Deti mám veľmi rád, ale bolo dôležité od nich vypnúť
S deťmi som veľmi rád, ale veľmi rád som aj bez nich, hovorí historik Michal Kšiňan z SAV, ktorý išiel na materskú pre otcov. Túto možnosť odporúča každému.
„Ponechal som si svoje záľuby a aktivity, čo mi veľmi pomohlo. Je normálne, že ak je niekto tri mesiace iba doma, nedokáže to zvládnuť. Prinajmenšom ja by som to nedokázal,“ vraví v rozhovore.
S manželom sa rozvádzame. Jeho arogantné správanie ku mne preberá náš syn
Ak dieťa preberá zraňujúce správanie jedného rodiča k druhému, treba sa viac sústrediť na zadávanie hraníc a láskavé vysvetľovanie mimo hádok.
V rámci konfliktu je namieste len krátke zastavenie a informácia, na dlhšie rozhovory vtedy nie je čas.
Doma lietali taniere a mama sa spýtala, či má kvôli nám zostať s otcom
Mame som vtedy asi povedal, že by nemali byť spolu, ale zdá sa mi absurdné, že som túto otázku vôbec dostal.
Rozhovor o láske
Dnešnú epizódu venujeme téme, ktorá sprevádza ľudstvo od nepamäti a vzbudzuje v človeku tie najsilnejšie emócie. Je to samozrejme láska. Na lásku sa pozrieme nielen z hľadiska, ktoré je typické pre náš podcast – t.j. psychologického – ale tiež z ľudského, keďže dedo je ženatý už viac ako 40 rokov, určite mal čo povedať aj po tejto stránke. Vďaka dedovmu nezameniteľnému prínosu sa jedná o jednu z najkrajších epizód.
Dostávam len správy: Prepáč, nie si môj typ. Ubíja ma to čoraz viac
Nie ste v tom sám a niekde na druhej strane sú aj ženy, ktoré zažívajú niečo obdobné a tiež hľadajú vhodného partnera.
Slovenská stredoškoláčka na pobyte vo Francúzsku: Musím sa spoliehať na seba a veriť si vo veciach, v ktorých som si nikdy neverila
„Prišla som do rodiny a krajiny, ktorej jazyk som nevedela a ešte sa ho len učím. Doma som jedináčik a bola som skutočne rozmaznaná. Dostala som všetko, na čo som si pomyslela. Teraz sa zrazu musím deliť. Ale tiež sa musím spoliehať sama na seba a veriť si vo veciach, v ktorých som si v živote neverila. Cítim sa teraz sebavedomá a viem, že toho veľa zvládnem.
Kto je to dosť dobrý rodič?
My rodičia nemusíme byť bezchybní. Vďaka výskumom vieme, že deťom stačí, ak sme vo vzťahu k nim dosť dobrí.
Čo to však znamená? Pojem "dosť dobrý rodič" nie je len vec osobného vkusu - má aj odbornú a filozofickú históriu. Prvýkrát ho pred sedemdesiatimi rokmi zadefinoval londýnsky pediater a psychoanalytik Donald Winnicott, ktorý skúmal vzťahovú väzbu matiek s deťmi.
V najnovšej epizóde Ľudskosti sa Barbora Mareková rozpráva s rodičovskou poradkyňou Zuzanou Vaškovou o tom, ako pojem "dosť dobrá matka" definoval Donald Winnicott a ako táto definícia obstála v časovom teste.
Zuzana Vašková sprevádza deti v materskej škole a aj ich rodičov v rodičovskom poradenstve. Má ukončený výcvik v práci s rodinou a vzťahovou väzbou, pracuje pod supervíziou a pôsobí v občianskom združení Metanoia Centrum, ktoré sa venuje montessori pedagogike a duševnému zdraviu. A okrem toho je aj sama mamou.
V rozhovore priblíži, na základe čoho vieme povedať, či sme dosť dobrým rodičom. A povie aj, čo môžeme robiť, keď sme ako rodičia spravili chyby.
Slovensko iba Slovákom?
Autonómia pre Slovensko – táto požiadavka v dobách existencie prvej Československej republiky sa nám už automaticky spája s konkrétnym politickým táborom, menovite s HSĽS. Kritiku centralistického modelu vedenia štátu, ostré odmietanie čechoslovakizmu a volanie po väčšej samospráve si v medzivojnovom období do veľkej miery monopolizovali práve politici v okruhu Andreja Hlinku a stala sa základným programovým zameraním ľudákov. V politickej praxi sa pritom neváhali uchyľovať k tak často využívanému populizmu a vyvolávaniu strachu pred cudzím neslovenským elementom.
Ani požiadavka autonómie, či dôkladnejšej a efektívnejšej samosprávy však nemusela byť nutne protičeskoslovenská. A ani nebola. Príkladom je postava Emila Stodolu, dlhoročného člena vtedajšej Slovenskej národnej strany, stúpenca masarykovského humanizmu a lojálneho československého občana. Vo svojej koncepcii samosprávy Slovenska načrtol úplne inú víziu, v ktorej naopak nedominoval separatizmus a nacionalizmus, ale demokratický princíp, spolupráca s menšinami a odbornosť, ktorá mala prekračovať nacionálne či konfesionálne hranice. Skrátka dobrým a plnoprávnym občanom je každý, kto má záujem o veci verejné a chce žiť v hraniciach spoločného štátu a pracovať preň. Ako sa vyjadril sám Stodola, i „štát, nepočetnými úlohami preťažený, mal by si blahoželať, že je takéto snaženie“.
Tento Stodolov zmierlivý a vecný postoj, ako to už v politickom ringu býva, nebol ocenený pozornosťou a uznaním. Naopak bol neraz napadaný urážlivou kritikou, invektívami a obvineniami z tej či onej strany. Život Emila Stodolu je tak do istej miery aj príbehom zápasu o slušnosť a vecnosť v politickom živote.
Prečo sú terapeuti takí posadnutí vaším detstvom?
V ranom veku veľmi citlivo vnímame veci, ktoré posilňujú alebo oslabujú naše vzťahy. Keď rodič nie je nablízku, keď kričí alebo je veľmi vystresovaný, takéto správanie vysiela signály strachu nášmu mozgu. Pocit strachu nám hovorí, že niečo nie je v poriadku. Ako deti teda skúšame všetko možné, aby sme to napravili a aby naši rodičia boli opäť šťastní. Potrebujeme ich, aby nás udržali nažive, a na to je potrebné, aby nás milovali.
To, či má žena podmienky napĺňať svoje kariérne výzvy, závisí aj od toho, akého má pri sebe partnera
Podpora totiž nie je iba o tom, že manžel svojej partnerke povie: „Dobre, choď do toho“. Skutočná podpora je o tom, že súčasne nebude trvať na tom, že o šiestej musí byť teplá večera na stole, že nikde v byte nebude ani smietka, a že sa nebude pohoršovať „Už dva týždne sme neprali!“
Ženy nie sú menej súťaživé ako muži, ale systém ich trestá, tak prestanú súťažiť
Ženy nie sú menej súťaživé ako muži, ale len čo zistia, že súťažia s mužmi v systéme, kde budú sankcionované za rovnaké správanie, za ktoré sú muži odmeňovaní, tak prestanú súťažiť. BŽeny nie sú menej súťaživé ako muži, ale len čo zistia, že súťažia s mužmi v systéme, kde budú sankcionované za rovnaké správanie, za ktoré sú muži odmeňovaní, tak prestanú súťažiť.
Sú Slováci naozaj rusofili?
Do akej miery je náš postoj k Rusku výsledkom tradičných romantických či nekritických predstáv alebo aktuálne prebiehajúcej informačnej vojny? A kam je až potrebné siahnuť po vysvetlenie?
Čo môže rodič spraviť preto, aby sa s ním dospievajúce dieťa chcelo rozprávať?
Väčšina rodičov chce mať s deťmi blízky vzťah, no v tínedžerskom veku to môže byť trocha väčšia výzva. Dieťa sa začína osamostatňovať a má zrazu názory, hodnoty a vkus, ktoré sa môžu líšiť od tých, ktoré majú jeho rodičia.
Pre dospievajúce deti sú veľmi dôležití rovesníci a rodičia sa im môžu zdať v určitých momentoch trápni.
Ako byť dobrým rodičom tínedžera alebo tínedžerky? Ako môže byť rodič zostať v emočnom spojení s dieťaťom aj počas dospievania?
Psychologička Mária Jaššová a liečebná pedagogička Zuzana Krnáčová pracujú v Inkucentre, ktoré poskytuje vzdelávanie a podporu školám po celom Slovensku. Obe sú odborníčkami na to, ako tvoriť podnetné a psychologicky bezpečné prostredie v školách, no zároveň sú obe aj mamy detí v tínedžerskom veku.
V tejto epizóde Ľudskosti priblížia, ako rozumieť deťom v dospievajúcom veku. Prečo sa deti v tomto veku začnú nudiť ľahšie ako menšie deti či ako dospelí. Prečo sú extra citlivé na nekonzistentnosť či na pokrytectvo. A ako nezmeškať okamihy, keď nám chce dospievajúce dieťa povedať čosi dôležité?
"V tomto veku sa mladí ľudia stretávajú s veľmi častou negatívnou spätnou väzbou na to, čo robia," vraví Zuzana Krnáčová. "Je to napríklad aj preto, že škola sa sústredí na to, čo je akútne a čo treba zlepšiť. Lenže my dospelí si musíme vybrať, čo chceme dieťaťu ozvučiť. A či je nejaká vec naozaj taká dôležitá, že sa pri nej chceme zastaviť a skritizovať ju. Pre rodiča je to dôležitá úloha - vedieť sa zastaviť a povedať si, že toto ma síce irituje, ale nebudem to prinášať, lebo viac mi záleží na niečom inom," dodáva.
Ak nás partner nestihne ani spoznať a už hovorí, ako nás miluje, môže ísť o manipulátora
Často nevieme rozlíšiť, čo je ešte vo vzťahu normálne a čo už nezdravé. Často sa normalizuje manipulatívne a kontrolujúce správanie a niekedy sa až romantizuje prílišná žiarlivosť partnera. A dokonca sa to deje aj pri niektorých prejavoch násilia.
Sebapoškodzovanie
Video série „Neboj sa byť normálnym" na tému sebapoškodzovanie.
Ozývam sa, lebo sú arogantní. Potrvá, kým vymizne táto tupota
O strate syna, politike, starnutí aj spomienkach na socializmus. Kamila Magálová otvorene o kultúre: „Narobili strašne veľa zla. Nespravili nič dobré. Dosadzujú ľudí, ktorí tomu absolútne nerozumejú. To môžem rovno ísť pracovať do atómovej elektrárne.“
V rozhovore sa dozviete:
➡️ Dôvod, prečo sa krátko po smrti syna vrátila na divadelné dosky
➡️ Spôsob, akým sa dokáže na scéne odpútať od osobných tráum
➡️ Čo drží slovenskú kultúru nad vodou napriek politickým zásahom
➡️ Prečo cíti potrebu vyjadrovať sa k politike
➡️ Na ktorú nepríjemnú skúsenosť s ŠtB nikdy nezabudne
➡️ Čím ju zaráža správanie dnešnej mladej generácie
➡️ Prečo aj mimo práce chodí na predstavenia kolegov
Rodičia majú bežne k jednému dieťaťu bližšie než k ostatným
Rodič sa ľahšie naviaže na dieťa rovnakého pohlavia a podobného temperamentu, ako má on sám. Najčastejšie príčiny, pre ktoré matky a otcovia favorizujú jedno zo svojich detí na úkor ostatných. Aké následky má dlhodobé a citeľné preferovanie jedného z detí na psychiku všetkých súrodencov, aj ako sa s pocitmi krivdy, sklamania a bolesti z detstva v dospelosti ľahšie vyrovnať.
Vnútorná prázdnota, osamelosť
V ďalšom dieli nášho seriálu „Neboj sa byť normálnym!" sa venujeme pretrvávajúcim pocitom vnútornej prázdnoty a osamotenosti.
Čo sa v tunajších firmách deje bežne
Prečo majú zamestnankyne a zamestnanci na Slovensku tak často problém za seba zabojovať, keď sa im v práci deje niečo nespravodlivé? Aké majú možnosti, keď ich vedenie firmy začne valcovať?
Mám šťastie, že som už zopár krát padol na dno
Rozprávajú sa aj o rodičovstve, a preberú dopad bulváru na mentálne zdravie herečiek a hercov.
Pri propagande nejde len o to, čo sa ľuďom pchá do hláv, ale aj o to, čo sa zakazuje
Chlapec v ľudovom odeve s jahniatkom v náručí hľadí do objektívu filmovej kamery. Tento kontrast tradičnej kultúry a najmodernejšej techniky vystihuje filmovú produkciu vojnového slovenského štátu.
Nové médium pohyblivého obrazu je nasadené na budovanie národnej identity v rodiacom sa štáte. Opiera sa pritom do veľkej miery o archaický obraz tradičnej kultúry.
- aký má film súvis so štátom;
- ako hovoriť o období tvrdej ideológie, ktoré je zároveň pionierskym obdobím filmu;
- prečo sa film hodí na propagandu;
- ako je film nasadzovaný na budovanie národného povedomia;
- aké paralely vidí k súčasnosti.
Ťažkosti s učením a ako ich odstrániť
V našom šiestom dieli seriálu „Neboj sa byť normálnym!" sa venujeme problémom mnohých maturantov a vysokoškolákov - problémom v učení.
O hre a koníčkoch
Keď sledujeme deti, vidíme, že idú veľmi prirodzene za tým, čo ich zaujíma a do čoho sa vedia ponoriť. Takúto nikým neriadenú hru však potrebujeme, aj keď sme dospelí. Výskumy ukazujú, že kreativita zlepšuje naše prežívanie – uvoľňuje úzkosti a stres.
Ak máme v živote koníček, ktorému sa venujeme pravidelne, pomáha nám to napríklad aj v prevencii syndrómu vyhorenia.
Niečo pre inšpiráciu 😊
Závislosti
Závislosti – látkové závislosti, závislosť na alkohole, závislosť na drogách, závislosť na internete, nelátkové závislosti, závislosť na sociálnych sieťach a iné závislosti.
Kto sa môže stať závislým? Na čom sa človek môže stať závislým? Aký je rozdiel medzi látkovou a nelátkovou závislosťou? Čo potrebuje človek, ktorý je závislý? Môže sa život závislého človeka zmeniť? Ako sa majú k závislému postaviť jeho blízky? Čo ak sa závislí človek po liečbe vráti k svojej závislosti?
Smrť brata bola ťažká no otvorila mi dvere k môjmu skutočnému ja
Rodina, v ktorej vyrástla, čelila rôznym výzvam - vzťahovým, finančným či problémom so závislosťami. A Ľubka si ich dosah na svoj život začala reflektovať až v dospelosti - potom, keď tragicky zomrel jej brat.
Vážna kríza, ako je napríklad strata blízkeho, spôsobuje u mnohých z nás potrebu zastaviť sa a popremýšľať nad hlbšími otázkami vo svojom živote. Nad tým, ako sme žili dosiaľ a čo pre seba chceme do budúcna.
"Až po tej smrti sa začala tak naozaj vyvíjať moja osobnosť a to, kto naozaj som," vraví v podcaste. "A pomohla mi v tom aj terapia."
Rozpráva o tom, ako sa cítila po strate súrodenca, s ktorým si bola blízka. Ako sa následne dali do pohybu vzťahy v rodine, v ktorej vyrástla. Ako prežívala to, že sa jej ľudia v jej okolí zrazu stránia a boja sa s ňou rozprávať. Čo jej ukázala psychoterapia a ako si žije dnes, keď má už svoju vlastnú rodinu.
Psychosomatika a stres
Ako naše telesné prežívanie tvorí so psychickým jednotu.
Má zmysel diskutovať s extrémistom?
Stres v debate môže vyzerať ako agresivita. V Česku fact-checkujú politikov priamo v rozhovore.
A čo všetko obnáša kvalitný tréning efektívnej diskusie?
Zdá sa nám, že náš dvojročný syn si ubližovanie okoliu a zvieratám užíva
Ak dvojročné dieťa často ubližuje okoliu, uistite sa, či od vás dostáva dostatok pozornosti. „Či má s vami rodičmi dosť času, keď sa môžete sústrediť len naňho, v pokoji sa hrať alebo byť spolu vonku, rozprávať sa. Či má naplnenú základnú potrebu byť naozaj videný a počutý svojimi rodičmi".
Jak vzpomínky přecházejí z krátkodobé do dlouhodobé paměti
Na rozdíl od paměti počítačové se lidská vzpomínka v průběhu času zajímavým způsobem mění. Přednáška popíše současný pohled na mechanismus přechodu krátkodobé paměti na dlouhodobou a jakou úlohu při tom hraje hipokampus – nikoli mořský koník, ale důležitá oblast mozku. Zároveň bude zdůrazněna nezastupitelná role laboratorních zvířat při výzkumu paměti.
