Je celkom správne to, čo hovoria filozofi, že život treba chápať spätne. No, zabúdajú na iné tvrdenie, že život treba žiť dopredu. - Soren Kierkegaard, 1843
Všetky organizmy s komplexnými nervovými sústavami čelia v každom okamihu otázke, ktorú stavia život: Čo urobím teraz? - Sue Savage-Rumbaugh, Roger Lewin, 1994
"Legenda hovorí, že jedného dňa sa stretli pravda a lož.
- Dobrý deň. Povedala lož.
- Dobré ráno. Odpovedala pravda.
-Prekrásny deň .Povedala lož.
Potom sa pravda naklonila a zistila, či je to tak. A bolo to tak..
-Prekrásny deň odpovedala pravda.
- Jazero je ešte krajšie. Povedala lož.
Potom sa pravda pozrela k jazeru a uvidela, že lož neklame a prikývla.
Pribehla lož k vode a povedala ... - Voda je ešte krajšia. Plávajme
Pravda sa dotkla vody prstami a naozaj bola krásna a dôverovala lži.
Obe si vyzliekli šaty a pokojne plávali.
Neskôr vyšla lož, obliekla sa do šiat pravdy a odišla.
Pravda si nemohla obliecť šaty lži a začala chodiť nahá a všetci boli vydesení, keď to videli.
To je to, že aj dnes ľudia dávajú prednosť zamaskovanej lži ako holej pravde "
Jean-Léon Gerôme, 1896
Moja mama ma naučila vetu, ktorú často opakujem: „Čo nemôžeš mať, to nech ti nikdy nechýba." Ja nehovorím, čo by som chcela. Mám, a hotovo. Človek by mal byť vďačný za to, čo je, a nie za to, čo by malo byť. Táto filozofia by mohla byť užitočná pre ľudí, ktorí sú stále nespokojní, frflú a závidia druhým. Toto mi je cudzie. Je ako je, a ja som spokojná.
....
Mám nároky, ale hlavne na seba, nie na iných. V čom inom, ak nie v nespokojnosti so sebou samým sa môže človek konfrontovať s týmto komplikovaným svetom, v ktorom žijeme? Snažím sa pracovať na sebe, aby som čas, ktorý som tu, využila, a aby som ho neznepríjemňovala druhým. Som človek plný pochybností, ale nie som plná zlosti, zášti, ani nenávisti. Aspoň sa o to usilujem. Veľmi by som chcela starnúť do akej-takej múdrosti, nie do hlúposti. Prijať život taký, aký je, a nie ho stále niekomu kaziť nárekmi „čo všetko by som mohla, keby..." A harmónia možno vyplýva aj z toho, že rada pracujem. Keď vidím, že niečo nie je, tak to spravím a nečakám, či mi pomôže niekto druhý. Idem, a pokúšam sa. Nehovorím slovíčka „to sa nedá". Skúšam to aj v živote. A ak aj je veľmi zle, stále si hovorím: „Skúsim to urobiť tak, aby bolo lepšie." To je celá moja filozofia.
....
Výnimočné osobnosti nikdy veľa nehovoria. Za ľudí hovoria ich činy. Tí, čo niečo dokážu, sú v živote tichí, skromní, zvláštni, až utiahnutí. Sú to veľké osobnosti, čo nepotrebujú okolo seba robiť žiadne bubliny a nepotrebujú sa podpisovať veľkými písmenami. Väčšinou majú veľmi nenápadné a milé podpisy. Takýto ľudia sú nenahraditeľní. Poznám ich, chvalabohu, dosť. To len tí zakomplexovaní stále kričia: „Tu som!"
z rozhovoru s Emíliou Vášaryovou (výber)
hmm.. niečo na tom bude
