodiny na vzdělávací výsledky žáků v našich školách je dnes již známým faktem. V Česku ale stále přetrvávají velké nerovnosti ve vzdělávání a nedaří se nám je snížit. Možná je to i tím, že tápeme, jakým způsobem má samotná škola kompenzovat sociální znevýhodnění žáků a jaké profese jí v tom mají pomáhat. Analytička EDUinu Kateřina Lánská v rozhovoru s Pavlou Lioliasovou mluví o tom, jaká je sociální role školy, jaké pozice můžou učitelům v této problematice pomoct nebo jak se v tom daří spolupráce ministerstva školství a ministerstva práce a sociálních věcí.
Prikladám ďalšie zaujímavosti 😊
