Učia a vychovávajú na štátnej škole alternatívne – cez zážitky, vonku a bez známok
Učiteľka prvého stupňa Katarína Vajkai a vychovávateľka Katarína Bugáňová na Základnej škole Pohraničná v Komárne vo vzdelávaní a výchove využívajú zážitkové učenie, čím dokazujú, že aj štátne školy môžu vo vzdelávaní uplatniť alternatívne prvky. Aké to sú? Ako na túto formu výučby reagujú rodičia či iní učitelia?
Ak chceme riešiť polarizáciu, musíme začať brať vážne tému emócií
Polarizovaná spoločnosť je zraniteľná - má problém posúvať sa vpred, hľadať spoločné riešenia a prijímať rozhodnutia, ktoré majú širokú podporu a okrem toho v nej stúpa aj riziko násilia.
Najväčšiu časť zodpovednosti za polarizáciu majú politici a političky no popri nich dnes už aj vlastníci sociálnych sietí, ktorí zarábajú na virálnom obsahu.
Zároveň však platí, že verejnosť nie je bezmocná: tak ako inštitúcie vplývajú na nás, aj my ľudia vplývame na ne.
Čo pomáha, ak žijeme v rozdelenej spoločnosti? A čo naopak poškodzuje našu schopnosť rozumieť si navzájom a zvyšovať dôveru medzi ľuďmi?
V podcaste Ľudskosť sa Barbora Mareková sa rozpráva so sociologičkou Zuzanou Fialovou o tom, ako vzniká polarizácia a čo môžu robiť ľudia bez politickej funkcie, ktorým záleží na vzťahoch s ľuďmi, ktorí vnímajú veci inak.
"Ukazuje sa napríklad, že fact checkingové aktivity nie sú veľmi účinné," vraví Zuzana v podcaste, "pretože ich cieľom je racionálna argumentácia a vyvracanie hoaxov. A kým nebudeme brať vážne aj emócie - aj tie svoje, ale aj emócie druhých ľudí, tak sa veľmi neposunieme - ani v riešeniach problémov a ani v kvalite vzťahov."
"Keď si tu budeme opakovať, že sme neschopní a že to táto krajina nikam nedotiahne, je to samospĺňajúca sa prognóza," vraví v podcaste a vysvetľuje aj, čo je podľa nej lepší prístup.
Jak fungují Emoce v Mozku? Co je Opravdová Intimita?
Dnes se bavíme o jednom z nejdůležitějších aspektů našeho prožívání – emocích.
Emoce nás doprovázejí všude. Formují naše vztahy, ovlivňují rozhodnutí a doslova přetvářejí mozek i tělo. Ale jakou mají funkci? Co se stane, když jich je moc? A jak se učíme regulovat to, co cítíme?
V této epizodě rozplétáme vše od neurovědy emocí až po jejich psychologickou a existenciální rovinu. Mluvíme o tom, proč je úzkost ve skutečnosti nástroj předvídání, proč potlačené pocity nejsou selhání, ale strategie přežití, a jak se tělo učí z emocí - ne jinak než mozek.
Dozvíš se:
jak funguje mozek, když cítí
proč není možné „nemít emoce“
co je mýtus empatie a performativní empatie
co znamená intimita a jak se k ní dostáváme přes zranitelnost
proč je autenticita trénovatelná schopnost, ne povahová vlastnost
Tohle je epizoda, která tě pozve zpátky do těla, pravdy a vztahu k sobě.
A možná zjistíš, že emoce nejsou bouře, ale kompas.
Hľadať si partnera podľa fotky je zradné. Appka priamy kontakt nenahradí
Cez internet sa zoznamuje stále viac ľudí. Často fungujú na povrchnom princípe a môžete tak odmietnuť fotku človeka, ktorý by vám v realite bol veľmi sympatický. Aké tieto appky prinášajú pozitíva a aké negatíva a tiež, ako spolu so sociálnymi sieťami vplývajú aj na už existujúce vzťahy.
Inšpirácia na november 😊
Taká menšia zaujímavosť 😊
Už ako dieťa som videla, že moje prežívanie je iné
“Bola som prekvapená, v akej miere sa tie veci vyskytujú aj v životoch iných ľudí,” vraví spisovateľka Ivana Gibová o témach vo svojej najnovšej knihe Babička, za ktorú dostala už dve prestížne ceny.
Zachytáva v nej medzigeneračné vzťahy v rodine, alkoholizmus, traumy, starobu, ale aj témy, ako je priateľstvo, či starostlivosť o druhých.
Spoznávame v nej prežívanie dievčaťa, ktoré vyrástlo na sídlisku na východe Slovenska.
V tejto epizóde Ľudskosti sa Barbora Mareková rozpráva s Ivanou o procese písania knihy a o tom, ako autorka vníma otváranie tém, o ktorých väčšina z nás nedokáže otvorene hovoriť.
“Keď ideme v umení na dreň, máme schopnosť rozrušovať," vraví Ivana v podcaste. "A myslím si, že keď k tomu ako tvorkyňa nepristupuješ tak, že sa do toho vkladáš - a si aj reálne otvorená - tak sa to ľudí až tak nedotkne.”
Rozprávajú sa aj o autorkinom živote. Ivane v dospelosti diagnostikovali hraničnú poruchu osobnosti a medzičasom má viacero skúseností s odbornou podporou, ktorá jej veľmi pomohla.
“Už ako dieťa som videla, že moje prežívanie je iné. Že všetko prežívam veľmi intenzívne a moja emocionalita - hoci som to vtedy ešte nevedela takto pomenovať - je iná. A bola veľmi znepokojená a frustrovaná tým, že to neviem vysvetliť druhým.”
Ivana približuje, čo všetko vie o sebe dnes, aj vďaka odbornej pomoci a čo pre seba spravila, aby sa cítila dobre.
Často sa stáva, že žena odchádza od násilného partnera na viackrát
Slovensko sa v roku 2023 umiestnilo na chvoste rebríčka Indexu rodovej rovnosti. Spomedzi európskych krajín skončilo na piatom mieste od konca. Judita Majerová je riaditeľkou bezpečného ženského domu Brána do života, kde poskytujú útočisko ženám a ich deťom, na ktorých bolo páchané násilie. Hovorí, že proces odchodu od násilného partnera, kým sa žena osamostatní a preberie kontrolu nad životom, je dlhý. Ako funguje bezpečný ženský dom a čo môžeme robiť, ak sme svedkami rodovo-podmieneného násilia?
Nehanbím sa za to, že chcem žiť inak ako ostatní. Hlúpo by sa mali cítiť ľudia, ktorí iným vyčítajú, že sú sami sebou
Spoločnosti si ho najali, aby vytvoril čokoládový dážď, zistil, ako predať nepredajné umelé diamanty, či preskúmal, ako by sa ľudia mohli zbaviť psychického bloku, keď vidia auto bez vodičov za volantom.
Neviditeľný ľadovec: Keď vidieť neznamená vnímať
Ak máme silné očakávania, môžeme prehliadnuť veci, ktoré im nezodpovedajú.
V krízovej situácii deti regulujú svoje emócie podľa dospelých, ktorí sa o ne starajú
Deti vnímajú spoločenské dianie a mnohé deti majú otázky: o násilí na školách, vojne, klimatickej kríze či o politickej situácii v krajine.
Ako vytvárať deťom pocit bezpečia vo svete ktorý nie je celkom bezpečný? A ako posilňovať psychologickú odolnosť detí, keď aj my dospelí cítime niekedy úzkosť?
V náročných situáciách deti sledujú emócie dospelých a pozorujú pritom, aký význam vkladáme do udalostí my.
My dospelí máme zodpovednosť za to, čo deti vidia a čo počujú. A je to oveľa dôležitejšie ako pravidlá, ktoré im hovoríme. Deti sa dívajú na nás, ako ich napĺňame.
Výskum Murraya Strausa priniesol teóriu prenášania kultúrnych vzorcov, ktorá hovorí, že čím viac spoločnosť schvaľuje používanie násilia alebo ho legitimizuje, tým viac sa toho násilia v spoločnosti vyskytuje. A tá vlna násilia sa nezastaví pred deťmi.
Ľudia, ktorí boli po traumatickej udalosti vystavení médiám a viedol sa s nimi rozhovor o tom, ako sa cítia a aký je ich príbeh, majú riziko vzniku posttraumatickej stresovej poruchy až dvaapolnásobne vyššie. Priamych zasiahnutých sa preto snažíme chrániť a hovoríme im, aby neposkytovali rozhovory pred kamerou.
Komplimenty a poznámky na vzhľad sú zásahom do intímnej zóny
Najskôr by sme si mali povedať, že dnešné promovanie nezdravého ideálu krásy má nepopierateľné následky na sebaprijatie našich detí. Ideál krásy sa totiž koncentruje na telo – len ako vyzerá – a nie na to, či správne funguje a je zdravé.
Predmenštruačný syndróm nie je ženský výmysel a nálada sa vtedy ovláda naozaj ťažko
Všeobecne to muži často vôbec nechápu. Dokonca je PMS predmetom rôznych vtipov ako: "Zase ťa bolí hlava, zase máš svoje dni a nálady?" Povedomie o PMS by mohlo byť naozaj vyššie, aby sa to dostalo aj k mužom, aby vedeli, že to nie je len nejaký ženský výmysel.
Muži sa do školstva nehrnú aj kvôli predsudku, že majú byť živiteľmi rodiny
Aké je ideálne prostredie pre učiteľov? Prečo je v školstve menej mužov ako žien? K čomu treba viesť žiakov, aby boli pripravení na budúcnosť?
Som psychiatrický pacient a spokojný zamestnanec
Ako zamestnaný človek, ktorý navštevuje psychiatra a prešiel si aj hospitalizáciami na psychiatrii, si dovolím povedať, že psychiatrická liečba rozhodne nie je dôvodom, prečo by niekto nemal byť niekde zamestnaný.
Nechajte mladých ľudí rozprávať o čomkoľvek, ale nedajte priestor extrémistickým názorom
Voľnú diskusiu medzi žiakmi a učiteľmi považuje za kľúčovú. Podľa neho by si učitelia na ňu mali nájsť priestor aj na úkor učiva, pretože sa ňou rozvíja kritické myslenie. Ján Markoš je spisovateľ a lektor kritického myslenia, šachový veľmajster a tréner. Učil na strednej škole, viedol Sokratov inštitút a v rozhovore vysvetľuje, ako môžu učitelia a rodičia u mladých ľudí podporovať kritické myslenie.
Každé štvrté tehotenstvo končí neúspešne. Pri strate dieťatka sa lúčime aj s vlastnými predstavami o živote
Čím si môžu rodiny po smrti dieťatka prechádzať, čo v náročných situáciách pomáha a naopak zraňuje, neuznaný zármutok spojený s tým, že deti nemám.
Vieme, že sme zomreli a mihne sa nám pred očami život ako film?
Sedem minút po smrti, toľko je ešte mozog aktívny po tom, čo sa nám zastaví dýchanie a tep. Tak to aspoň tvrdia populárne videá na instagrame a tiktoku.
Ale je to naozaj tak? Existuje nejaký vedecký dôkaz, že pri umieraní sa nám ešte mihne život pred očami a ako rýchlo odumierajú mozgové bunky?
Keď sa naša vnútorná beštia nechá pohladkať, už je dobre
Nie každý konflikt je zlý. No ak ho vedie beštia bez sebareflexie, nezostane po ňom veľa láskavosti. Sama som bola jedna z nich. Až kým neprišlo prvé tetovanie.
Nie je možné byť stále šťastný, preto sa učíme, ako zvládať nepríjemnosti
Mindfulness nie je len o šťastí a pokoji, ale aj o schopnosti zvládať stres a nepríjemné emócie.
Čo robiť, keď vidíme násilie?
Efekt prizerajúceho sa nám hovorí, že čím viac ľudí je prítomných na verejnom mieste vo chvíli, keď je niekto terčom násilia, tým nižšia je šanca, že tomu človeku niekto pomôže. A ďalšia vec je, že ľudia vlastne ani nevedia, ako môžu pomôcť. Nikto ich to neučil.
Čo sa deje v našom tele a mozgu, keď sme v prítomnosti násilia a ako to môže ovplyvniť naše správanie. Ako sa môžeme učiť tvoriť spoločnosť, ktorá vie rozpoznať nebezpečie a dokáže aj konať.
Ten efekt prizerajúceho sa má aj svoju druhú stránku, funguje aj opačne: keď raz niekto začne pomáhať, ľudia sa chcú pridať.
Chystáme sa na éru umelej inteligencie, no zubami-nechtami sa držíme techník spred sto rokov
Prečo je potrebná reforma školstva? Ako by mali pedagógovia odkomunikovať zmeny rodičom? Prečo by sa mali na názor pýtať aj žiakov a čo je potrebné pre kvalitné inkluzívne vzdelávanie?
Inšpirácia na október 😊
Na TikToku žiaci trávia aj osem hodín, bežne majú tri účty
Alena Rapčan Štrompová učí žiakov na druhom stupni slovenský jazyk a mediálnu výchovu na Základnej škole Ľudovíta Fullu v Košiciach. Tento rok získala ocenenie Učiteľská osobnosť Slovenska.
V rozhovore hovorí:
ktoré sociálne siete sú pre žiakov najnebezpečnejšie;
prečo mávajú viacero účtov;
ako vyzerajú diskusie o covide;
či sa na ňu rodičia sťažujú.
Seriál Adolescence nie je o tínedžeroch, ale skôr o bezradných dospelých
Ten seriál nie je ani tak o nepodarených tínedžeroch, ale skôr o tom, ako sme my dospelí bezradní v tom, ako ustáť ich silné emócie. Lebo toto je v niečom prirodzená a biologicky daná vec, že tínedžeri prežívajú emócie silnejšie, intenzívnejšie a vo väčších návaloch ako my.
V posledných rokoch sa v médiách objavilo viacero šokujúcich prípadov násilných trestných činov, ktoré spáchali deti v tínedžerskom veku. Len pred pár dňami napríklad bol v Británii odsúdený 15-ročný chlapec za rasisticky motivovaný útok na 80-ročného muža, pričom jeho kopance si so smiechom nakrúcalo na mobil len 13-ročné dievča. Oboch odsúdili za zabitie.
Mladí nechcú pracovať, myslia iba na to, ako si sadnúť do kaviarne. Generácia Z to neschytala jediná
Nespokojnosť s mladou generáciou, ktorá sa zapája do pracovného procesu, nie je vyhradená iba pre Generáciu Z.
Proč je Finsko odolné vůči hybridnímu působení?
Ve Finsku je učitelské povolání atraktivní. Vzdělání je náročné a lidé, kteří chtějí na univerzitě studovat pedagogiku, čelí konkurenci. Jen zlomek žadatelů tu možnost dostane. A ti, co se učí, jak být učiteli, patří mezi nejlepší.
Klíčovým slovem je důvěra. Víme, že mají dobré vzdělání, a když pracují s našimi dětmi, tak mají naši důvěru. Jsou velmi samostatní a do výuky mohou vložit svou vlastní osobnost, což znamená, že mají velkou svobodu učit podle svého uvážení.
Ak dospelý muž randí len s tínedžerkami, môže za tým byť jeho strach z porovnávania a neschopnosť zvládnuť kritiku
Na prvý pohľad sa nám môže zdať prirodzené, že tínedžerky, ktoré pôsobia staršie než ich rovesníci, chodia s výrazne staršími mužmi.
Celý deň patrí len povinnostiam, preto sa večer nútim zostať hore a prokrastinujem na mobile
Čím sa pri večernej prokrastinácii na internete a sociálnych médiách sýtite? Aké zážitky, osoby a udalosti vás zaujímajú, keď ste pre ne ochotná nespať a byť unavená? Možno vám ponúkajú informáciu o vašich málo žitých alebo nežitých stránkach.
