Objaví sa mama, povie jediné slovo a z vás je opäť malé dievčatko
Vzťah matky a dcéry môže poznačiť smútok i frustrácia mamy z nemožnosti pracovať, študovať či realizovať sa. Zdrojom hnevu môže byť navyše aj tušenie, že jej dcéra sa bude mať lepšie ako ona sama alebo naopak, že aj jej dieťa bude mať rovnako ťažký život ako mala ona.
Ženy radšej trpia, než by niekomu povedali nie
Asertívna komunikácia je základná životná zručnosť, ktorú by sme sa mali naučiť ešte ako deti. Väčšina z nás má však problém stanoviť si hranice - či už voči priateľom a blízkym alebo aj pri kolegoch v práci. Snaha každému vyhovieť je choroba, ktorou v našej spoločnosti trpia najmä ženy a dôsledkom je únava, nespokojnosť so vzťahmi, zhoršené mentálne zdravie a niekedy aj ohrozenie vlastnej fyzickej bezpečnosti.
V tejto epizóde Ľudskosti sa Barbora Mareková rozpráva s Biankou Urbanovskou, trénerkou sebaobrany. Rozoberajú spolu svoje vlastné problémy so stanovovaním si hraníc a tiež zistenia, ktoré im v živote pomohli zastať sa seba samej.
Z rozhovoru sa dozviete:
čo sú to hranice a prečo majú ženy problém si ich stanoviť
ako nás ovplyvňuje výchova a spoločenské normy
čo je to people pleasing
ako zniesť nepríjemné pocity pri stanovovaní hraníc
ako riešiť, keď nás niekto nerešpektuje
ako spoločenské očakávania poškodzujú mužov
ako naučiť asertívne komunikovať deti
Ste orchidea či púpava?
Prečo sa niektorým ľuďom v živote darí, aj keď v detstve zažili viaceré ťažké veci? A prečo iným stres a traumatizácia spôsobujú v živote vážne problémy?
Prečo sú niektoré deti často choré? Prečo reagujú citlivejšie na stres, kritiku, ? Je to o prístupe rodičov, alebo je za tým aj čosi hlbšie?
Na tieto otázky máme dnes už vedecky podloženú odpoveď: odborník na zdravie detí, profesor Thomas Boyce o nich napísal knihu The Orchid and the Dandelion (Orchidea a púpava), v ktorej objasňuje, prečo reagujú rôzni ľudia na rovnaké podnety rôzne.
Prečo sú niektoré deti ako púpavy a dokážu vyrásť a kvitnúť prakticky kdekoľvek, a iné ako orchidey, takže reagujú citlivo na všetko, čo sa deje.
Barbora Mareková sa v podcaste Ľudskosť rozpráva so psychologičkou a psychoterapeutkou Janou Ashford o fyzickom aj mentálnom zdraví vysoko citlivých ľudí.
Rozprávajú sa o vedeckom poznaní a Janka hovorí o svojich pozorovaniach z psychologickej praxe. Vysvetľuje, čo potrebujú deti - orchidey, aby v živote prosperovali a ako sa o seba môžeme postarať, ak sme vysoko citlivý dospelý.
O úzkosti a o tom, ako pomáha mindfulness
Aké to je byť zraniteľný a porozprávať o tom, čím sme si v živote prešli?
V tejto epizóde Barbora Mareková pokračuje v rozhovore so psychológom, psychoterapeutom a odborníkom na mindfulness, Andrejom Jeleníkom.
Nedávno spolu rozobrali, ako sa v našej spoločnosti cítia chlapci a muži. Andrej povedal, aké témy prinášajú do terapie jeho mužskí klienti a hovoril aj o sebe - o tom, čo prežíval ako chlapec, ako sa cítil doma, v škole a ako sa cíti dnes, v roli manžela a otca.
V tejto epizóde Andrej rozpráva, prečo ho po prvom rozhovore zaplavili úzkosti. Barbora sa ho pýta, ako mu s ich zvládaním pomohli odborné znalosti - napríklad techniky mindfulness.
Vrátia sa aj k téme mentálneho zdravia chlapcov a mužov a Barbora sa pýta na hlbšie vysvetlenie toho, prečo majú muži potrebu navzájom súťažiť a ako sa prejavuje v bežnom živote.
Andrej hovorí, ako súťaženie komplikuje blízkosť a priateľstvá medzi mužmi, a povie, ako si v dospelosti hľadal hlboké priateľstvá s mužmi on sám.
Vychovávateľka púšťala deťom videá hnutia AllatRa o konci sveta. Viaceré mali strach a v noci sa budili s plačom
„Dieťa sa bezdôvodne budilo zo sna. Ako rodič si myslíte, že malo zlý sen, a ono plakalo pre niečo iné. Rozpráva vám veci, pri ktorých sa čudujete, kde to mohlo vidieť alebo počuť,“ hovorí otec jedného zo žiakov na prvom stupni ZŠ.
Pedagogická zamestnankyňa šírila medzi deťmi názory hnutia AllatRa, spoločenstva, ktoré je známe propagovaním dezinformácií a často nebezpečných myšlienok. Okrem videí deťom ukazovala rôzne iné propagačné materiály.
🌪️ Chcete mať život pod kontrolou? Najprv prijmite ten chaos vo vnútri
💣 Vaše emócie nie sú nepriateľ, ktorého treba zamknúť do pivnice. Ak sa snažíte „zachovať pokoj“ tým, že v sebe všetko dusíte, gratulujem. Práve si budujete emocionálny infarkt.
Peter bol majster v maskovaní. V práci bol „v pohode“, doma „v pohode“, až kým jedného večera nevybuchol kvôli zle uloženej lyžičke v umývačke tak, že sa triasli okná. Ten výbuch nebol o lyžičke. Bol o týždňoch potláčanej frustrácie, ktorú Jeffrey Brantley v knihe „Emoce pod kontrolou“ prirovnáva k búrke.
Peter si myslel, že svoje pocity ovláda. V skutočnosti pocity ovládali jeho život cez permanentnú únavu a následné výčitky svedomia. Aha moment? Kontrola neznamená potlačenie, ale schopnosť pozorovať búrku bez toho, aby vás spláchla.
Zmena prístupu k vlastnému prežívaniu bolí, pretože si vyžaduje úprimnosť k sebe samému. Tu sú 3 veci, ktoré môžete urobiť hneď:
🏷️ Pomenujte to bez cenzúry. Keď cítite hnev, nepovedzte „som unavený“. Povedzte „teraz cítim čistú zlosť“. Pomenovanie emócie znižuje jej silu nad Vaším konaním.
🤝 Prestaňte s ním bojovať. Ak príde úzkosť, nebráňte sa jej. Boj vytvára napätie. Skúste radikálne prijatie: „Dobre, si tu. Vidím ťa. Poďme spolu chvíľu kráčať.“
🌬️ Vytvorte si pauzu. Medzi impulzom (niekto Vás naštve) a reakciou (vykríknete) je milisekunda slobody. Využite ju na jeden hlboký nádych. Tam začína Vaša moc, nie v kriku.
🧭 Koučing nie je o tom, aby ste sa stále usmievali. Je o tom, aby ste rozumeli svojmu vnútornému kompasu, aj keď práve ukazuje na búrku.
👇 Ktorú emóciu ste dnes najviac potláčali, len aby ste pred okolím „nevyrobili scénu“? Priznajte si to do komentárov, uľaví sa vám.
#emociepodkontrolou #emocie #sebaregulacia #osobnazodpovednost #koucing #psychologia #dnescitam #tipnaknihu #rozvoj
Ako rodičovstvo ovplyvňuje naše priateľstvá
Rodičovstvo je skúsenosť, ktorá ovplyvní všetky dôležité vzťahy v našom živote. Ako rodičia malých detí máme zrazu výrazne viac povinností, takže máme menej voľného času a v nejakej miere sa zmenia aj témy, ktoré potrebujeme riešiť.
S ľuďmi, ktorí nám boli donedávna blízki, si preto zrazu nemusíme až tak dobre rozumieť, a niekedy nám nevyhovuje ani rytmus, v ktorom funguje sociálny život okolo nás.
Alexandra Just je ilustrátorka, pôsobí v online magazíne Kurník, v ktorom jej nedávno vyšiel článok s názvom Sisterhood (Sesterstvo), v ktorom rozoberá, ako jej priateľstvá ovplyvnilo narodenie dieťaťa, a čo pre ňu znamenajú ženské priateľstvá, teraz, keď si prechádza rozvodom.
Barbora Mareková sa jej pýta na to, ako presne udržuje kontakt s kamarátkami a ako sa vyvíjajú jej priateľstvá s tými, čo deti nemajú.
V minulosti Alexandra ilustrovala aj knihu, v ktorej ženy opísali, ako prežívali svoje pôrody, interrupcie a zdravotnú starostlivosť po zamĺknutom potrate. S Barborou preto rozobrali, či výtvarné umenie patrí aj do zdravotníckych zariadení - a ako by vyzeralo umenie, ktoré rešpektuje rôzne potreby a rozmanitú skúsenosť žien.
🛠️ Prestaňte svoje dieťa „opravovať“, kým neopravíte seba
🍲 Myslíte si, že vaše dieťa potrebuje lepší režim? Možno potrebuje len rodiča, ktorý sa nenechá vytočiť každou rozliatou polievkou.
Kniha Álvara Bilbaa – Detský mozog vysvetlený rodičom nastavuje rodičom zrkadlo, ktoré trošku bolí. Bilbao jasne hovorí: Detský mozog je stavenisko. Ak doň vletíte s búracím kladivom svojej vlastnej frustrácie, nečakajte, že tam vyrastie chrám sebaistoty.
„Aha moment“? Dieťa nereaguje na vaše slová, ale na vašu úzkosť a napätie. Ak ste vyhoretí a v chaose, vaše dieťa to len zrkadlí. Zodpovednosť za atmosféru doma nenesie trojročné dieťa, ale vy. Čo s tým môžete urobiť hneď teraz?
🛑 Dýchajte skôr, než zaútočíte. Keď cítite, že vo vás vrie hnev, dajte si 5 sekúnd. Ten hnev nie je o dieťati, je o vašej prázdnej nádrži.
🤗 Zahoďte logiku, zapnite emóciu. Detský mozog do 6 rokov nerozumie logickým argumentom, prečo treba upratať. Rozumie pocitu bezpečia. Skúste namiesto prednášky objatie.
⚡ Nastavte hranice bez kriku. Hranica nie je trest, je to zábradlie. Ak ho dieťa nemá, cíti úzkosť a začne „vystrájať“, aby ho našlo. Buďte tým pevným zábradlím, o ktoré sa dá oprieť, nie elektrickým ohradníkom, ktorý kope.
Zmena prístupu bolí viac ako kúpa novej hračky. Vyžaduje totiž prácu na sebe. Ale presne tam začína sloboda.
👇 Ktorá situácia s vaším dieťaťom vás naposledy vytočila tak, že ste sa v tom hneve sami nespoznali? Priznajte sa v komentároch, sme v tom spolu.
#detskymozog #vedomerodicovstvo #vychova #osobnazodpovednost #sebaspoznanie #koucing #dnescitam #tipnaknihu #mindatelier
Žiaci sedením v laviciach strácajú motiváciu a rezignujú. Stávajú sa z nich zombíci
Učitelia by nemali venovať pozornosť žiakom, ktorí vyrušujú, ale tým, ktorí pracujú správne, radí Karin Marques. Marques vyštudovala učiteľstvo s presvedčením, že nebude nikdy učiť. Teraz je riaditeľkou Základnej školy Solidarita v Prahe. Karin Marques sa snaží budovať školu, kde inklúzia nie je len pravidlom, ale je prirodzenou súčasťou života žiakov, učiteľov a komunity. Jej cieľom je, aby aj ich žiaci zažívali vzdelávanie inak, ako len sedením v lavici.
Bojkotovať ruských umelcov je v poriadku
“Ruská sociologička Zorinová hovorí o syndróme naučenej bezmocnosti, ktorou trpí 90% Rusov a ktorý sa tam dlhodobo pestuje stovky rokov. Je to pocit, že sa nedá nič robiť. Aj preto predstavy o vybudovaní občianskej spoločnosti v 90tych rokoch nabúrali. A aj preto je predstava, že sú tam nejaké vnútorné zdroje pre zmenu, iluzórna.” hovorí filozof Fedor Blaščák.
V novej epizóde podcastu Ľudskosť sa s ním Barbora Mareková rozpráva rozdieloch medzi Ruskom a západným svetom a tiež o tom, ako v dnešnej situácii reagovať na argument o výnimočnosti ruských umelcov.
“V 150 miliónovom národe sa vždy nájde obrovské množstvo talentov vo všetkých oblastiach, takže ruská kultúra vyprodukovala historicky obrovské výkony. Ale sám Dostojevskij, ktorým sa oháňajú rusofili, bol vo vyhnanstve. Čiže treba povedať aj to, že Rusi sa k svojim vlastným ľuďom správajú príšerne.”
Blaščák v rozhovore vysvetľuje, o čom je liberálna demokracia, ako sa k tomuto modelu dopracovali západné kultúry a v čom sa líši od autokratického systému fungovania v Rusku.
V rozhovore preberú aj to, prečo Európska únia v posledných dekádach strácala svoje čaro. A prečo sloboda slova v demokratickej spoločnosti nie je - a nemá byť - absolútna.
Najviac nás ovplyvňujú veci, ktoré sme si sami nevybrali
Aké to je pracovať ako psychologička vo Veľkej Británii a potom sa vrátiť domov, na Slovensko?
Mária Tiňová vyštudovala pôvodne biokybernetiku, no pred vyše dvadsiatimi rokmi sa s manželom presťahovala do britského Birminghamu.
V tom čase mali dve malé deti a Mária sa zamestnala ako programátorka v tamojšej banke. Táto práca ju však nenapĺňala a prihlásila sa preto na štúdium psychológie a prepracovala sa cez viaceré úrovne vzdelávacieho systému až do klinickej praxe.
Barbora Mareková sa pýta, aké hodnoty a postoje rozvíjal u študentov a študentiek psychológie tamojší vzdelávací systém. Mária vysvetľuje, čím ju oslovila kognitívno behaviorálna terapia a čo je to takzvaná teória súcitnej mysle.
"Nikto z nás si nevybral ani mozog a to, ako funguje - lebo on má svoje zákoniktosti a my ich nedokážeme zmeniť, ani gény, s ktorými sme sa narodili a ani prostredie, v ktorom sme vyrastali. Práve tieto veci majú najväčší vplyv na to, ako sa cítime a čoho sme schopní ako dospelí - a nič z toho nie je naša voľba," vraví Mária v podcaste.
Keďže sa pred pár rokmi vrátila na Slovensko, hovorí aj o tom, ako sa jej pracuje u nás a čo vidí vďaka perspektíve, ktorú získala v zahraničí - napríklad, prečo je pre atmosféru v krajine dôležitá ochota ľudí dodržiavať pravidlá.
O sexe v dlhodobom vzťahu
Sex sa počas života veľakrát zmení. Je to dané nielen našou biológiou, ale aj prežívaním a životnými okolnosťami, ako je napríklad tehotenstvo, či narodenie detí.
Podľa odborníkov na psychosexuálnu terapiu sa dá väčšina problémov v oblasti sexu riešiť, ak ľudia dostanú možnosť v bezpečnom prostredí zreflektovať vlastné prežívanie a potreby a tiež potreby svojho partnera či partnerky.
V tejto epizóde Ľudskosti sa Barbora Mareková rozpráva s Lenkou Pavukovou Rušarovou a Štefanom Vankom o tom, čo potrebujeme všetci vedieť o sexe v dlhodobom vzťahu. Števo a Lenka sú obaja sú psychológovia a psychoterapeuti, venujú sa jednotlivcom, aj párom, takže problémy v sexuálnej oblasti prinášajú ľudia do ich ambulancií často.
“Nikto sa sexuálne skúsený nenarodil,” vraví Števo v podcaste. “Všetci do toho vrastáme, zrejeme, vyvíjame sa, vytvárame si okolo toho rôzne fantázie. V dlhodobom vzťahu prechádza sex rôznymi fázami a je v poriadku aj to, ak je sex odsunutý na druhú, alebo štvrtú koľaj, lebo sú v živote aj dôležitejšie veci. Netreba z toho robiť tragédiu, treba tomu porozumieť a byť na to zvedavý," dodáva.
Barbora sa pýta, čo presne zvykne ľudí v sexe trápiť a ako s nimi Števo a Lenka hľadajú riešenia.
O práci s odsúdenými ľuďmi: Ako sa dostanú do problémov?
V minulej epizóde porozprával o tom, ako v mladosti zavesil na klinec povolanie rímskokatolíckeho kňaza kvôli partnerskému vzťahu a ako si následne hľadal novú pracovnú identitu a životnú rovnováhu.
Teraz hovorí o dlhoročnom povolaní probačného úradníka, ktorému sa začal venovať po odchode z kňazstva a ktoré robí - popri novinárčine - dodnes.
„Moja pozícia je jedinečná v tom, že nie je právnická, ale ide o akýsi pokus o sociálnu prácu v justícii,“ vraví Ľubo v podcaste.
Aké trestné činy spáchali ľudia, ktorým sa Ľubo venuje? Čo predchádza tomu, že sa ľudia dostanú do problémov so zákonom, a ako vyzerá takzvaná restoratívna justícia - teda snaha úradníkov asistovať odsúdeným ľuďom pri náprave ich zlyhaní?
Barbora sa pýta aj na to, ako to má Ľubo s vierou v Boha po tom, čo odišiel z cirkvi. A rozprávajú sa aj o nemeckej autorke - teologičke Dorothee Sölle - ktorá vo svojich knihách prepojila kresťanstvo s feminizmom.
Ako mýty o tučnote poškodujú zdravie, vzťahy a kariéru
Ľudia s veľkým telom sú neustálym terčom krutosti. Na dennej báze zažívajú rôzne viac či menej zjavné signály okolia o tom, že s nimi niečo nie je v poriadku. Môžu za to hlboko zažrané presvedčenia o tom, že tučnota súvisí s charakterom človeka alebo s jeho intelektom.
Denisa Debrecká je psychologička, venuje sa najmä téme úzkostí a svoje odborné poznatky zverejňuje aj na instagrame. Nedávno uverejnila príspevok s názvom Trauma tučného dieťaťa, v ktorom rozoberá svoju vlastnú skúsenosť s detstva.
„Pamätám si napríklad Harryho Pottera, kde sú dobré postavy chudé a zlé majú nadváhu,“ vraví Denisa v podcaste. „Tie ukazovali ako lenivé a nemorálne - a tak som to vtedy vnímala aj ja, že ma to robí lenivou, nedostatočnou a zlou.“
Narážky a nevyžiadané rady smerované tučným ľuďom sú v spoločnosti považované za normálne a veľa ľudí si ich pred sebou obhajuje údajnou obavou o ich zdravie. Zraňujúce poznámky počúvajú dokonca aj deti - a to nielen od rovesníkov, ale aj rodičov, učiteliek či lekárov.
Denisa vysvetľuje, aké má takáto traumatizácia následky a ako sa zvyknú s ľuďmi ťahať až do dospelosti. Rozoberú aj, ako antitučné postoje vytláčajú ľudí zo vzťahov, z pracovných príležitostí či z popkultúry.
„Keď som sa ľudí na instagrame pýtala, k akému psychológovi by nešli, veľa z nich napísalo, že k tučnému psychológovi,“ vraví Denisa.
O divadle, o kráse a o vtipoch na internete
Zdenu Studenkovú poznajú všetky generácie Sloveniek a Slovákov - v divadle a televízii je konzistentne úspešná celé dekády.
Na hviezdnom piedestáli je to ale niekedy aj ťažké. Pre zachovanie vnútorného pokoja sa Zdena drží radšej ďalej od niektorých stránok na internete: “Všetci si myslia že som už obrnená. No voči niektorým veciam sa obrniť nedá.”
V podcaste Ľudskosť sa jej reportérka Barbora Mareková pýtala na mentálne zdravie umelkýň a umelcov. Zdena hovorí o svojom sebaobraze a kráse, ale aj o tom, ako prežívala študentské roky, materstvo, prácu v divadle a televízii, či o svojom novom divadelnom predstavení, ktorým chce posmeliť ženy, aby nezabúdali samy na seba.
V podcaste rozoberú:
ako sa Zdena cítila v škole
kto ju hodnotovo rozvíjal, počas jej študentských čias
ako prežívala tehotenstvo a materstvo
ako dnes vníma divadlo a televíziu
ako hercom a herečkám pomáha práca spracovať vlastné emócie
prečo je pre Zdenu dôležité cítiť sa vo svojom tele dobre
aké to je, ísť na internet, keď je človek slávna žena
ako vníma bulvár a satirické stránky na Facebooku
čo jej dodáva silu, čo ju baví a na čo sa teší
Naša myseľ má viacero častí. Ako ich rozpoznať a uzdraviť?
Prečo sa niekedy cítime kompetentní a odvážni a inokedy zas malí a neschopní? A prečo v nás niektorí ľudia ľahko spúšťajú zlosť, či stres a v prítomnosti iných sa zas cítime pokojne?
Podľa terapeutického prístupu s názvom Internal Family system (IFS) človek nie je jednoliata osobnosť, ale súbor viacerých častí, ktoré sa podvedome aktivujú v závislosti od situácie. v ktorej sme. Niektoré svoje časti dokážeme rozpoznať pomerne ľahko, ale sú aj také, ktoré sme v sebe hlboko pochovali, napríklad preto, že so sebou nesú nevyliečené traumy.
Vytesňovanie niektorých našich častí nám však v živote spôsobuje ťažkosti - či už v osobnom prežívaní alebo aj vo vzťahoch s inými.
Terapeuti, ktorí sa na človeka dívajú cez model IFS, pomáhajú klientom a klientkam spoznať svoje časti a naučiť sa s nimi pracovať tak, aby človek dokázal využívať zdravý potenciál každej jednej z nich.
Barbora Mareková sa v tejto epizóde Ľudskosti pozrela na systém IFS so psychotraumatológom Ivanom Vyskočilom. Ivan približuje, ako jednotlivé časti v nás vznikajú, prečo sa medzi nimi objavuje napätie a ako prebieha terapia, ktorá dáva častiam priestor na sebavyjadrenie a uzdravenie.
Prváci nemusia ovládať dokonalý pravopis. Nástup do školy má byť o inom
Kedy vieme, že dieťa je zrelé nastúpiť do školy? Prečo je dôležité predškolské obdobie a čo všetko sa deje za dverami prvých tried?
O párovej terapii
Dobrý vzťah nezvykne byť vecou náhody. Experti a expertky prinášajú stále viac poznatkov o tom, ako si ľudia vo funkčnom vzťahu prejavujú rešpekt, ako vyzerá emocionálna blízkosť a ako dokážu ľudia v páre spoločne rásť a ošetrovať si aj prípadné zranenia z detstva.
“Tým, akého si ľudia vyberú partnera alebo partnerku si vyberajú aj svoj život a jeho kvalitu: to, aké sebavedomie budú mať, ako sa budú cítiť vo svete a aké vzťahy budú mať aj s inými ľuďmi, ale aj so svojimi deťmi.” hovorí párová terapeutka Júlia Halamová, ktorá je zároveň profesorkou na Fakulte sociálnych a ekonomických vied Univerzity Komenského. Vo svojej knihe s názvom “Pripútajte sa prosím” vysvetľuje, prečo majú ľudia vo vzťahoch problémy a ako sa dajú riešiť.
V novej epizóde podcastu Ľudskosť sa jej reportérka Barbora Mareková pýtala, čo sú varovné signály, ktoré poukazujú na eróziu vzťahu a čo sa dá robiť, keď sa ľudia od seba vzdialili. Júlia Halamová vysvetľuje, prečo nás zbližuje a uzdravuje, keď sme k sebe ohľaduplní a staráme sa o citlivé miesta partnerky alebo partnera, ale hovorí aj o tom, ako si vo vzťahu dávať konštruktívnu spätnú väzbu a ako ju vedieť prijať.
“Principiálne, ak mi niekto hovorí, že mu niečo vadí, tak je to v nejakom zmysle dar. Je veľa párov, ktoré si nepovedia, čo im vadí a ten vzťah sa musí rozpadnúť, lebo k tej kalibrácii nemá ako dôjsť, nie je tam dostatok spätnej väzby na to, aby si to mohli dobre nastaviť.” vraví Halamová.
Barbora sa pýtala aj na to, kedy má zmysel ísť na párovú terapiu, a kedy je vzťah už natoľko dysfunkčný, že je lepšie ho ukončiť. Zaujímali ju konkrétne príklady z terapeutickej praxe, ale spýtala sa aj na niektoré myšlienky z knihy Júlie Halamovej, ktoré jej prišli zvláštne.
Vyrástla v dysfunkčnej rodine - otca vyťažoval alkohol, matku otec
Alkoholizmus je ochorenie, ktoré ovplyvňuje život celej rodiny. Najviac zo všetkých ním však trpia deti, ktoré sú na dospelých odkázané vo všetkých svojich potrebách: fyzických aj emocionálnych.
Detstvo v tomto type dysfunkcie je u nás pomerne bežná skúsenosť. Podľa údajov Svetovej zdravotníckej organizácie je od alkoholu závislých približne 5,5 % ľudí - a ak k nim pridáme aj ľudí, ktorí majú problém s nadmerným pitím, je to až 10 % populácie staršej ako 15 rokov.
V tejto epizóde podcastu Ľudskosť sa Barbora Mareková rozpráva s pani Annou, ktorá je členkou 12 krokového programu Dospelé deti alkoholikov a detí z dysfunkčných rodín.
Anna vyrástla so štyrmi súrodencami v rodine, kde otec pil a mama skúšala jeho správanie skrývať a manažovať. Na deti tým pádom nezostávala primeraná energia a ani peniaze.
“To že bol otec alkoholik spôsobovalo, že sme boli neustále v strehu,” hovorí Anna v podcaste. “Celú dobu bolo v rodine napätie, lebo sa stále očakávalo, kedy otec príde a v akom stave príde.”
Zanedbávanie potrieb detí je typickým príznakom rodín, kde rodič trpí závislosťou od alkoholu.
Dnes je Anna už sama matkou dvoch dospelých detí, takže rozpráva aj o tom, ako jej život pokračoval po odchode z rodiny, v ktorej vyrástla. Hovorí, ako zvládla svoje štúdium a svoju prácu, aké mala v dospelosti partnerské vzťahy, a ako sa vyvíjal jej vzťah s jej deťmi.
Porozprávala aj o skupine, v ktorej stretáva a uzdravuje spolu s ďalšími ľuďmi, ktorí v detstve prežili čosi podobné.
Manželia Cifroví o tom, ako ich vzťah zasiahla smrť bábätka a ako im pomohla terapia
Tomáš so Stankou žijú v Bruseli spolu s dcérkou Sárou. Pred vyše rokom sa tešili na svoje druhé dieťa, no v 38. týždni Stankinho tehotenstva ultrazvuk ukázal, že ich synček Oskar nežije.
Stanka s Tomášom opisujú, ako vyzeral jeho pôrod a následná rozlúčka s ním. Hovoria aj, ako stratu súrodenca prežívala malá Sára.
“Na začiatku som mala obrovské výčitky,” vraví Stanka v podcaste. “Rozoberala som každú minútu pred jeho smrťou, lebo asi ako každá matka, ktorej zomrie dieťa, aj ja som rozmýšľala, či som to nejak nezapríčinila. A na tomto sme so psychologičkou pracovali na začiatku - aby som sa neobviňovala, lebo to nebolo zapríčinené mnou. No a potom sme riešili aj to, aby som to nevyčítala ani okoliu.”
V rozhovore Stanka a Tomáš striedavo opisujú situáciu - každý zo svojho uhla, a hovoria, v čom prežívali synčekovu smrť inak a prečo sa začali od seba vzďaľovať.
“Náš vzťah dosť trpel tým, že Tomáš sa z toho už chcel dostať a ja som si to, naopak, chcela pripomínať. A bolo to pre nás veľmi ťažké sa o tom rozprávať, lebo on sa tej téme vyhýbal a ja som sa zas pýtala, že s kým sa mám o tom teda rozprávať? Veď to bolo naše dieťa,” vraví Stanka.
“Pomohlo nám až to, že sme si, každý, našli svojho psychológa. Až toto nás zblížilo,” dodáva.
“Ja som taký, že emócie mám v sebe vo vnútri a neviem ich vyjadrovať. Väčšinou, keď ich vyjadrujem, tak plačem. A môj terapeut mi s týmto veľmi pomohol. Umožnil mi pozrieť sa do seba a rozumieť tomu, čo sa so mnou deje, že je to ok a že to má svoj čas,” vraví Tomáš.
Opisujú zážitky z terapie, ale aj interakcie s okolím. Vysvetľujú, čo bolo pre nich zraňujúce a čo im, naopak, pomáhalo túto bolesť ošetrovať a posúvať sa bližšie k sebe.
Budem niekedy dosť?
Cítite príznaky vyhorenia? Ste už dlhšie preťažení, unavení, nahnevaní, možno aj trocha cynickí? A všímate si, že vám iní ľudia idú na nervy?
Poďte s nami preskúmať, čo sa vo vás môže diať - a kde sa to začalo.
V tejto epizóde podcastu Ľudskosť sa Barbora Mareková rozpráva so psychológom a lektorom Matúšom Bakytom o tom, čo presne nás núti ísť v živote tempom, ktoré nám škodí: ako vnímame prácu, ako nás ovplyvňujú technológie a ako s vyhorením súvisia zážitky z nášho detstva - konkrétne emocionálne zanedbávanie.
Matúš porozpráva príbeh svojho vyhorenia a priblíži nám, s čím prichádzajú do terapie jeho klienti a klientky.
Vysvetlí tiež, ako môžeme svoje prežívanie uzdraviť.
Život s narcistickým človekom je utrpenie, ktoré zvonka nevidno
Okolie vidí schopného a šarmantného človeka, no partnerka či deti znášajú obrovskú psychickú záťaž. Človek s narcistickou poruchou zneužíva svojich blízkych na sýtenie vlastných potrieb. V opakujúcich sa cykloch manipulácie u nich vyvoláva pocity zodpovednosti, viny či strachu a získava tak pozornosť, obdiv a poslušnosť.
V tejto epizóde Ľudskosti sa Barbora Mareková rozpráva s novinárkou Ivou Mrvovou, ktorá zmapovala nefyzické násilie v rodinách v unikátnom printovom seriáli. Slovenské ženy aj muži Ive porozprávali svoje príbehy o tom, čo prežili vo vzťahu s narcistom či narcistkou, ale aj o tom, ako sa im po rokoch utrpenia podarilo za seba postaviť.
V rozhovore rozoberú:
Ako sa človek zamotá do vzťahu s narcistom a prečo je ťažké mu odolať
Prečo sa čarovné správanie narcistického partnera po čase zmení
Ako narcistický človek manipuluje partnera či partnerku
Prečo a ako poškodzuje svoje deti
Prečo je ťažké z takéhoto vzťahu odísť
V čom sa líšia príznaky narcizmu u muža a u ženy
Akí ľudia sa stávajú obeťou narcistickej šikany
Ako vyzerá psychické násilie v rámci katolíckej cirkvi
Jar v zime 🪷🌷🌹❤️
Inšpirácia na február 😊
Bitie detí je problémom nás všetkých. Ako sa ozvať, keď vidíme násilie?
Rodina by mala byť pre každého bezpečným miestom. Pod rúškom výchovy však mnoho detí na Slovensku zažíva násilie - a to práve od rodičov, ktorí by ich mali chrániť.
"Násilie ide krížom cez celú spoločnosť." vraví sociálna poradkyňa Ida Želinská. "Násilníci a násilníčky sú takmer vždy príma chalani a príma baby. Je veľmi malé percento ľudí, u ktorých si poviete na prvý pohľad, že: s týmto by som teda nechcela byť."
Ľudia, ktorí v detstve zažívajú násilie, trpia počas života rôznymi problémami: v dospelosti môžu mať zhoršené zdravie, znížené sebavedomie, problémy vo vzťahoch, niektorí trpia depresiou, úzkosťami, závislosťami a niektorí sami pokračujú v násilnom správaní.
V tejto epizóde podcastu Ľudskosť reportérka Barbora Mareková zisťovala, čo môžme robiť, keď sme svedkami násilia na deťoch.
"Sebavedomá spätná väzba od iných ľudí môže veľmi tomu dieťaťu pomôcť. Ľudia sa správajú tak, ako im je to dovoľované spoločnosťou. Čiže keď sa začne dávať veľa spätných väzieb, správanie sa začína meniť." vraví sociálna poradkyňa Želinská.
V tejto epizóde zaznie:
prečo sú rodičia násilní k svojim deťom
čo všetko je prejavom násilia
v akých rodinách sa vyskytuje násilie
aká je úloha štátu v riešení násilia na deťoch
čo majú robiť učitelia, či školské psychologičky, keď sa dozvedia o násilí
aká je úloha sociálych pracovníkov a pracovníčok
ako sa ozvať, keď vidíme rodičov biť svoje dieťa
čo nám ukázali postoje Kataríny Hatrákovej z OĽANO
Necháme Facebook, aby nás stále priťahoval hlavne tým, čo nás hnevá?
Sociálne siete sú trochu ako obývačka, len do nej denne pozývame stovky hlasov. Niektoré prinášajú informácie, iné hlavne napätie. Koho by sme tam chceli mať, ak by sme si vyberali naozaj vedome?
Len zopár dní cieleného pozorovania a môžeme si všimnúť vzorec: v našom online priestore sa vo väčšom množstve šíri ten obsah, ktorý nás hnevá, zneistí, rozruší. Prečo nás to negatívne priťahuje viac? Sme prirodzene priťahovaní k tomu, čo nás hnevá, pred tým, čo nás teší?
Psychológia tento jav opisuje ako „negativity bias“, sklon dávať negatívnym podnetom väčšiu váhu než pozitívnym. V prehľade „Bad is stronger than good“ sa ukazuje, že zlé udalosti a zlé informácie často pôsobia silnejšie než tie dobré. Pričom jedna zlá udalosť prevýši niekoľko dobrých, ale naopak to neplatí.
Ako chrániť deti v dobe, keď rodičia vešajú na internet takmer čokoľvek
Aké to je byť dieťaťom vo svete, v ktorom je úplne bežné, že rodičia vešajú fotky a videá svojich detí na sociálne siete?
Keď raz pridáme niečo na internet, musíme počítať s tým, že nad týmto obsahom strácame kontrolu a že je vonku už navždy.
Navyše, technológie sa stále posúvajú a dnes sú schopné rozpoznávať tváre, vyhľadávať konkrétnych ľudí cez fotky a dokonca fotky či videá aj meniť a dotvárať. Deti sú v tomto smere zraniteľná skupina populácie, pretože za ne rozhodujú dospelí a mnohí rodičia zdieľajú obsah, ktorý môže deti poškodiť.
Fenomén s názvom sharenting (nadmerné rodičovské zdieľanie) je natoľko rozšírený, že v niektorých krajinách ho už začali riešiť úrady. Na Slovensku zatiaľ konverzácia týkajúca sa ochrany súkromia a dôstojnosti detí chýba.
V tejto epizóde podcastu Ľudskosť sa Barbora Mareková rozpráva s rodičovskou poradkyňou Zuzanou Vaškovou o tom, aké má sharenting dôsledky.
Zuzana pôsobí v občianskom združení Metanoia Centrum, ktoré sa venuje témam z oblasti montessori pedagogiky a duševného zdravia. V minulosti pôsobila aj vo vedení škôlky.
V podcaste Zuzana vysvetlí, ako tvorba obsahu - teda fotenie a nakrúcanie detí na účely zverejnenia - vplýva na atmosféru v rodine. Aké posolstvá deťom vysielame, keď ich fotíme v ich súkromných momentoch. Ako zdieľanie fotiek vplýva na sebaobraz dieťaťa, ale aj na jeho vzťah k rodičom.
Rozprávajú sa o bežných rodinách, ale aj o tom, čo by mali vnímať rodičia, ktorí sú verejne známi. A Zuzana vysvetlí, čo by sme v téme ochrany súkromia detí mali očakávať od škôlok, škôl a inštitúcií, ktoré sa o deti starajú.
Depresia, úzkosti či narcizmus majú korene v detstve
V minulosti sa odborníci na mentálne zdravie sústredili na určovanie diagnóz ako je depresia, úzkostná porucha či narcistická porucha osobnosti, no do popredia sa dostáva iný prístup. Terapia, ktorá skúma náš životný príbeh a to, ako zážitky z detstva ovplyvňujú náš sebaobraz, naše reakcie na okolnosti, situácie a aj na naše vzťahy - k partnerovi, partnerke či deťom.
V tejto epizóde sa reportérka Barbora Mareková rozpráva s psychologičkou, psychoterapeutkou a školiteľkou Katarínou Kárászovou o tom, ako traumy vznikajú, ako menia náš život a ako vyzerá terapia, ktorá ich môže uzdraviť.
Z rozhovoru sa dozviete:
ako vzniká depresia či úzkosti
čo má spoločné závislosť od alkoholu so závislosťou od nakupovania
ako vzniká narcizmus a potreba ovládať iných
ako sa trauma rodičov prenáša na deti
prečo má traumatizovaný človek problém ovládať svoj hnev
ako vyzerá terapia, ktorá adresuje traumy z detstva
Odlúčenie ako recept na svadobné prípravy
Fáza zamilovanosti je krásna a často sa počas nej už zamýšľame nad tým čo ďalej. Začíname plánovať spoločné bývanie a prípadne svadbu. Ako vyzerajú prípravy na modernú židovskú svadbu?
V tretej epizóde podcastu Moderná láska sa pozrieme na tradície a kroky, ktorými si prechádza mladá žena pri prípravách na ortodoxnú židovskú svadbu. Hovoriť budeme o čistote, nielen telesnej, ale aj duchovnej, ako prebieha a aký je to pocit mať „rande s Bohom“.
Hovoriť budeme o špeciálnych obrúčkach, či závojoch, no prekvapivo aj o odlúčení, ako jednom z najlepších receptov na úspešné svadobné prípravy.
Opäť prinesieme krásnu love-story, modernú-reálnu, ale zasadenú do dávnych tradícií a plnú rôznych pravidiel.
Spýtame sa aj na múdrosť, symboliku a význam, ktoré sa za týmito predpísanými krokmi skrývajú.
A okrem toho zistíme, čo sa vyučuje na kurzoch pre židovské nevesty, ako vyzerá jediná mikve pre ženy na Slovensku, a čo spraví svadobný fotograf, ktorého si objednáte na nedeľu.
Prečo ľudia pozerajú porno?
Porno pozerá aspoň príležitostne väčšina mužov a rastie aj počet žien. Aké sú na to dôvody? A čo by mali dospelí ľudia vedieť o porne?
Tento týždeň Barbora Mareková pokračuje v rozhovore s Lenkou Pavukovou Rušarovou a Štefanom Vankom o sexualite a sexe v dlhodobom vzťahu.
Števo a Lenka sú obaja sú psychológovia, psychoterapeuti a venujú sa jednotlivcom aj párom a v rozhovore povedia, čo vidia v terapeutickej praxi: čo presne ľudí na porne láka, aká je úloha sexuálnych fantázií a tiež prečo majú ľudia často zábrany komunikovať svoje fantázie s partnerom či partnerkou.
Barbora sa pýta, ako sa dnes odborníci a odborníčky dívajú na tému závislosti od porna a rozoberú aj etickú stránku porna.
