Mladí ľudia ovládajú technológie, ale chýbajú im vzťahové zručnosti
„Z výskumov sa ukazuje, že digitálne hranice a očakávania vo vzťahoch máme nastavené rôzne. Keďže nevidíme do hlavy partnera alebo partnerky, potrebujeme neustále komunikovať a rozumieť tomu, že súhlas je dobrý len vtedy, keď sa deje slobodne, bez nátlaku, je informovaný, viem, čo môžem čakať, keď ho vyjadrím a je konkrétny, lebo dávam súhlas iba na konkrétnu aktivitu. Keď napríklad súhlasím s tým, že sa partner môže pozrieť na môj účet na Pintereste, akým spôsobom chcem prerobiť kúpeľňu, to neznamená, že mu dávam súhlas, aby si zároveň čítal moje konverzácie na Messengeri. Takže musíme sa naučiť, že súhlas má rôzne rozmery, že potrebuje byť komunikovaný jasne, informovane, bez nátlaku, to znamená, že komunikácia je absolútne kľúčová zručnosť vo vzťahoch.
O pohybu dětí
Dítě by podle doporučení Světové zdravotnické organizace mělo denně věnovat alespoň šedesát minut pohybovým aktivitám. To ale v Česku podle dat Univerzity Palackého splňuje jen necelá pětina dětí. Kdy je pro dítě vhodné, aby se začalo úzce zaměřovat na jeden druh sportu? Proč je důležité, aby sportovala celá rodina a jakou roli ve sportování dětí hraje dnes škola a tělocvik? A co by pomohlo celou situaci zlepšit?
Ako si nepokaziť Vianoce
Ako si nepokaziť Vianoce
Može mať profesor vzťah so študentkou?
Je v poriadku, ak má vysokoškolský pedagóg či pedagogička romantický vzťah so študentkou alebo študentom?
Na základnej a strednej škole by bol takýto vzťah jednoznačne problém – žiaci a žiačky ešte nie sú dospelí a učiteľ má zodpovednosť za to, aby si od detí a tínedžerov držal odstup.
Na univerzite sú však dospelí všetci. Stačí teda prítomnosť obojstranného súhlasu?
Oxfordská profesorka a filozofka Amia Srinivasan napísala o tejto téme esej s názvom On (Not) sleeping with your students (Prečo by sme nemali spať so svojím študentstvom), v ktorej prirovnáva vzťah medzi profesorom a študentkou ku vzťahu medzi psychoterapeutom a klientkou.
O tejto eseji, ale nielen o nej sa Barbora Mareková rozpráva s Veronikou Valkovičovou, ktorá sa výskumne, a neskôr aj poradensky, venovala téme sexuálneho obťažovania na vysokých školách.
Veronika je výskumníčka a pedagogička v oblasti verejných politík a sociálnych hnutí na Univerzite Komenského a v Slovenskej akadémii vied. Pôsobila aj na Fakulte sociálnych vied Univerzity v Antverpách. Tému sexuálneho obťažovania v akademickom prostredí a v zamestnaní skúmala v spolupráci s Inštitútom pre výskum práce a rodiny.
V podcaste priblíži, ako by na vysokých školách mala vyzerať prevencia obťažovania a tiež riešenie podnetov. Povie, ako sa díva na vzťahy medzi zamestnancami univerzity a študentstvom u nás na Slovensku a priblíži aj to, ako sa na tému sexuálneho obťažovania pozerajú rešpektované univerzity v zahraničí.
Emoční únos
Proč se někdy přestáváme ovládat? Jak tomu zabránit a udržet projevy vzteku a dalších emocí na uzdě?
Ve videu se dozvíte, co se děje v mozku při silných emocích. Vysvětlíme si, jak se stane, že nás emoce zcela ovládnou a my pak řekneme nebo uděláme něco, co jsme nechtěli. Je naštěstí více způsobů, jak se ovládnout.
Ako sa lepšie učiť?
Ľudský mozog je najkomplexnejší objekt v známom vesmíre. Chceme ho spoznávať, no zároveň aj trénovať, aby sme odomkli jeho potenciál. Používame len 10% mozgu? Ako sa lepšie učiť na skúšky? A na čo sa vlastne máme učiť?
Naše chování v šílených situacích
Jak se vyrovnáváme s tím, že nám shořel dům nebo zemřel někdo blízký? Naše chování v šílených situacích bývá šílené. Je to ok?
Vezmětě za ruku svůj STÍN - Jak se za sebe nestydět
Jak bojujeme se svými slabostmi? Často se za ně stydíme nebo děláme, že nejsou, nebo je obalujeme rádoby sebevědomou slupkou. Můžeme na to ale jít i jinak, pomocí úžasné techniky Phila Stutze.
Ako môže pes, či mačka zlepšiť naše zdravie
Prečo majú ľudia radi psy? A čo nás oslovuje na mačkách, koňoch alebo papagájoch?
Vedkyne a vedci nazhromaždili množstvo poznatkov o benefitoch vzťahu človeka s domácimi zvieratami.
V tejto epizóde Ľudskosti sa Barbora Mareková rozpráva s psychiatrom, profesorom Jozefom Haštom o knihe Vzťahová väzba s domácimi zvieratami, ktorá približuje vplyv domácich zvierat na všetky typy ľudského zdravia.
Profesor Hašto vysvetlí, čo sa začne diať v našom tele a mozgu, keď sa dotýkame domácich zvierat ktoré majú srsť, alebo perie. Ako vplývajú zvieratá na deti, na ľudí ktorí si prechádzajú ťažkým obdobím, na staršie manželské páry ktorým z domu odišli deti, alebo na pacientov s psychickými ochoreniami.
Vysvetľuje aj, ako prítomnosť zvieraťa mení vzťahy medzi ľuďmi a atmosféru v miestnosti - v byte, alebo v školskej triede. Rozpráva o vlastnom psovi a o tom, ako jeho prítomnosť ovplyvnila pacientky a pacientov ktorých liečil. A povie aj, prečo niektorých ľudí láka vlastniť bojového psa, alebo terárium s pavúkom.
Proč děti zlobí
Jak děti projevují nepohodu - od miminek po adolescenty
Příčiny "zlobení"
Vzdory, touha po uspokojení potřeb, poruchy, drogy...
Je sexbiznis práca? Alebo zneužívanie žien?
Od pouličného sexbiznisu cez masážne salóny až po online sexuálne služby - v súčasnom nastavení sveta to funguje tak, že niektorí ľudia predávajú sex a niektorí si ho kupujú.
Ako sa má k tomuto obchodu postaviť demokratický štát? Je pravda, že v sexbiznise ide o zneužívanie moci zo strany mužov, ktorí majú peniaze, a zároveň o zneužívanie žien v slabej finančnej a sociálnej situácii? Ako má štát rešpektovať právo ľudí viesť svoj život podľa svojich predstáv, ale zároveň posilňovať postavenie ľudí tak, aby nerobili niečo, čo nechcú?
V tejto epizóde sa Barbora Mareková rozpráva s riaditeľkou občianskeho združenia Odyseus. Dominika je psychologička a terénna pracovníčka a so svojím tímom sa venuje skvalitňovaniu života ľudí z ohrozených komunít.
Barbora sa pýta, či je správne, a nápomocné, považovať dobrovoľné poskytovanie sexuálnych služieb za prácu. Dominika približuje, ako by vyzerala podpora žien v sexbiznise, ktorá by bola postavená na aktuálnom vedeckom poznaní a rešpektovala by ľudské práva a ľudskú dôstojnosť.
Preberú aj, čo skúsili v téme sexbiznisu spraviť rôzne vlády v zahraničí - a ako to dopadlo.
V dvanástich sa dostal do detského domova. Čo prežívajú deti odkázané na štát?
Peter Jozefík pôsobí v zdravotníckej sfére a je tiež obľúbený influencer ktorý na Instagrame povzbudzuje mladých ľudí, aby sa zaujímali o verejné dianie, o svoje okolie a rád zdieľa aj videá a fotky zo zaujímavých miest či odporúčania na knihy.
V tejto epizóde podcastu Ľudskosť sa však otvorí v inej téme: rozpráva o svojom detstve.
Petra ako dvanásťročného sociálka odviezla do detského domova po tom, čo sa jeho rodina nebola schopná oňho postarať.
"Rodičia sa rozviedli, takže otec bol preč a mama mala psychiatrické ochorenie, pre ktoré nevedela situáciu doma zvládnuť,” hovorí v podcaste.
“Prvýkrát odišla z domu, keď som mal osem rokov a moja sestra trinásť. Mama odišla z ničoho nič, asi tri dni sme so sestrou nevedeli, čo s ňou je a potom sme zistili, že je hospitalizovaná na psychiatrii, takže sme zostali sami. Chodili sme normálne do školy, starí rodičia nám niekedy priniesli nejaké potraviny, ale inak sme sa o seba starali sami. A táto situácia sa potom opakovala viackrát.”
Peter rozpráva, aké boli preňho prvé dni v detskom domove a potom aj roky, ktoré v ňom prežil. Vysvetľuje, ako sa ho dotklo oddelenie od sestry, ktorú úrady poslali do iného zariadenia a nemali spolu istý čas žiadny kontakt.
Rozprávajú sa aj o tom, vďaka čomu sa mu - aj napriek ťažkým zážitkom z detstva - nakoniec tak dobre darí.
"Prášky na hlavu" a závislost na nich
Závislost na antidepresivech (léky proti depresi), anxiolytikách (léky proti úzkosti) a hypnotikách (léky na spaní) - vzniká nebo ne? Jak se riziku vzniku závislosti vyhnout? Jak dlouho psychofarmaka užívat, aby to bylo z hlediska závislosti bezpečné?
Závislosť mladých od nikotínu prudko stúpa. Pozor na reklamy, aké robí aj Attila Végh. Často sa to končí pri tvrdých drogách
Vývoj mozgu trvá približne do 24. roku života a látky, ktoré zasahujú do nervového systému, majú oveľa výraznejší účinok.
Léčba deprese
Jak na léčbu těžké deprese i lehčích stavů nebo "jen" smutné nálady. Přehled metod jako jsou léky a psychoterapie a jiných, které zvládnete i sami.
Partner ma psychicky aj fyzicky týral, jeho priatelia to vedeli. Prečo spoločnosť stále akceptuje násilie na ženách?
Trápi ma, ako sa spoločnosť pozerá na násilie na ženách a ako ho do veľkej miery stále akceptuje.
Videohry môžu deťom pomôcť sa rozvíjať, treba ale vybrať tú správnu
Ako svojmu dieťaťu vybrať hodnotnú hru, ako si nastaviť pravidlá hrania a čo vedia hry u detí podporiť?
A ešte jedna adventná inšpirácia 😊
Čo dobré môžeme vykonať v decembri 😊 inšpirácia
Problémom známok je, že každý učiteľ hodnotí inak
Známky majú zmysel v špecifických situáciách, na Slovensku ich však nevieme používať správne. Dieťa môže mať úplne chatrné vedomosti, ale má učiteľa, ktorý dáva dvojky. Naopak iné dieťa, ktoré je v prísnej škole, nosí dvojky, trojky, no má výborné vedomosti. Ako to zmeniť? A ako sa pozerať na vysvedčenie našich vlastných detí?
Učiteľom by som odkázal, že ak ich práca nebaví, nech idú robiť niečo iné
Slovenské školy sú stále silno zamerané na výkon a vedomosti miesto zručností. Budúcnosť ale bude skôr vyžadovať rôzne mäkké zručnosti ako je komunikatívnosť či schopnosť spolupracovať. Čo budú od detí v budúcnosti očakávať zamestnávatelia a či ich na to vedia slovenské školy pripraviť.
Deťom by sme mali vytvoriť priestor, aby sa nebáli povedať, čo si myslia
Motivácia je dôležitým prvkom v živote žiakov, rodičov, ale aj učiteľov. Čo v prípade, keď ju strácajú? Čo motiváciu oslabuje a čo naopak posilňuje?
Vždy ukazujeme na deti, že majú problém s technológiami, ale aj my sme ten problém
Digitálni rodičia je názov podcastu, ktorí tvoria Barbora Okruhľanská a Peter Šebo. Obaja pracujú v digitálnom marketingu a podstatou ich projektu Digitálni rodičia je vzdelávať rodičov, ktorí majú deti vo veku 0 – 18 rokov, o najnovších trendoch v online prostredí a moderných technológiách. Ponúkajú odpovede na najčastejšie otázky rodičov ohľadom smartfónov, sociálnych sietí, influencerov, kyberšikany a vlastne všetkého, čo sa online sveta týka. Už druhý rok po sebe sa stali Podcastom roka na Slovensku v kategórii Voľnočasový podcast.
Výskumník digitálnej gramotnosti: Ľudia by radšej videli robota ako policajta než ako lekára
Slováci sú v priemere na dobrej úrovni, no tí najchudobnejší výrazne zaostávajú. To sa týka aj detí, ktorým rodičia nemajú za čo technológie kúpiť a digitálna budúcnosť sa im tak vzďaľuje. Dokážu Slováci rozoznať na internete hrozby? A ako vnímajú budúcnosť s robotmi?
Do zahraničia mi odišla celá trieda. Ak budú deti takto utekať, tak čo s takým národom?
Byť dobrým učiteľom znamená predovšetkým sa so žiakmi rozprávať no a tam sú dovolené všetky otázky. Ak sa niekto otázok bojí alebo ich zhadzuje falošnými dilemami o strieľaní, tak je to prejav zúfalstva. Prečo naše deti odtiaľto hromadne utekajú?
Ak deťom zakazujeme emócie, v dospelosti ich nebudú vedieť využiť
Psychologička Sylvia Ondrisová sa venuje otázkam moci a hovorí, že keď človek, od detstva do mladosti, zažije aspoň jednu láskavú osobu, vytvorí to dobré jadro pre jeho budúcu sebahodnotu. Ondrisovej sme sa pýtali, ako mení moc učiteľov a učiteľky, čo sa stane, ak ju zneužijú, ako sa prejavuje vnútorný kritik, a prečo je dôležitá pracovná pohoda vo vzdelávacom prostredí.
Rešpektujme názor ľudí, ktorí volia iných politikov a budú sa s nami rozprávať
Podľa farárky evanjelického cirkevného zboru v Bratislave v Starom meste Anny Polckovej bude onedlho rovnako veľa žien farárok ako mužov farárov. Polcková učí deti aj dospelých, pomáha ľuďom v núdzi a rozpráva o náročných témach. Hovorí, že každá viera v Boha vedie k tomu, že sa nemáme povyšovať nad iných ani nad tých, ktorí volia iné politické strany. Ako sa rozprávať s ľuďmi, ktorí majú iné názory? Čo môže urobiť každý z nás pre ľudí v núdzi?
Slovensko nepotrebuje splnomocnenca pre konšpirácie, ale vakcínu proti dezinformáciám
Málokedy počúvame, že by sme sa na Slovensku mohli poučiť od Bulharska, no pritom máme viacero vecí spoločných. Napríklad obyvatelia týchto dvoch krajín majú v rámci Európskej únie najväčšiu tendenciu veriť konšpiračným teóriám. Asi polovica ľudí.
Žiaľ, s Bulharskom nemáme spoločné to, že tamojšia vláda sa s tým rozhodla niečo urobiť. A z toho by sme sa mali poučiť. Dáta totiž ukazujú, že ak štát spustí účinnú informačnú kampaň, môže podporiť odhodlanie ľudí dať sa zaočkovať aj napriek silnému antivaxerskému hnutiu.
V zaočkovanosti proti HPV vírusu, ktorý spôsobuje napríklad rakovinu krčka maternice a proti ktorému sa očkujú primárne dievčatá od dvanástich rokov, bolo v roku 2022 spomedzi štátov Únie Bulharsko na tom najhoršie. Zaočkovanosť bola len 1 percento.
Nebolo to vždy také zlé. V roku 2013 sa dalo zaočkovať takmer 24 percent dvanásťročných dievčat. O dva roky to bolo už menej ako tri percentá. Rapídny pokles spôsobila silná antivaxerská scéna, ktorá šírila dezinformáciu, že toto očkovanie spôsobuje vážne autoimunitné ochorenie.
Umění žít: Adventní setkání
Šance žít přichází jen jednou… Jaká je tedy odpovědnost člověka za jeho životní příběh? Co je v životě opravdu důležité? Jak naplnit čas, který nám byl dán? Je třeba s pokorou přijmout vlastní velikost, dojít k poznání, že symfonie, které nenapíšeme my, nevzniknou nikdy, obrazy, které nenamalujeme my, nebudou nikdy a dobré projekty, které neuvedeme v život my, nebudou nikdy. Kněz a bioetik Marek Orko Vácha nás vyzývá k tomu, abychom se nespokojili s málem, abychom prosili o velké dary a naplnili nádoby našich životů vrchovatou měrou.
Chválenie vždy a za každú cenu nie je to, čo dieťa potrebuje počuť
Známky sa podľa nej stávajú často jedinou motiváciou, čo z detí robí ich zberačov bez záujmu osvojiť si obsah. Anna Jančová je učiteľkou na Gymnáziu v Považskej Bystrici. Okrem toho je mentorkou Komenského inštitútu, lektorkou a autorkou kníh Pomaličky a Muži a cesty. Pýtali sme sa jej na výhody formatívneho hodnotenia na školách, rozdiel medzi ním a spätnou väzbou a takisto jeho vplyv na vývoj žiakov.
